Veď to poznáte – neviditeľná ruka trhu nefunguje. Tak si kladiem otázku, prečo proti niečomu, čo nefunguje, teda proti samoregulačným logickým nástrojom, tí socialisti stále bojujú? Veď to poznáte – kapitalisti vykorisťujú a chudobní sú ešte chudobnejší. Tak prečo kapitalisti bojujú proti reguláciám, ktoré by im naopak zabezpečili väčšie zisky, monolizáciu a štátne podpory a dotácie?
Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Nie je neviditeľná ruka trhu, nie je proti komu a čomu bojovať. Solidarita kapitalistu je mýtus a žiadny kapitalista nechce byť solidárny.
A oni furtom len tie regulácie proti tomuto Ničomu Neexistujúcemu vymýšľajú, aby sa nemohla neviditeľná ruka trhu uplatniť.
Začínam chápať, prečo mi štát pod nadvládou socialistou nedáva zmysel.
Nedávno som mal na twitteri pokus o diskusiu so socialistom. Zaznelo tam:
Netvrdím, že príčinou pančovania nie sú dane. Ale pančovanie by nebolo možné, ak by fungoval štát.
A to ma dostalo. Podľa mňa je to klasická ukážka, ako si socialisti zamieňajú príčiny s nástrojmi. Príčiny sú dogmatické a na tie im nesmieme siahať.
Podobne sa diskutovalo nedávno k dotáciám na potraviny. Tvrdili, že by sme mali dotovať a podporovať slovenských výrobcov potravín. Ja hovorím, že plánovaná ekonomika, kde sa od stola rozhoduje, koho podporíme sa ukázala po 40 rokoch pokusu ako nefunkčná. A socialisti na to, že ak v zahraničí dotujú, tak aj my musíme nájsť mechanizmy na dotovanie.
Ale také jednoduché, ako komplexné očistenie trhu od dotácii, to socilaistu nenapadne. Prišiel by o svoje dogmy. A prišiel by o svoj boj s neviditeľnou rukou trhu, o ktorej hovorí, že nefunguje.
Socialisti argumentujú, že kapitalizmus sa za posledné roky ukazuje ako nefunkčný. No že tu nič ako voľný trh bez socialistických zásahov doteraz nebol, to nevidia. Maximálne môžeme hovoriť o nejakej znesiteľnej miere paternalistických zásahov. Ale akonáhle sa našla na trhu nejaká voľná nezregulovaná oblasť, vždy sa hneď nájde nejaký socialista, ktorý vymyslí nejakú reguláciu. A kapitalistický volný trh dostane ďalšiu ranu. Nie prvú, ale ďalšiu.
A je jedno, či hovoríme o reguláciách od pravicových či ľavicových politikov. Éra, kde sa dala vidieť paralela medzi pravicou a kapitalitmom a ľavicou a socializmom je preč.
Aby to aj jednoduchý občan pochopil, má zmysel rozdeliť politické spektrum na socialistov a kapitalistov. Možno je v miere snahy o riadenie životov ľudí mierny rozdiel medzi pravicovým socializmom a ľavicovým socializmom. Pravicový socialista bude zvyšovať DPH (ako v Čechách), ľavicový socialista Daň z príjmu (ako na Slovensku). Veď hovorím, že mierny.
Kapitalistu, ktorý by chcel prestať diktovať regulácie, dane a celkový spôsob myslenia, tak takého hlásateľa slobody a volného trhu, aby ste na súčasnej politickej scéne lupou hľadali. Možno preto, že socialistom zatiaľ vychádza jeden argument:
S kapitalizmom je spojené to, že síce budú ľudia slobonejší, ale bude tu skupina ľudí, ktorí sa budú mať horšie. A o týchto sa kapitalista nepostará.
To si naozaj sociliasti myslia, že sú kapitalisti tak dementní? Akokoľvek si budeme hovoriť o ideálnej spoločnosti, vyždy sa nájdu ľudia, ktorí si so slobodou neporadia. Vždy sa môže stať, že niečo nevyjde a chvíľu by sa nám oddych pod dáždnikom socálnych istôt hodil. Verte mi, kapitalisti nie sú dementní, vedia, že to tak je. Toto kapitalista vie, preto sa snaží si vyrábať vankúšiky. A tento princíp, ako tie vankúše vyrába, sa volá solidarita. Bez nej by to naozaj nefungovalo. Už do veľkej krízy v 30. rokoch minulého storočia do vedia.
Nie všetci kapitalisti dobrovoľne do tejto solidarity vstupujú. Preto aj my a aj voči svojim potrebujeme štát, dane, odvody vo svoje povinnej forme. Proste aj my si musíme aj sami sebe prikázať byť solidárny a vymáhať to.
V oboch systémoch, v socializme aj v kapitalizme, je to podobné, ale nie rovnaké. Socialista sa snaži ľudí udržať pod svojim paternalistickým dáždnikom a mať ich tam v košiari socializmu pekne pod kontrolou. Kapitalista sa snaží mať ten košiar stále doširoka otvorený. A ponúka nástroje, pomocou ktorých ho môže ktokoľvek rýchlo opustiť. Áno, v kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosti, menšie sociálne dávky. Ale na to, aby ste si prilepšili už len jedným jediným eurom, na to vám stačí len malá snaha. Naopak, socialista vám postavý takú prekážku, že vám práca za jedno euro vezme ten široký sociálny dáždnik kompletne.
A vy sa naoko slobodne vzdáte svojej slobody v mene sociálnych istôt. To, že ste boli donútený filištínsky postavenými pravidlami, to už ani nevnímate.
Proste kapitalista sa snaží byť čo najmenej solidárny nie preto, že sa nechce o svoje šťastie deliť. Ale preto, že chce, aby sa na tej solidarite podielalo čo najviac šikovných a úspešných a slobodných. Aby sa všetkým oplatilo byť úspečný a slobodný. Už aj za náprstok slobody pre sociálne odkázaných znamená pre kapitalistu vidiu, že bude musieť byť menej solidárny. A preto urobí čokoľvek.
Takže, aby toto Zamislenie na nedeľu aj moje deti pochopili:
Chcem dať šancu slobodnému thu bez regulácii, pretože udržiavanie regulácii stojí viac peňazí a spoločenskej energie, ako zisky z regulovania. Navyše zmes dnešných regulácii robí z každého z nás neznalých idiotov. Sú také komplikované a predvídateľné zlátaniny, že 99% z nás netuší ako tento štát vlastne funguje. Za posledných 40+20 rokov sa ukázalo na mnohých dôkazoch, že slobodný trh naozaj existuje a že jeho regulácie vedú k nedostatuku a drahote. (maslo v Nórsku, prázden obchody v Rumunsku, vložky v Československu, metanol v alkohole v Česku, zdražovanie fotovoltaickej elektriny a tisíce ďalších dôkazov sporom, ktoré priniesli sami socialisti pri svojom boji proti neexistujúcej ruke trhu)
V kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosi, ale štát sa postará o to, že privyrobiť si čo i len jedno jediné euro k tejto podpore bude z pohľadu dostupnosti práce a istoty zachovania podpory štátu jednoduchšie ako v dnešnom socializme. A až keď si privyrobíte viac ako je to, čo vám ostatní vládzu solidárne darovať, prestanete dostávať a štát bude naopak vyžadovať, že budete solidárny vy. Tak rovnako, ako každý jeden váš slobodný spoluobčan.
