Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Zamneď: Ako keby nebolo dosť chorôb

Jasne, že je to otrava, keď vám sused za plotom chová kŕdeľ husí, 4 prasce, 20 sliepok a vy ste si na svojej strane plota postavili pred rokmi altánok a konečne už tým brečtanom pekne obrástol. Zamysleli ste sa nad tým, preto takýto susedský spor vlastne vznikol?

Ako sa asi BUDE cítiť môj blížny, keď niečo O HODINU urobím?

To je to, nad čím sa v dnešnej dobe málokto zamýšľa. Na tejto planéte je dnes mnoho ľudí. Sú miesta kde nikto nežije a zase sú miesta, kde ľudia do seba už veky narážajú. A sú miesta, kde sú ľudia zrazu prekvapení, že aj za plotom žijú ľudia. Doteraz sa tam nikto nebol pozrieť, netušil, že by tam niekto mohol byť, takže doteraz nás ani len nenapadlo hodnotiť svoje činy z pohľadu zvonka.

Choroboplodné zárodky sú tak totálne neinteligentné, že im je úplne jedno, čo svojou existenciou spôsobujú. Yersinia pestis totálne sere na to, že svojho hostiteľa svojim životom zabíja. Davy Yerssnia pestis sa s rozkošou sťahujú z hostiteľa do hostiteľa a morová epidémia rozkvitá.  Občas mám pocit, že sa nesprávame ako Homo sapiens sapiens, ale ako tá Yersinia pestis.

A ľudia umierajú. Ako by nebolo dosť chorôb, ktorým je totálne u riti, čo svojou existenciu v našom súcne spôsobujú.

Skúsme sa zamyslieť, takto v nedeľu po obede, s krvou plnou chylomikrónov, či by nebolo dobré začať klásť trochu iné otázky na začiatku akejkoľvek interakcie medzi nami.

Čo keby sme na začiatku každej diskusie položili jednoduchú, zisťovaciu otázku: A prečo to robíte? Kto vie, možno sa niečo dozvieme.

Možno sa dozvieme, že chov husí, prasiat je pre nášho suseda rozhodnutím medzi hladom a nasýtením. Možno sa dozvieme, že náš sused ani len netuší, ako lepšie vybudovať ekonomiku tak, aby uživila všetkých členov jeho domácnosti.

Možno sa dozvieme, ako mu môžeme ponúknuť pomocnú ruku pri získaní prenájmu na ladom ležiaci pozemok kdesi za dedinou, kde si môžu husi gagotať a prasce smrdieť do aleluja.

A možno sa nič nedozvieme. Čo ja viem? Nepoznám odpovede na všetky problémy sveta a už vôbec nie všetky odpovede na všetky nepohodlia sveta.

Akurát poznám rozdiel medzi problémom a nepohodlím. A zdá sa mi, že mnohí svoje nepohodlie povyšujú na problém života a smrti.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky. Aj mor tam mali.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy.Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Pod čiarou: V článku nebola použitá žiadna inotaj ani alegória.  Ak píšem prasa, mám na mysli prasa.

Share Button

Trump or tramp

Potatoes or tomatoes, všetko jedno.

Podľa dostupných informácii sa zdá, že si Trump pomýlil cestovanie s imigráciou, prípadne cestovanie s vojnovými utečencami. Potatoes or tomatoes

Áno, žijeme dobu, kedy máme problém si porozumieť preto, že nedokážeme poriadne ovládať svoj jazyk.

Do krajiny nevpustili Iračanov, ktorí mali platné víza a pracovali pre americkú armádu. Zdroj: Prvých ľudí zo siedmich moslimských krajín do USA nepustili, Irán zaviedol odvetné opatrenie – Denník N

Ale veď hej, slobodná krajina si môže slobodne robiť aj sprostosti. Akurát sa na tom dobre zabávame.

The order, signed on Friday in Washington, temporarily banned refugees from around the world from entering the US, blocked Syrian refugees indefinitely and placed severe restrictions on immigration from seven predominantly Muslim countries – Iraq, Syria, Iran, Yemen, Sudan, Libya and Somalia.

A state department spokesman confirmed to the Guardian that travellers from the named countries who have dual nationality will not be able to enter the US for 90 days. Members of religious minorities from those countries, however, will be granted immigration priority.

Zdroj: US airports on frontline as Trump immigration ban causes chaos and controversy | US news | The Guardian

Share Button

Kto kontroluje podivnú preskripciu?

Dve udalosti v slovenskom zdravotníctve, ktoré ukazujú ako málo dbáme na to, že neoddeliteľnou súčasťou pridelených kompetencií je aj zodpovednosť vykonávať kontrolu svojich vlastných aktivít. A zodpovednosť zlepšovať svoju prácu.

„Mal som na jednej akcii malé dieťa, ktoré malo zrejme hyperaktivitu a bralo na to aj lieky,“ hovorí Lakatoš. „Lieky sme mu nedali, pretože aj keď bolo trošku živšie, my sme nevideli, že by bolo vyslovene hyperakívne. Kto rozhodol, či tie lieky musí užívať, to neviem.“ Podobný názor majú aj niektorí domováci.

„Dával im to ten, čo nosí lieky na spanie. Aj keď podľa mňa nemuseli, čiže to bolo len preto, aby boli pokojní,“ myslí si chovankyňa.

Zdroj: Štvrtina detí v domovoch užíva psychiatrické lieky – domov.sme.sk

Nie, nie je dobré, ak by o indikácii rozhodoval ktokoľvek iný ako lekár. A to je aj pointa akéhokoľvek ďalšieho skúmania.

Nech sa zodpovedajú tí, čo dostali od spoločnosti aj práva rozhodovať. 

Len a len lekár môže rozhodovať o tom, či tá indikácia bola správna. A lekári majú na to u seba ak dostatok kompetencii, aby to preverili. Štát – naša spoločnosť  – im túto zodpovednosť zveril.

Dnes sa udiala ešte jedna zaujímavá udalosť. Minister Drucker ohlásil, ako sa mu darí vysporiadať sa z reexportom pomocou ďalšej a ďalšej štátnej regulácie.

Keď sme o tom diskutovali v zdravotníckom tíme SaS, janka Cigániková upozornila na to, že je predsa úlohou poisťovne, aby sa starala o nákup zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov.

A Janka Cigániková má pravdu. Nech pre tie lieky zájde poisťovňa aj do Hainburgu, v záujme, aby v konkurenčnom prostredí poisťovní preukázala svojim poistencom svoje kvality.  Nie len vyberať poistné, ale aj starať sa o kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Hoďme to na štát ma väčšiu hlavu

Obe tieto udalosti majú jedno spoločné. Máme v zákonoch jasne popísané, kto sa má o ktoré aspekty zdravotnej starostlivosti starať.

Každá profesia, každý segment zdravotníctva si neustále háji svoje práva, svoje kompetencie. Ale keď dôjde na priznanie zodpovednosti, ale keď dôjde na opravu zistených nedostatkov, chýb či porúch, okamžite sa ozve: Nech s tým štát niečo robí.

A najlepšie nech sa urobia novelizácie zákonov.  Nech to vyriešia poslanci tých hnusných politických strán. 

Ach jo!

No vyčerpali sme skutočne všetky už dnes existujúce nástroje?

To budeme do nekonečna zákonom a v ňom 1380 odsekom riešiť každý detail výkonu každého povolania?

Samospráva musí zavčasu konať

V našich dvoch prípadoch – ako sa k podivnému indikovaniu terapie postaví Lekárska komora, ktorej štát zveruje samosprávne kompetencie nad lekármi? Ako sa k podivnej preskripcii postavia revízne oddelenia poisťovní, ktoré tú liečbu preplácajú? Ako bol školený personál tých zariadení od svojich zriaďovateľov, aby vedeli správne komunikovať s lekárom a byť nápomocní pri diagnostike?

Ako sa k nedostatočnej zdravotnej starostlivosti s titulu chýbajúcich liekov na trhu stavala poisťovňa, keď museli  uhrádzať liečbu navyše vynútenú zhoršeným stavom z nedostatku lieku?

Ako sa k podivným prístupom k svojej primárnej  činnosti – zásobovať lekárne – stavala Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok?

To sú len niektoré otázky, ktoré vyplývajú z dnešných kompetencii alebo ambícii uvedených inštitúcii.  Citujem hlavné heslo na webe ADL: „Formujeme zdravotníctvo…“

Pokiaľ si pamätám, tak jedine Lekárnická komora  dlhodobo upozorňovala, že jej členovia nemôžu plnohodnotne vykonávať svoje kompetencie, lebo na trhu chýbajú lieky.

Áno, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  je práve tým štátnym orgánom, ktorý musí mať dohľad. Ale skutočný výkon, to sú lekári, to je personál, to sú lekárnici, distribútori liekov a materiálu, to sú revízni lekári poisťovne.

Oni musia tie opatrenia na zlepšenie prijať a aj realizovať. Tak ako vedeli realizovať nevhodné postupy, ako si vedeli nevšímať, tak musia byť schopní realizovať aj lepšie postupy, tak musia byť schopní aj kontrolovať sa.

Nie, priatelia, nie je to všemocný štát. Sme to my, kto môžeme zmeniť našu spoločnosť. Nik to za nás neurobí.

Share Button