Volný trh není ideální proto, že by vždycky fungoval perfektně, ale spíše proto, že opravuje chyby lépe než kterýkoliv jiný známý systém.
Zdroj: EKONOMIKA: Sedm nepravd o volném trhu – Neviditelný pes.
Volný trh není ideální proto, že by vždycky fungoval perfektně, ale spíše proto, že opravuje chyby lépe než kterýkoliv jiný známý systém.
Zdroj: EKONOMIKA: Sedm nepravd o volném trhu – Neviditelný pes.
Čo keby sme v záujme lepšieho dobra spísali pár paragrafov o zavedení ekonomicky a ekologicky a ešte inak ee- lepších zajtrajškov v doprave informácii. Viete si predstaviť koľko skleníkových plynov by sme ušetrili, keby sa už informácie nešírili papierovo, ale len elektronicky?
Podnetník, čo si ho na FB pestujem, napísal:
Brzy ráno jsem jel do Liberce a cestou jsem potkával poštovní auta. Jak to? V sobotu přeci pošta nechodí. Rozvážela noviny. OMG! V roce 2013 potřebujeme stovky Fordů Transitů, abychom k desítkám tisíc lidí dostali sobotní zprávy.
A doplnil:
Já to chápu, Pavle. Přesto mě ale takové plýtvání připadá šílené.
…
ta poptávka mě fascinuje. Přeformulujte si to: desítky tisíc lidí ochotně kupují přepravu cca. megabytu víceméně veřejně známých dat automobilem na vzdálenost desítek až stovek kilometrů. Nezní to šíleně?
A iný podnetník, ktorého si na FB pestujem tiež, písal čosi o komplikáciách s nákupom žiarovky. Tak som sa s ním podelil o svoju dávnejšiu rešerš Ako po novom nakupovať žiarovky, ktorú som si bol býval bol urobil, aby ma markeťáci nebalamutili. A začítal som sa aj do ďalších vtedajších článkou. Ako napríklad aj do tohoto, ako starým žiarovkám dosvietilo. A od neho bolo už len krôčik k žiarovkovým a igelitkovým prístupom.
A potom sa to spojilo. To viete, samo o sebe všetko vyzerá perfektne. A potom prídu súvislosti. A potom príde základná Listina, ktorá definuje naše človečenstvo. Vrátane práva robiť sprostosti. Vrátane slobody nebyť sledovaný pri kladení kábla. Vrátane…
Myslím, že zábudlivosť, roztržitosť sú prejavom slobodnej vôle človeka. Uvidíte, čoskoro sa stanú výsadou. Som hrdý na to, že si doma môžem robiť čo chcem. Aj sprostosti. Aj zabudnúť kúpiť žiletky.
Zdroj: Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka | M+M+M+M (4M).
Máte pocit, že by zákonný zákaz papierových nosičov informácii bola ee-diktatúra? Dobrý pocit máte. Byť demokratom a slobodným občanom je vecou charakteru. A som rád, že sa v tomto bode zásadne opakujem:
Viete, ide o to, že niekomu skutočne stojí za to si priplatiť za rýchle umytie riadu. Za príjemné osvetlenie. Ale dnes som porobený diktátormi, ktorí povedali, že neexistuje aby som, chcel rýchle umytie a príjemné svietenie. Rozhodli za mňa, fašisti jedny. A pritom, čo ak je z hľadiska dlhodobého vývoja civilizácie dôležité, aby sme mali rýchle umývačky a svetelné zdroje s 20-30% účinnosťou?!? Ktorí z bohov to dnes rozhodne?
Zdroj: A čo takto odtiahnuť ten blok betónu nabok? | M+M+M+M (4M).
Kto to má rozhodnúť? Apple? Lebo oni predsa vedia, keď si to či ono patentovali? (To je taká malá narážka na jednu podivnú diskusiu s jedným podnetníkom, čo si ho na G+ pestujem) Alebo iný Boh?
Podobne je to možno aj s aktuálnym českým bimbo-diktátorom. Ľudia by chceli zamiesť s tými protivnými pravičiarmi (čo nie sú pravičiari) najlepšie hneď. Tak sa im náramne páči, že na tých druhých dopadla ruka diktátora. Nechce sa im čakať do volieb. Pritom onehdá účinne vykrúžkovali kadejakých langerov. Ale to je nadlho. A tak Česi v dnešných dňoch velebia nacizmus.
Sú riešenia demokratické a slobodné a potom sú riešenia komunistické a nacistické. Ako vždy, nesklamala ma moja základná kontrolná otázka: Neútočia na môj čas? Ak áno, veľmi zbystrím a začínam sa zamýšľať či bude vhodnejšie označenie komunizmus alebo nacizmus. Diktatúra príde s riešením hneď. Slobodnému trhu to rozhodovanie čo je dobré a čo je neperspektívne chvíľu trvá.
Ja viem, že ten podnetník nenavrhuje zakázať distribúciu papierových novín. On len nadhadzuje tému. A ukazuje alternatívy nad ktorými sa môžeme zamýšľať. Alternatívy medzi ktorými je dobré začať uvažovať. Ukazuje argumenty, pomocou ktorých sa môžeme sami a slobodne rozhodnúť.
Ja len preventívne upozorňujem tých, ktorí by chceli jeho zamyslenie sa uchopiť pre dnešnú dobu tak charakteristickým spôsobom. Čo sa týka demokracie a slobodného trhu budem radšej preventívne opatrný. Naša pregrganá spoločnosť je na nasledovanie šikulov priemerných postihnutých virózou bohorovnosti až priveľmi náchylná.
Výsledky slobodného a demokratického rozhodnutia na seba nechajú dĺĺĺho čakať. A aj potom sa dočkáme neočakávaného.
Viete, myslím, že musíme vtlačiť svoj pohľad do tohto sveta. Boli by sme sami k sebe nespravodliví, ak by sme si to zakazovali. No vždy musíme myslieť na to, aby sa aj tí okolo nás a aj tí po nás mohli rozhodovať.
Veď to poznáte – neviditeľná ruka trhu nefunguje. Tak si kladiem otázku, prečo proti niečomu, čo nefunguje, teda proti samoregulačným logickým nástrojom, tí socialisti stále bojujú? Veď to poznáte – kapitalisti vykorisťujú a chudobní sú ešte chudobnejší. Tak prečo kapitalisti bojujú proti reguláciám, ktoré by im naopak zabezpečili väčšie zisky, monolizáciu a štátne podpory a dotácie?
Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Nie je neviditeľná ruka trhu, nie je proti komu a čomu bojovať. Solidarita kapitalistu je mýtus a žiadny kapitalista nechce byť solidárny.
A oni furtom len tie regulácie proti tomuto Ničomu Neexistujúcemu vymýšľajú, aby sa nemohla neviditeľná ruka trhu uplatniť.
Začínam chápať, prečo mi štát pod nadvládou socialistou nedáva zmysel.
Nedávno som mal na twitteri pokus o diskusiu so socialistom. Zaznelo tam:
Netvrdím, že príčinou pančovania nie sú dane. Ale pančovanie by nebolo možné, ak by fungoval štát.
A to ma dostalo. Podľa mňa je to klasická ukážka, ako si socialisti zamieňajú príčiny s nástrojmi. Príčiny sú dogmatické a na tie im nesmieme siahať.
Podobne sa diskutovalo nedávno k dotáciám na potraviny. Tvrdili, že by sme mali dotovať a podporovať slovenských výrobcov potravín. Ja hovorím, že plánovaná ekonomika, kde sa od stola rozhoduje, koho podporíme sa ukázala po 40 rokoch pokusu ako nefunkčná. A socialisti na to, že ak v zahraničí dotujú, tak aj my musíme nájsť mechanizmy na dotovanie.
Ale také jednoduché, ako komplexné očistenie trhu od dotácii, to socilaistu nenapadne. Prišiel by o svoje dogmy. A prišiel by o svoj boj s neviditeľnou rukou trhu, o ktorej hovorí, že nefunguje.
Socialisti argumentujú, že kapitalizmus sa za posledné roky ukazuje ako nefunkčný. No že tu nič ako voľný trh bez socialistických zásahov doteraz nebol, to nevidia. Maximálne môžeme hovoriť o nejakej znesiteľnej miere paternalistických zásahov. Ale akonáhle sa našla na trhu nejaká voľná nezregulovaná oblasť, vždy sa hneď nájde nejaký socialista, ktorý vymyslí nejakú reguláciu. A kapitalistický volný trh dostane ďalšiu ranu. Nie prvú, ale ďalšiu.
A je jedno, či hovoríme o reguláciách od pravicových či ľavicových politikov. Éra, kde sa dala vidieť paralela medzi pravicou a kapitalitmom a ľavicou a socializmom je preč.
Aby to aj jednoduchý občan pochopil, má zmysel rozdeliť politické spektrum na socialistov a kapitalistov. Možno je v miere snahy o riadenie životov ľudí mierny rozdiel medzi pravicovým socializmom a ľavicovým socializmom. Pravicový socialista bude zvyšovať DPH (ako v Čechách), ľavicový socialista Daň z príjmu (ako na Slovensku). Veď hovorím, že mierny.
Kapitalistu, ktorý by chcel prestať diktovať regulácie, dane a celkový spôsob myslenia, tak takého hlásateľa slobody a volného trhu, aby ste na súčasnej politickej scéne lupou hľadali. Možno preto, že socialistom zatiaľ vychádza jeden argument:
S kapitalizmom je spojené to, že síce budú ľudia slobonejší, ale bude tu skupina ľudí, ktorí sa budú mať horšie. A o týchto sa kapitalista nepostará.
To si naozaj sociliasti myslia, že sú kapitalisti tak dementní? Akokoľvek si budeme hovoriť o ideálnej spoločnosti, vyždy sa nájdu ľudia, ktorí si so slobodou neporadia. Vždy sa môže stať, že niečo nevyjde a chvíľu by sa nám oddych pod dáždnikom socálnych istôt hodil. Verte mi, kapitalisti nie sú dementní, vedia, že to tak je. Toto kapitalista vie, preto sa snaží si vyrábať vankúšiky. A tento princíp, ako tie vankúše vyrába, sa volá solidarita. Bez nej by to naozaj nefungovalo. Už do veľkej krízy v 30. rokoch minulého storočia do vedia.
Nie všetci kapitalisti dobrovoľne do tejto solidarity vstupujú. Preto aj my a aj voči svojim potrebujeme štát, dane, odvody vo svoje povinnej forme. Proste aj my si musíme aj sami sebe prikázať byť solidárny a vymáhať to.
V oboch systémoch, v socializme aj v kapitalizme, je to podobné, ale nie rovnaké. Socialista sa snaži ľudí udržať pod svojim paternalistickým dáždnikom a mať ich tam v košiari socializmu pekne pod kontrolou. Kapitalista sa snaží mať ten košiar stále doširoka otvorený. A ponúka nástroje, pomocou ktorých ho môže ktokoľvek rýchlo opustiť. Áno, v kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosti, menšie sociálne dávky. Ale na to, aby ste si prilepšili už len jedným jediným eurom, na to vám stačí len malá snaha. Naopak, socialista vám postavý takú prekážku, že vám práca za jedno euro vezme ten široký sociálny dáždnik kompletne.
A vy sa naoko slobodne vzdáte svojej slobody v mene sociálnych istôt. To, že ste boli donútený filištínsky postavenými pravidlami, to už ani nevnímate.
Proste kapitalista sa snaží byť čo najmenej solidárny nie preto, že sa nechce o svoje šťastie deliť. Ale preto, že chce, aby sa na tej solidarite podielalo čo najviac šikovných a úspešných a slobodných. Aby sa všetkým oplatilo byť úspečný a slobodný. Už aj za náprstok slobody pre sociálne odkázaných znamená pre kapitalistu vidiu, že bude musieť byť menej solidárny. A preto urobí čokoľvek.
Takže, aby toto Zamislenie na nedeľu aj moje deti pochopili:
Chcem dať šancu slobodnému thu bez regulácii, pretože udržiavanie regulácii stojí viac peňazí a spoločenskej energie, ako zisky z regulovania. Navyše zmes dnešných regulácii robí z každého z nás neznalých idiotov. Sú také komplikované a predvídateľné zlátaniny, že 99% z nás netuší ako tento štát vlastne funguje. Za posledných 40+20 rokov sa ukázalo na mnohých dôkazoch, že slobodný trh naozaj existuje a že jeho regulácie vedú k nedostatuku a drahote. (maslo v Nórsku, prázden obchody v Rumunsku, vložky v Československu, metanol v alkohole v Česku, zdražovanie fotovoltaickej elektriny a tisíce ďalších dôkazov sporom, ktoré priniesli sami socialisti pri svojom boji proti neexistujúcej ruke trhu)
V kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosi, ale štát sa postará o to, že privyrobiť si čo i len jedno jediné euro k tejto podpore bude z pohľadu dostupnosti práce a istoty zachovania podpory štátu jednoduchšie ako v dnešnom socializme. A až keď si privyrobíte viac ako je to, čo vám ostatní vládzu solidárne darovať, prestanete dostávať a štát bude naopak vyžadovať, že budete solidárny vy. Tak rovnako, ako každý jeden váš slobodný spoluobčan.