Archívy značky: Štát s.r.o.

Ďalší príklad nebezpečia podnikania firmy Štát s.r.o

My zdravotnícky pracovníci milujeme prevenciu. Jednak nemusíme nasadzovať krk zodpovednosti a po druhé, poľahky presvedčíme spoločnosť, že ju to vyjde lacnejšie. Prevenciou pred pokušením politika odsypať si z našich daní do svojho vrecka je nedať mu k dispozícii toľko daní a zakázať mu podnikať vo firme Štát s.r.o.

Dědictví bývalého ministra práce a sociálních věcí Jaromíra Drábka (TOP 09) a jeho prvního náměstka Vladimíra Šišky, který skončil ve vazbě, stíhá rána za ranou. Nyní projekt sKaret napadla firma, která dokazuje, že na velmi podobný systém drží už řadu let řádně přihlášený patent.

Zdroj:  Na sKartu máme patent my, tvrdí firma a žaluje ministerstvo – iDNES.cz.

Keby boli bývali boli vytvorili pravidlá, formáty výmeny dát a legislatívny rámec a podmienky pre udelenie licencie na dobu určitú, bola by bývala bola tá firma to bola bývala bola zrealizovala a nemala by teraz ani najmenšej potreby útočiť na Štát s.r.o.

A možno by sa bola bývala bola našla iná konkurenčná firma, a nie náhodou by sa našla vo Švédsku (Š-védsko ako Š-karta (Pozrite si film Pelíšy)) a celková cena prevádzky by bola nižšia.

Č.b.t.d. dôkazom sporom. Ako vždy, keď vládnu komunisti.

Share Button

Budem sa snažiť, aby Slovenská republika prestala byť firmou Štát s.r.o. a bola nástrojom spolužitia

Hľadám postupne tie správne formulácie. Tak jednoduché, aby sa z nich dal vytvoriť plnohodnotný životný program na najbližších mojich 10 rokov. Nejde to jednoducho, snažím sa kde-kade inšpirovať, súhlasiť či nesúhlasiť. Dnes som narazil na dva brilantné články, z ktorých toho budem určite ešte veľa extrahovať. Sú to dva zaujímavé články o firme Štát s.r.o. a o nástroji spolužitia, ktorý voláme štát.

V tom prvom mi trochu chyba solidarita. Podľa mňa k vete „…kdybychom vykázali stát do jeho přirozených mezí: do role ochránce občanů před násilím?“ by som ešte dodal „pred násislím a smrťou hladom a zimou.“  Naopak, je tam pekne ukázané, že firmy nie sú občania. Že firmy naozaj nemajú k štátu žiadne morálne povinnosti. Že je len na občanoch, ako ten ich štát bude vyzerať.

Postavení občanů, jež stát každý měsíc okrádá o jejich poctivě vydělané peníze, však není tak beznadějné, jak se na první pohled zdá. Známý bonmot, sice říká, že na světě jsou jen dvě jistoty, tedy smrt a daně, přinejmenším jednu tuto jistotu však lze poměrně snadno rozbořit. Žádná politika, třeba sebevíc ničemná, totiž nemůže obstát před vůli veřejnosti. Filozof Leonard Peikoff jednou prohlásil, že zachránit svět je tou nejsnazší věcí – stačí jen začít přemýšlet. Dalo by se říct, že stejně snadné je ochránit své peněženky před loupeživým státem – stačí jen začít konečně přemýšlet: o právech, o hodnotách, o nezávislosti a svobodě.

via Google pod tlakem parazitů. Blog – Luboš Zálom (blog.iDNES.cz).

A tím druhým je kapitola z dejepisu pre 9. ročník a akýkoľvek ročník vo vzdelávaní dospelých.

Dvadsať rokov „budovania štátu“ malo tri základné fázy, ktoré sa dajú pomenovať podľa premiérov.

Hoci sa jednotlivé obdobia od seba v mnohom odlišujú, jedno majú spoločné: v žiadnom z nich sa štát nestaval na základoch, ktoré by boli pevné a trvalé.

via Nebudovanie štátu | Názory | komentare.sme.sk.

Článok sa končí zásadnou výzvou: „Po dvadsiatich rokoch od vzniku republiky krajina naliehavo potrebuje hlbokú a zásadnú zmenu svojho spravovania.“

Je to tak. Štát potrebujeme, Homo Sapiens je spoločenský tvor a potrebujeme žiť s ostatnými. Je to naša prirodzenosť. Celý ten druhý článok hovorí o tom, že sme sa za ostatných 20 rokov dopracovali do stavu, že štát nie je nástrojom spolužitia, ale stal sa firmou Štát s.r.o., v ktorej sa politici tvária, že dostali úlohu niečo manažovať a vytvárať  nejaký zisk. Navyše si ten zisk rozdeľujú pre osobné potreby.

Štát s.r.o. je absurdita a ako taká si zaslúži rozhodné nie!

Som presvedčený, že demokracia poskytuje dostatok nástrojov, aby sa nám podarilo presvedčiť našich spoluobčanov, že inštitúcia štátu má slúžiť len a len ako záchranná sieť pred násilím a smrťou hladom a zimou. Na rozdiel od prvého článku si myslím, že je z našej ľudskej podstaty, z podstaty príslušnosti k Homo sapiens,  našou morálnou povinnosťou občanov podporovať štát ako nástroj solidarity s neúspešnými (nech už za neúspech považujeme čokoľvek od choroby cez ľudskú hlúposť až po krach podnikateľského zámeru). No takouto inštitúciou štát Slovenská republika dnes rozhodne nie je!

Druhá možnosť je proste v tichosti odísť. Je každého demokratické právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude nejakú firmu podporovať. Alebo vy cítite k nejakej firme morálne povinnosti?

Share Button