V FYOR-Macedónsku bude pršať, hovoril som to

Prišla jeseň a začalo pršať.

Európsky parlament sa 9.9. 2015 zaoberal návrhom Európskej komisie niekedy z mája 2015. Schválil ho, no upozornil, že je nutné, aby nabudúce takýto návrh prebehol štandardným EU-legislatívnym procesom. Teda aby ho predložila a schválila Rada EU, čiže schôdza príslušných ministrov.

Tusk povedal, že zvolávanie samitu k utečencom neplánuje.

Nemci sa starajú len a práve o tých, čo už k nim dorazil po tom, ako boli porušené všetky spísané aj nepísané pravidlá azylového procesu.

Tá oná, čo berie plat ako ministerka zahraničných vecí EU – nuž tá asi ani neexistuje.

Jediný štátnik, ktorý sa zaoberal globálne utečeneckou krízou na európskom kontinente je Pápež František. Jeho výkonnou mocou je pokyn tisícom kardinálov, biskupov, farárov, ktorí následne musia konať, ako on povie. Katolícke farnosti po celej Európe  sa už chystajú.

Jediný politici, ktorí si robia svoju prácu sú opoziční politici jednotlivých krajín EU. Neustále prinášajú nové nápady, nové návrhy, nové iniciatívy, nové odporúčania ako by mali zvolení politici za štátnikov konať. To je ich práca, to je ich rola, to je ich povinnosť.

Nikto iný, ako demokraticky zvolení politici do štátnych funkcii nemôže dnes reálne s tím, že vo FYOR-Macedónsku prší urobiť. Nikto iný nemá v rukách reálnu výkonnú moc.

Nalejme si čistej pepsikoly – zvolili sme si ľudí, ktorí nie sú schopní riešiť dnešné závažné problémy ľudí nachádzajúcich na na európskom kontinente. FYOR-Macedónsko je v tom chudák nevinne. Je to malá zemička s malými zdrojmi. Veď ešte ani len ten názov krajiny nemá poriadny.

Sme to my, občania Európskej únie, ktorí máme tu možnosť. Máme k dispozícii najvýkonnejšiu ekonomiku na tejto planéte.  Máme k dispozícii bohaté skúsenosti charitatívnej práce. Sme to my, občania Európskej únie, ktorí musíme niečo urobiť, aby ľudia na našom území, na území Európy neumierali od hladu a od zimy. Nikto iný to za nás neurobí! Nie je žiadne oni. Sme len my.

Sme len my, ktorí môžeme za to, čo vo výkonných štátnych funkciách robia či nerobia naši zástupcovia. Tak funguje zastupiteľská demokracia a obzerať sa dokokola, kto za to iný môže, to z nás robí nacistov.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu, nám prikazujú, aby sme sa postarali o to najlepšie čo si pod pojmom Stará dobrá Európa ktokoľvek na tejto planéte predstavuje.

Hej vy! Dostali ste od nás mandát. Hrdíte sa, aké máte v medzičase super preferencie. Tak začnite konečne niečo robiť. V FYOR-Macedónsku prší a ľudia  sa tam trasú od zimy a trpia hladom.

 

 

Share Button

Zamneď: Nad rozdielom medzi problémom a nepohodlím

Vo svojich článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomeroch čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svojej pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy, či pár utečencov spí na stanici a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.

Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si denno-denne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Málo problémov a stále menej nepohodlia.

Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Share Button

Lístok na vlak nie je doklad totožnosti

Lístok na vlak nie je osobný doklad umožňujúci korzovanie po EU. Utečenci nie sú občania EU. A a ni my nesmieme prekračovať vnútorné hranice bez dokladov.

Len a len po zaevidovaní ako azylant sa z človek automaticky zmyje to, že nelegálne prešiel cez hranice. Podľa nejakého toho dohovoru platí, že utečenec nesmie byť kriminalizovaný za to, že prešiel cez hranice inak nelegálnym spôsobom. A tak je to aj správne. Ako zistí policajt, že sa tento prípad týka konkrétneho človeka? Nuž len tak, že sa dotyčný prihlási dobrovoľne do azylového konania.

De jure sú tí ľudia, bezprízorne sa ponevierajúci po EU, kriminálne živly. Také sú proste pravidlá. Nehovorím či dobé ani zlé. Ale také sú. To si musia uvedomiť aj oni a aj my. Tak to je. A je z toho jednoduchá cesta. Musia vstúpiť do azylového systému.

Onehdá macedónsky parlament prijal špeciálny zákon, ktorým na krátke obdobie dekriminalizoval tie davy utečencov čo išli cez ich krajinu. Len a len preto, aby uľahčil policajtom prácu. Inak by boli sami macedónsky policajti kriminalizovaní, že nezasiahli.

Právny poriadok v EU je previazaný. Ak na jednom mieste do neho zasiahneme tak, že si povieme „a veď čože“, tak sa celý zrúti.

Ja som za každú srandu, ale pokiaľ si dobre pamätám, utekajú pred vojnou. V Maďarsku je mier. Ak sa z vojnových utečencov chcú pretransformovať na ekonomických migrantov, je dosť dôležité, aby si rozmysleli, čo chcú. Mohli by to dostať. A potom sa veľmi čudovať, že im bude žiadosť o azyl zamietnutá a skončia vo vyhosťovacom tábore. A to už je uzavreté zariadenie, kde sa čaká na deportáciu.

A to nikto nechceme!

Z Budapešti do Mníchova to rozhodne nie je chaotický útek pred smrťou a neznesiteľnými životnými podmienkami. Je to už prešpekulovaná kalkulácia. Nalejme si čistej pepsikoly, cesta za zelenšou trávou do Nemecka je prešpekulovaná kalkulácia. To už nie je riešenie problému zácharny pred smrťou, to už je len o nepohodlí života v chudobnejšom kúte EU.

Takže znovu

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako prvý bod musíme:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.

Tak to pod novinárskou kontrolou tam nie je zo srandy králikov. Je to tam práve preto, aby sa okamžite odhalilo, že sa nejakí európsky policajti pri prvotnej evidencii správajú ako nacisti.

Áno, je to delikátne. Sú to ľudia, vystrašení, v neznámom prostredí, bez prostriedkov, totálne odkázaní na nás Európanov. V Európe je normálne, že na štát v oblasti dodržiavania zákonov dohliadajú novinári a tretí sektor. A tak je to správne.

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako jednu zo súčastí druhého bodu musíme:

B. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať

Tak to naozaj myslím tak, že treba vyzvať tích, čo tu chcú žiť a pracovať, aby nám začali pomáhať s organizáciou utečencov. Je to prvý krok pri ich integrácii.

Keď príde niekto, kto chce osobne pomôcť práve takýmto utečencom a má IT firmu, tak rýchlo bude jasné, koho z nich môže osloviť. Zamestnať ho na brigádu a podobne.

Keď vo svojich článkoch hovorím, že

Utečenecké tábory treba vyňať z územia štátov kde sa nachádzajú a majú spadnúť pod vlajku EU a financované z EU.

Tak len a len preto, aby sme sa nehádali kto koľko prijme. Tak či tak to financuje Európska únia. Pokojne nech potom začne prebiehať migrácia medzi týmito tábormi. Je to spoločný európsky problém a ako spoločný európsky ho musíme aj riešiť. Naozaj nie je dôvod, aby boli podmienky v táboroch v rôznych koncoch Európy rôzne. Ak budú rovnaké, ľahšie pomôžeme Nemecku či Švédsku.

Zapojiť sa musíme, lebo keď nekoordinovane a jednostranne Nemecko zavrie hranice, tak sa poserieme. Tí čo chcú len prečkať, kým bude u nich doma mier, tí musia niekde bývať a niečo jesť. Je úplne jedno kde v Európe.

V utečeneckom tábore utečenec predsa nie je zavretý ako zločinec. Môže chodiť kam chce. (možností veľa nemá, možnosť tu je) A keď tie tábory budú malé a roztrúsené po celom území krajiny, ľahšie si nájdu cestu tí, čo im chcú pomôcť a tí z nich čo pomoc potrebujú.

A keď budú jediné celoeurópske zoznamy, tak nie je problém, aby si nejaké IT firma vyžiadala utečenca – programátora, ktorého zaevidovali niekde pri Medzilaborciach.

Navyše aj podľa seba viem, že afinita k presídleniu je u toho, kto raz vykročil z domu veľmi veľká. Takže korzovanie z tábora pri Medzilaborciach do tábora pri Hamburgu bude významné.  A budú mať prehľad, kde im pomôžu s ubytovaním a jedlom.

Viete priatelia, všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví. To čo sa deje na budapeštianskej vlakovej stanici to len a len potvrdzuje.

Mezi pochodujícími uprchlíky jsou mladí většinou muži, ale přidaly se také ženy s dětmi. Na jejich tvářích je vidět odhodlání, ale televize HírTV konstatovala, že asi vůbec netuší, jakou vzdálenost musí urazit. Většina rodin s dětmi zůstala na nádraží. Krátce před 15.30 se průvod zastavil. Policisté nechtějí běžence pustit na dálnici.

Bezpečnostní situaci v Budapešti v pátek komplikuje fakt, že se hraje kvalifikační fotbalové utkání Maďarsko-Rumunsko a v ulicích se objevují fanoušci obou družstev. Ve městě je navíc tradiční páteční dopravní špička.

Zdroj: Stovky migrantů vyrazily z budapešťského nádraží do Německa pěšky – Novinky.cz

č.b.t.d.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity