Urodila sa v Denníku N zas jedna „filkovina“. Analytické útvary majú ambície za hranicami kompetencií ich funkcie a snažia sa vykonávať politický aktivizmus.
Určité výhrady možno vzniesť aj voči procesu, akým k tejto zmene prichádza. Opäť chýba vyhodnotenie aktuálneho nastavenia, zváženie alternatív a hodnoty za peniaze.
Zdroj: Rušenie obedov zadarmo: za rovnaké peniaze hrozia horšie vzdelávacie výsledky – Denník N
Štátny úradníci štátnych útvarov a inštitútov sa musia zmieriť z tým, že ich nadriadeným je politický nominant a konečné rozhodnutia budú vždy prijímať politici. Považujem za vrchol arogancie, ak podriadený úradník spochybňuje prijaté rozhodnutia tak, že hľadá podporu verejnej mienky pre svoj názor o správnom riešení a publikuje komentáre na svojich nadriadených v novinách.
Nikdy nekandidujúci, nikdy nevolení, nikdy neriskujúci vo verejnom priestore – to je komfort štátneho úradníka. A tak to má byť. Daňou za to je, že len predkladajú riešenia a ak konajú a rozhodujú, tak konajú striktne a výhradne len a len v medziach dovolených literou zákonom. Tých zákonov, o ktorých konečnom znení rozhodujú volení politici.
Je plne v kompetencii politických nominantov a politikov rozhodovať aj na základe podkladov týchto úradníkov aj v rozpore s návrhmi týchto úradníkov. Demokratické princípy zastupiteľskej demokracie hovoria, že politik sa zodpovedá svojim voličom. Politici sa nezodpovedajú ani Útvaru hodnoty za peniaze, ani sa nezodpovedajú analytickým inštitútom. Jediný, kto môže hodnotiť koncepčné rozhodnutia politikov sú občania vo voľbách.
Napriek tomu, Tomáš Hellebrandt (Útvar hodnoty za peniaze, ministerstvo financií) a Michaela Bednárik (Inštitút vzdelávacej politiky, ministerstvo školstva), vypotili panflet plný hodnotiacich súdov, názorov na politické rozhodnutia a dikcie opozičného politického zamerania.
Nejde ani o vedecká článok, ani o novinársky rozhovor s analytikom, ale o komentár štátnych zamestnancov uverejnený v novinách na komentárovej strane.
Áno, rozhodnutia politikov vo výkonných funkciách sú kritizovateľné a rozporovateľné. Občanmi (novinármi v ich mene) a potom politickými súpermi. Pokojne, nech opozičné politické strany publikujú iné riešenia, ako prijíma vláda. Pokojne nech sa opierajú o nevyužité podklady štátnych úradníkov štátnych inštitútov. Ale hlasom musí byť politik.
Ak je hlasom proti rozhodnutiu legitímne demokraticky zvolených politikov im podriadený úradník, dostávame sa do priestoru vlády štátnej byrokracie a za hranice demokratických princípov. Dostávame sa do priestorov, kde v ázijských krajinách vojenská junta „pre istotu“ zvrháva vlády, kde vládnu nevolené úradnícke vlády dosadené prezidentmi v rozpore s ústavou (že pán Zeman a Rusnok v ČR), dostávam sa do priestoru, kde umrela demokracia a prosperuje diktatúra.
Demokraciu chráňme a oslavujme každý deň. Demokracia, to je vtedy a tam, kde hovoríme o voľbách. Našťastie, úradníci nie sú volení. Tak prosím priatelia na štátnozamestnaneckých postoch, držte sa svojho kopyta a prestaňte robiť politiku. Cesta do diktátorského pekla je dláždená dobrými úmyslami úradníkov.
