Zas sebetrýzeň za pluralitnú demokraciu

Pre priateľov intelektuálov:

Všetci demokrati sú na hovno… Dobrá analýza. Fakt dobrá.

Ešte viac ma však znervózňuje neschopnosť či neochota demokratických politikov a liberálnych elít týchto štyroch národov spojiť sa na obranu proti nepriateľom demokracie. Sú rozdrobení na dvakrát. Zaoberajú sa – vo vnútri svojich spoločností – vzájomnými ideologickými či osobnými spormi a nevidia, že proti nim stojí ich spoločný protivník oveľa väčšieho kalibru. A zároveň, pohrúžení do diania vo vlastných krajinách, nevidia, že stredoeurópska kontrarevolúcia má spoločné črty aj korene.

Zdroj: Liberálna demokracia sa v strednej Európe rúca šokujúco rýchlo

Tri pripomienky:

Zovšeobecňujúce sebatrýzniace útoky

Fakt už mám plné zuby týchto zovšeobecňujúcich sebatrýzniacich útokov do vlastných radov. Bolo by fajn, keby priatelia intelektuáli používali adresné a konkrétne vyjadrenia na adresu konkrétnych demokratických síl, ktoré odmietajú spolupracovať pri obhajobe demokratických či morálnych hodnôt. Prosím konkrétnych. Napríklad takých, čo odmietajú jasné výzvy. (že, Sieť, Most, KDH…) Alebo sa nebodaj na útokoch voči demokracii a morálnym hodnotám podieľajú (KDH, MOST zásahmi do Ústavy)

Akonáhle niektorá z demokratických strán čo i len trochu začne využívať nástroje za oslovenie Gaussovej krivky od stredu do ľava – už je zle, už sa vyťahujú biče populizmu, propagandizmu, oportunizmu, lacnej demagógie… No, len si nastavte zrkadlo.

Zamyslite sa nad tým, ako sa dá osloviť ten dav, čo sedel onehdá na parlamentnom balkóne. Kaviarenskou intelektuálnou debatou filozofov 21. storočia? Dopadnete ako chlapík na Bielikovej fotke. Môžete tankistovi rozprávať o Voltairovi do aleluje.

Čas je parametrom pre úspech

Načasovanie Šimečkovho textu. Keď takýto text vyplodí demokratický intelektuál 5 dní pred parlamentnými voľbami, trochu som na pochybách či rozumie princípom demokratickej súťaže. Žiadna politická strana 5 dní pred voľbami si takýto text ani nevšimne.

Nie je na to proste ten správny čas. Je 5 dní do rovných a priamych parlamentných volieb. (Ak to „rovných a priamych“ vôbec dokážete pochopiť čo znamená. Koľko je intelektuálov? 10-20 tisíc? Volebné právo je rovné a všeobecné chvalabohu. Voličov je 3-4 milióny)

Naozaj jeden monolit?

Jeden monolitný demokratický blok? Fakt? Fakt je toto o demokracii a výbere o podpore pluralitnej spoločnosti, občianskej spoločnosti? Fakt pán Milan Martin Simecka​.? Skúste si to predstaviť. Jedna strana, jeden hlas, jeden názor… Všetky vymenované krajiny obsahujú práve jednu fašizujúcu/nacizujúcu sa stranu a 4-5 normálnych demokratických strán, ktoré si ctia princípy liberálnej demokracie. Stačí sa zbaviť tej jednej jedinej a ostatné 4-5 tvoria pohodový demokratický pluralitný systém. Nevylievajme si celú vaničku. Mohli by sme zistiť, že nám tam pláva zasa len a len diktátor.

Ako bonus: rozbiť atóm je pohoda

Viete, veľmi mi tu chýba poukázanie na to, že tie odpadajúce strany tvoria jednotlivci, ktorí nedokázali vo svojich pôvodných stranách presvedčiť vnútornú väčšinu v demokratickej súťaži o líderstvo v strane.

Chýba mi tu jasné odsúdenie tohto správania sa. Je totiž zásadný rozdiel medzi tým, keď sa osobnosť rozíde so stranou a prejde do inej a tam sa jej podarí získať nejakú vnútornú väčšinu (prechod z SDKU do MOST a podobne). Alebo niekto prehrá demokratické voľby predsedu strany a založí si jednobunkový atóm.

Toto nikto z demokratických intelektuálov nekritizuje adresne. Do kritiky zahrnie paušálne aj demokratických víťazov vo vlastných stranách. Ako by oni mohli za to, že sú úspešnejší v demokratickej súťaži.

 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity