Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Gorila miluje chlebíčky

Vetou z nadpisu by som aj mohol asi skončiť tento text. No predsa len pridám pár riadkov. No nebudem ich tvoriť vlastnou hlavou tu a teraz. Načriem kamsi, kde ste si to mohli už dávno prečítať.

Ale počúvali ste ma?

Asi tak 19.10.2014 som napísal text Rozprávka o synergickom efekte investícii


Svoje osobné skúsenosti vám nebudem rozprávať. Namiesto toho vám porozprávam jednu rozprávku:

Kapitáni priemyslu sú v pred-predvolebnom čase navštevovaný politikmi. Títo politici im za požičanie peňazí na zvolenie sľúbia po zvolení vrátenie peňazí. Niektorí kapitáni priemyslu teraz budú môcť ponúknuť nie len peniaze, ale aj materiálnu pomoc v podobe mediálneho priestoru. To je ten synergický efekt, pomocou ktorého si dokážu posilniť svoje investície do predvolebnej kampane.

Koniec rozprávky. Nikto to nikdy nedokázal, nie sú dôkazy, takže je to len obyčajná rozprávka.

Je to len rozprávka, nie sú dôkazy, takže sa skutok nikdy nestal. Stačí keď sa opýtate každého jedného z kapitánov priemyslu a ich sekretárok a skutočne zistíte, že sa žiaden taký skutok v roku 2006 nestal. Že na žiadnom stole neostali žiadne syrové misy, ktoré niekto nedojedol vlastnými ústami a v žiadnej kancelárii neostalo teplo na stoličke po boxeroch ťažkej váhy.

Úkrok stranou.
Len na vysvetlenie mladším, menej pamätajúcim. Výrok “Nie sú dôkazy, skutok sa nestal” je Mečiarovo/Lexovo/súdu vyjadrenie,  ktoré vychádza z kontextu, že Krajči zmaril referendum/SIS odvliekla Kováča mladšieho. Keďže Mečiar udelil amnestie, nesmie sa  to už nikdy vyšetrovať. Takže nikto už nikde nehľadal dôkazy. Neboli dôkazy, skutok sa nestal. Hm, ale na referendovom lístku chýbala otázka a Kováč ml. sa prebudil v Hainburgu. A súd rozhodol, že sa nesmieme pýtať a ani o tom hovoriť.  Ako sa zachovali občania? HZDS do dnes vyhráva voľby?
Koniec úkroku stranou.

Toto je blog a ako taký je to čisto subjektívny žáner. Čistota žánru mi priam prikazuje, aby som písal názory, ktoré sú zmesou

  1. faktov
  2. osobnej skúsenosti
  3. osobného presvedčenia
  4. túžby po inej realite

Preto na “nie sú dôkazy, skutok sa nestal” už dávno nehrám. Dôkazy sú len jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú naše činy.

Na osobnom postoji som staval svoje články o ruskej okupácii Krymu a ruskom útoku na juhovýchodnú Ukrajinu. Chvíľu to trvalo a vy ste dostali aj svoje vysnívané dôkazy. Mal som jasno od začiatku a riskoval som, že sa budem mýliť. Aj najlepší z najlepších ježkov občas zlezú z kefy.

Tak aj teraz vám dávam priestor, aby ste mi to, aký som somár pomýlený, v komentároch či na svojom blogu pripomenuli. Ale kým tak urobíte, pozrite si skutočný príbeh o Gorile:

Neverte mi, toto je len rozprávka. Prečo by ste mi verili, veď neprinášam žiadne dôkazy. Ani ten test pozornosti nie je autentický. To by musela byť tá gorila hranatejšia.


Toľko text a myšlienky, ktoré som spísal v roku 2014. Je to len zmes faktov a osobnej skúsenosti, doplnený osobným presvedčením a túžbou po inej realite.

Je na vás, či sa budete pozerať pozorne a či budete pozorne počúvať.

Pozorný pozorovateľ uvidí, že

  • vyšetrovatelia odchádzajú znechutení
  • zvedaví sú vyšetrovaní za to, že sa pýtajú
  • vyšetrovaní neodpovedajú
  • dôkazy sa náhodne nachádzajú na stole
  • dôkazy sa náhodne strácajú

Už nám chýba len vedúca úloha Strany zakotvená v článku 4 Ústavy.  Vitajte v socialistickom Československu 80. rokov 20. storočia.

Chlebíčky, čo ostali po Gorile, vám chutia?

Share Button

Zamneď: Právo na papieri nezabránilo búraniu Bezručky

Jednoducho šmejdi!

Mám veľkú lásku k funkcionalistickým stavbám. Seriál o Poirotovi sledujem opakovane a opakovanie práve preto, že sa odohráva v skvelých funkcionalistických priestoroch. Potešil som sa, keď si pre Kriminálku Staré mesto vybrali rovnako.

Keď som pred pár dňami išiel okolo tejto búračky, no nahnevalo ma to. WTF?


Tak ako? Zbúrame aj Manderlák, Novú dobu? Veď prečo nie, že? Veď môžeme.

Áno, môžeme.

Viete, nazývajme veci pravým menom: Totálne búranie naozaj nie je rekonštrukcia. Už opakovane a opäť v Bratislave. Zimný štadión bol skúškou. Nový starý, veď už ani nevieme aký most. Teraz Bezručova…

Nie, nemám veľké pochopenie pre udržiavanie pamiatok nasilu a len aby sme si dokázali, aký sme pamiatkový ochranári. Nie nemám pochopenie, keď uprostred panelového sídliska stojí baroková kaplnka 2x2x2metre. (Alebo mi to ešte nikto zmysluplne nevysvetlil, som učenlivý.)

No rovnako nemá najmenší zmysel zahadzovať do koša stavby, ktoré zmysel dávajú. Funkcionalistická Bratislava stále dávala zmysel. Rovnako ako Gočárov Hradec Králové. Ešte dve tri kolieska salámy a bude mať zmysel zbúrať aj ten Manderlák.

Len šmejdi nechápu kontext. Toto by bol fajn scenár ku ganksterke ako vystrihnutej z mafiánskych 30. rokov minulého storočia – zlatej éry funkcionalizmu. Akurát tie kulisy by bolo už treba postaviť zo sadrokartónu…

Zamyslime sa, takto v nedeľu s krvou plnou chilomikrónov, komu sme zverili pravidlá. Keď vy budete mávať nejakým vašim právom pred očami nejakého šmejda, bude už neskoro sa zamýšľať.

Keď sa deje krivda iným, to je najvyšší čas na prebudenie sa. Nevešajte sa, ste v poradí.

Share Button

Po 16 rokoch života v Prahe ma prvýkrát zastavila hliadka

Boľševická buzerácia si na mňa došliapla. Nič viac, len že zamával predo mnou policajt a chcel len tak pre nič na za nič vidieť doklady.

Nič som nespáchal, na nikoho sa moje auto nepodobá a žiadna branno-bezpečnostná akcia neprebiehala v okruhu 100 kilometrov.

Bola už tma, svetlá mi svietili a išiel som na tempomat (v obci zo zvyku jazdím na tempomat) obligátnych 52km/hod.  A to je tak všetko, čo ho mohlo inšpirovať k podozreniu, že niečo pácham.

Áno, rovnako ako je hlúpym boľševickým zvykom len tak legitimovať ľudí na ulici a aj súdy (v ČR) už sa k tomu vyjadrili, že sa to nesmie. Tak rovnako je čistý boľševický bullshit len tak cestná kontrola.

Jedna kontrola za 16 rokov je práve o jednu viac, ako sa sluší a patrí na slobodnú demokratickú spoločnosť.

Share Button