Napriek kritike je mojou jasnou preferenciou západná demokracia. Aj v Sýrii!

Dnes je to skutočne ultimatívny výber. Alebo putinizmus, alebo západná demokracia.

Čo si mám vybrať? Vierolomný západ, alebo diktátorské Rusko? Západ nie je len vierolomný a Rusko nie je len diktátorské. Napriek tej kope fajnových vecí v Rusku či na Západe si vyberám západnú demokraciu. 

Napríklad aj preto, že na Západe sa dá Západ beztrestne kritizovať. Skúste to v Rusku. 

Slová demokrata sú vždy podrobené kontrole. Je to tak správne. Do vnútra, pri vylepšovaní našej demokracie. Ale nemôžete poraziť diktátora, ak sa budete správať k nemu demokraticky. Áno, pred začiatkom je demokracia na mieste. Po skončení je zas dôležitá demokracia.

Pri strete s diktátorom majte stále na pamäti, že proti vám stojí diktátor. Neexistuje nič ako overiteľné slová diktátora. Z princípu veci.

Trochu didaktiky revolúcie.

Pred začiatkom demokracia nalákala Sýrčanov. Demokracia je skutočne lákavá vo svojej podstate. Demokracia má tisíce a tisíce drobných benefitov pre strednú vrstvu. Je úplne normálne, že obyvatelia v diktátorských štátoch ju chcú. Demokracia má čo dobré ponúknuť.

Potom nastane revolúcia. Revolúcia nie je nič demokratické ani spravodlivé. Boj proti Asadovi je revolúciou. Nemôžeme spravodlivo očakávať od revolúcie nejaké demokratické postupy. Jediné, čo musíme požadovať, aby sa na konci revolúcie smerovalo k demokratickým voľbám. Nemusí sa nám vôbec páčiť ich výsledok (veď Egypt) Ale to je vlastnosť demokracie. Nemáme nárok pindať do toho, čo si kto v slobodných a demokratických voľbách zvolí. Môžeme len upozorňovať, či sú kroky novej demokracie skutočne demokratické. Či je dodržané kontrolná otázka demokracie: “Budú ďalšie slobodné a demokratické voľby?”.Ak sa veci zvrhávajú k diktatúre, zas máme právo diktatúru narúšať.

Dnes musíme dať Sýrii šancu, aby si pripravila voľby.

Áno, som štváč demokracie. Ak ma tak označíte, to su klidný, to su úplne klidný.

Po skončení revolúcie a pri prvých voľbách je tu späť demokracia. A zas je tu miesto na kritiku, rozvoj, nápady, ako prehlbovať demokraciu. Zas je tu na odsúdenie podvodníkov s fotkami a táraninami, ktorí sa pomocou lži snažia zvrátiť či ovplyvňovať demokratické rozhodovanie slobodných občanov v slobodnej krajine.

Je v Sýrii demokracia?

Máme tu prezidenta krajiny s 20 miliónmi obyvateľov, z ktorých je 10-15 miliónov vnútorných či vonkajších utečencov. A trvá to 3-6 rokov. Prezidenta, ktorý sa drží pri moci ako kliešť zahryznutý do slabiny.

Hádku o to kto bol býval bol onehdá komu rozbil kýblik vedú tak akurát k ospravedlňovaniu neospravedlniteľného. Do takéhoto čvachtania sa v zástupných problémoch dnešného dňa ma nedostanete. Pretože pre demokrata je neprijateľné, aby slobodný človek nemohol kandidovať vo voľbách na prezidenta či vládnu väčšinu. A to je to, čím to začalo.

Zásadným predmetom, problémom, nie nepohodlím, ale skutočným problémom je prítomnosť chlapov so samopalmi v uliciach po celej Sýrii namiesto slobodných a demokratických volieb. Prítomnosť vojakov na uliciach ako dôsledok neschopnosti Asada vyhrať demokratické voľby.

Veď ak je Asad pre Sýriu takým požehnamím, ak si obyvatelia Sýrie pod jeho vedením žijú ako prasce v žite a po oblohe lietajú pečené holuby, bolo by predsa pre neho samozrejmou jednoduchosťou vyhrať demokratické voľby.

Stačilo vyhrať voľby… V Sýrii, v Rusku, KĽDR…

Namiesto toho videli jeho oponenti jedinú šancu v ozbrojenom boji. Ako dôsledok toho, že Asad nikdy žiadne voľby pre istotu nevypísal. Bál sa že prehrá?

Asad sa teraz dohodol s Putinom na tom, že Rusko bude podporovať jeho režim vojensky. Diktátor diktárovi ako Molotov Ribentropovi.  Asad sa s Putinom dohodol, že Rusko ochráni jeho vládu nad Sýriou. Aby neboli voľby.

Aby aj moje deti pochopili

Keď si chcete vybrať Putina za svojho organizátora vašich životov, je to voľba proti demokracii. Nie som dementný aby som vás neoznačil za diktátora, nacistu, či komunistu. A tak sa k vám aj staval. A tak sa aj staval k vašim slovám a činom.

Ja som si vybral Západný svet. Lebo dnes je to skutočne ultimatívny výber. Alebo putinizmus, alebo západná demokracia.

Nič nie je dokonalé. No Západnú demokraciu môžeme slobodne kritizovať, môžeme ju tak meniť na svoj obraz. Môžeme sa navzájom upozorňovať, že nabudúce treba lepšie pracovať s overovaním informácii v The New York Times. V demokracii vždy budú ďalšie voľby. 

V demokracii na to, aby sa svet točil podľa vašich predstáv nepotrebujete zavraždiť svojho oponenta. Stačí že v mieri a pokoji vyhráte slobodné demokratické voľby. A preto má zmysel odmietať diktátorov a rovnako odmietať tých, čo diktátorov podporujú.

Pod čiarou: Tento článok je rovnaký ako ten o Ukrajine. Aj tam ide o súperenie demokracie s diktatúrou.

 

 

Share Button

Žiadateľ, azylant, migrant, delikvent, utečenec – všetko jeden veľký guláš

Občania (a pár poddaných) v krajinách EU sa podobajú na stroskotancov z Malého princa. Uprostred púšte smädní po akejkoľvek infomrácii. A tak si kopú svoje vlastné studne. Niektoré majú podobu vlastných hrobov.

Všimnite si, ako sa v správach o utečeneckých kvótach raz objaví, že ide o kvóty na utečencov, inokedy že ide o kvóty na azylantov a úplne inokedy, že ide o kvóty na žiadateľov o azyl. Nikto, ani zaslepení humanisti ani natvrdlí nacisti sa neunúva poskytnúť jasne a zrozumiteľné informácie.

Už viac ako 3 mesiace tu stojí ako kvôl v plote osamotená otázka: A čo sa bude diať s tými, čo im ten azyl zamietneme?

Vieme to? Vieme ako budeme, v súlade s dobrým vychovaním a Listinou, exportovať zamietnutých žiadateľov o azyl za hranice EU?

Viete, to je zásadný problém, nie žiadne nepohodlie. Ak vieme, ako sa zbavíme tých, čo sem prišli proti nášmu prianiu (turistov vítame) a dokonca aj proti našej humanite (utečencom pred vojnou zachrániť musíme), môžu sa nacisti, ficovia, babišovia či iní okamurovskí orbánovia aj rozdrapiť v snahe o nacistickú rétoriku.  Budeme informovaní a budeme vedieť, že ich strašenie je len kvákanie chorej vrany.

Dnes nastáva povinná jazdy každodennosti.  Z ľudí druhej kategórie bez dokladov treba urobiť ľudí nám rovných. Bez vlastníctva nejakého dokladu EU je voľný pohyb osôlb pre nich nedosiahnuteľný. Neexistuje predsa, aby sa nám tu potulovali stáda bezprízorných. Čo sme v Afrike či Ázii? Nie, sme v Európe!

Pritom oni sami nám pomôžu. Verte mi, ako človek venujúci sa procesnému riadeniu viem, že oni sami si svoj azyl dokážu poľahky zamietnuť. Neochota počúvať pokyny azylových pracovníkov. Neochota dodržiavať pravidlá EU. To všetko naozaj nie je len tak, ak pochádzate z inej civilizačnej sféry. Našou povinnosťou je im trochu pomôcť, no sú to slobodní ľudia. Je to len na nich. A že tej slobody v EU máme oveľa viac len keď sa dodržiavajú zákony, verte mi, že to mnohí z nich nezvládnu. Sami od seba, bez toho, aby sme sa my mali cítiť previnilo.

Tak sa ešte raz pýtm: Vieme čo s nimi budeme robiť? Nie s tými, čo sa chcú integrovať, zapojiť. Ani s tými, čo chcú len v pokoji prečkať, kým sa u nich doma preženie vojna a potom sa plánujú vrátiť. Ale s tými, čo nedokážiu akceptovať, že EU je EU práve preto, že u nás to chodí inak ako v Afrike či Ázii.

Stoja v Mníchoíve vyhosťovacvie vlakové súpravy pripravená na jazdu s jednosmerným lístkom do Turecka?  To nikto nevie!

Sedíme si tu po obede, s kvou plnou chylomikrónov a trasieme sa strachom pred neznámimi vecami. Sme ako smädní na púšti a jediní, kto sa snaží zahasiť smäd sú kadejakí okamurovskí, orbánovskí, ficovský či nacistickí hulváti. Žiaden nami zvolený politik v štátnej funkcii dnes nič nerieši. Tára, kváka, niektoré bučia pri schvaľovaní riešení, ktoré boli predložené na stôl pred 5 mesiacmi. Pred 5 mesiacmi prišiel návrh na mechanizmus prerozdeľovania. Pred 5-15 rokmi vznikli pravidlá o režime na vonkajších hraniciach Schengenu. Pred pár dňami sa vraj Iráčania nudili a bolo im zima vo Fínsku a stiahli žiadosti a vydali sa na púť do Švédska.  Pred pár dňami pár neonacistov v Nemecku podpílilo telocvičňu, ktorá mala slúžiť ako bod prvého humanitárneho kontaktu.

