Ministerstvo financií zo zákona povinne zobrazilo zaplatenú daň firiem. Trochu si stými číslami popočítam a ukážem pár zaujímavých súvislostí. matematiku a súvislosti, to ja rád.
Firmu A vlastní štát a reguluje ju
Majme Firmu A, ktorej 49% akcii vlastní Štát, s.r.o.. Takže Štát, s.r.o. si môže na vziať 49% z čistého zisku po zdanení. Z tabuľky sa dozvieme, že naša Firma A zaplatila dane vo výške 50 miliónov eur. Daň v roku 2013 bola 23%, takže zisk pred zdanením bol cca 200 miliónov eur. Zisk po zdanení je 150 miliónov a 49% z toho je 73,5 milióna eur. Takže Štát, s.r.o. si prilepší o 73,5 milióna eur.
Odkiaľ vzala Firma A taký skvelý zisk? Nuž predávala tovar a služby nám, občanom. My sme v každom jednom kúpenom kuse tovaru zaplatili pár centov, ktoré na konci roka dali dohromady 73,5 milióna eur pre štát.
Ak si dobre spomínam, Štát, s.r.o. má hlavne výdavky, nepodniká za účelom zarábania peňazí. Štát vyberá dane, aby z nich financoval rozvoj a sociálne programy. Veď aj také „vlaky zadarmo“ treba z niečoho zaplatiť. Čo tak to si uvedomiť, že tých 73,5 miliónov sú ďalšie dane, ktoré sme na poskytli na výdavky firmy Štát, s.r.o. Peniaze, ktoré sme prispeli vládnej strane na naše vlastné podplácanie.
S námietkami počkajte, dáme ešte jedne zaujímavý príklad.
Firmu B vlastní súkromník a vyhrala tender
Majme Firmu B. Je to firma, ktorá vyhrala od štátu tender, kde súčasťou tendru bolo aj definovanie pravidiel pre zisk tejto firmy. Firma B slúži na výber nejakých poplatkov a ich odvod štátu. Niečo ako daňový úrad, ktorý vyberá dane, tak táto Firma B vyberá nejaké iné poplatky a následne ich odovzdá štátu. Právo vykonávať túto činnosť získala na základe výberového konania. Opakujem to, lebo je to dôležité.
Takže ako hospodárila Firma B? Ministerstvo uvádza, že za rok 2013 zaplatila dane vo výške cca 11 miliónov eur. Takže hrubý zisk pred zdanením bol cca 48 miliónov eur. Zisk po zdanení je teda cca 37 miliónov eur. Vlastníci Firmy B si tak prišli na 37 miliónov eur vďaka vyhratému tendru, ktorého pravidlá sme definovali my občania skrze nami volených zástupcov. Majitelia Firmy B môžu s týmito 37 miliónmi voľne disponovať, sú to riadne zdanené peniaze, kompletne čisté ako biele rúcho panny.
Neviem ako vy, ale za 37 miliónov by som bol celkom vďačný. Ale na to, že by ste aj vy boli vďačný, by ste isto prišli aj vy sami svojou vlastnou hlavou.
Mali ste námietky voči „dodatočným daniam“ vo výške 73,5 milióna eur v prípade Firmy A? Tam vás mohla hriať aspoň predstava, že za tie peniaze máme vlaky zadarmo.
V prípade Firmy B boli štátom definované poplatky, ktoré musíme platiť, ktoré vyberá od nás Firma B a za ten výber sme ju odmenili čistým ziskom po zdanení 37 miliónov eur.
Viete priatelia, keď sa na zoznam pozriem len tak od oka, vidím tam len tak baj-očko v prvej 20. firiem z najvyšším čistým ziskom po zdanení asi 80% firiem pohybujúcich sa v odvetviach, kde existuje štátna regulácia. Tož tak funguje štátna regulácia pod taktovkou birmovaných komunistov. Koľko z tých čistých ziskov je v kategórii „vlastnou hlavou“? V regulovaných odvetviach… Vo firmách, ktoré vyberajú zákonom definované platby na základe vyhratých tendtov…
Sľuboval som súvislosti.
Toto všetko sme si už dávno mohli vyhľadať v Zbierke listín obchodného registra. Dnes je to zo zákona ešte viac dostupné. Čím viac transparentnosti, tým menší priestor na podivné jednania.
Viete, vôbec nejde o to, aby to riešil nejaký štátny kontrolór. Tých politikov si volíme s pomedzi nás my sami. Keď sú dáta takto prístupné, niekto z nás, 4,4 miliónov voličov sa v nich môže prehrabovať a môže tam nájsť všelijaké súvislosti. Potom ich zverejní. Ak tieto súvislosti oslovia viacerých voličov, viacerých politikov, dôjde k zmene.
Mne napríklad nastavenie podmienok, kedy zo zákonných poplatkov ide 37 miliónov do vrecka súkromných vlastníkov, mne takéto nastavenie vadí.
Naopak, ak vás tieto súvislosti nezaujmú, evidentne vám takýto prístup vyhovuje. Potom je v našej obci všetko v poriadku. A ja si budem hľadať inú obec, kde budú žiť voliči, ktorí skrze svojich volených zástupcov zariadia, aby zisk firiem spravujúcich výber poplatkov bol v pár stotisícoch eur, nie v desiatkach miliónov eur.
Pretože keď zaplatím mesačne na poplatkoch práve o tú časť, čo išla na ten 37 miliónový zisk, menej, môžem sa slobodne rozhodnúť či si kúpim o jedno pivo viac alebo pošlem 2 eurá nejakému blogérovi. Je len na mňa ako budem solidárny.
Áno, za tých 73,5 miliónov štát umožnil cestovať zadarmo vo vlakoch mojim deťom. Za tých 73,5 miliónov mi vzal slobodu rozhodnutia, či pôjdem autobusom, alebo vlakom. Ak by bola služba, ktorú si mesačne od Firmy A kupujem o pár centov menšia, vynaložil by som tých pár centov na cestovanie mojich detí. Áno, vo výsledku je to jedno, tak-ako tak by som ich zaplatil. Ale tentokrát by som sa ja slobodne rozhodol či zaplatím za cestu vlakom alebo autobusom. Svoju slobodu si ohromne vážim.