Čelíme skutočne vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí.

Naša ľahostajnosť k riešeniam,skutočným serióznym riešenia nás čoskoro dobehne. Hovoril som vám to, a nie že sa budete sťažovať, že vás nikto nevaroval. Nie, priatelia, nie je žiadne ONI. Sme len MY, kto tvoríme našu Európu. My si môžeme za to, koho sme si navolili do výkonných štátnych funkcii. A my si to nakoniec aj zjeme. 

Po celej EU sme si navolili svojich zástupcov, ktorí su skutočnými odborníkmi na to ako byť zvolení. Získavať peniaze vlastnou hlavou kľačiac pred oltárom s kosákom a kladivom, za ktoré si potom získajú hlasy. Odborníci na kupovanie hlasov paltiaci hasičskými striekačkami, futbalovými štadiónami zaplatenými z našich daní venovaných na servis nášej republiky či kráľovstva. Najväčší odborníci na získavanie hlasov zvíťazili vo voľbách vďaka našim hlasom a majú dnes rozhodovať o jednoduchých pragmatických riešeniach. Čo rozhodovať, oni by ich mali aj uviesť do života. Oni by mali nájsť desiatky nových Lopatkov, ktorí budú napĺňať jazyk každodennosti skutkami. Napĺňať humanizmus Listiny a každodennú realitu azylových zákonov.

Tak takýmto odborníkom nazvolenie na východnom Slovensku prístálo núdzovo lietadlo (práškovací čmeliak) o ktorom nič netušilo ministerstvo vnútra, obrany ani slovenská protivzdušný obrana.

Sú títo odborníci na zvolenie schopní z fleku vysvetliť, o kom je smernica o kvótach, či o utečencoch, žiadateľoch či už udelených azylantoch? Čakáme ako smädní na púšti na informácie, na vyjasnenie praktických krokov.

Zachrániť je povinnosť voči utečencom. Zaradiť ich do rámca zákonnej každodennosti je povinnosť voči nám, občanom či poddaným EU.

Zamyslite sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, či mi budete nadávať za gramatické chyby a preklepy, alebo sa zamyslíte nad tým, či vám vami zvolený štátny aparát poskytuje ten správny servis.

Pod čiarou: Nie, tento článok nie je o celej politickej garnitúre a už vôbec nie je o opozícii. Je to o tých, čo sú nami zvolení do výkonných funkcii a majú riadiť naš štát či naše kráľovstvá  vrámci EU a celú EU. Podľa mňa totálne nezvládajú.

Share Button

PRP: Dbajte prosím na dobrú spoločnosť okolo vás

Názory sa občas nemusia líšiť. Veď pokojne sa môžu nájsť ešte ďalší dvaja z vás, čo nemajú radi kôprovú omáčku tak ako ja. Ako sa hovorí: Nenávisť ku kôprovej omáčke ide naprieč politickým spektrom.

Dbám na dobrú spoločnosť. Preto nebudem zdieľať práve tvoj nesúhlasný názor na kôprovú omáčku. Prečo tvoj nie a iného pokojne nazdieľam? Pretože si neonacista. Nebudem hovoriť, že nás je viac, že napríklad aj ty nemáš rád kôprovú omáčku. Máš proste smolu, pre mňa nie si tou dobrou spoločnosťou.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: „Dobrá spoločnosť“ je komplexný pohľad.

Zdieľanie odmietavých názorov na kôprovú omáčku budem realizovať v dobrej spoločnosti. Tvoj neonacizmus/komunizmus/ŠTBáctvo spôsobuje, že nie si tou dobrou spoločnosťou.

Je taký Murphiho zákon, ktorý som spoznal počas vysokoškolských štúdii a odvtedy sa ho snažím držať:

Nediskutuj s hlupákom, mohli by si ťa pomýliť.

Kurt Josef Waldheim bol skutočne dobrý politik povojnového Rakúska. Ďaleko povojnového Rakúska bol dokonca prezidentom. Václav Havel, napriek tomu, že mu kancelára robil Schwarzenberg, sa najviac ako len mohol vyhýbal stretnutiam s ním.

Mr. Havel, President of a country less than a year out of bondage, visits the Austrian President. Ever since he took office, Mr. Waldheim has been boycotted because he lied about where and how he had served the German Army. He knew that telling the truth would have prevented him from becoming Secretary General of the United Nations. Zdroj: ON MY MIND – Havel and Waldheim – NYTimes.com

Kurt Waldheim nebol dobrou spoločnosťou. Keď prišiel Havel na pozvanie nemeckého von Weizsaeckera v lete roku 1990, ako súkromná osoba podľa svojich slov, do Saltzburgu, mnohí veru mnohí mu vyčítali, že si na pódiu podával ruku s Waldheimom. Poľahky si ho mohli pomýliť.

 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity