Archívy značky: prezident

Dobrý deň, kedy a koho si budete pozývať pred kameru?

Klamať ako 11-ročné dieťa nie je jednoduché. Stojí pred vami oveľa vyšší a silnejší človek – rodič. Ako rodič nenaletíte skoro ničomu, čo sa vám snaží zavesiť na nos vaše decko.

So mnou to majú moje deti komplikované. Kladiem im jednoduché otázky a v prípade klamstva na ne nikdy nemajú konzistentné odpovede.  Navyše si veľmi dobre pamätám, ako som sa snažil manipulovať počas svojho detstva.

Chystá sa na nás 5-6 kandidátov na prezidenta s nejakou tou predbežnou šancou. Naletíte im, alebo sa budete rovnako pýtať, ako vášho 11-ročného decka?

Sú to jednoduché otázky. Tento týždeň navrhujem dve:

Prvá: Navštevovali ste kapitánov priemyslu a dostali ste od nich finančnú podporu na chod vašej strany/ vašej kandidátskej kampane na prezidenta? Čo ste im za to sľúbili?

Druhá: Aké sú vaše plány na mediálne vystúpenia v celoplošnom televíznom a rozhlasovom vysielaní?

Viete, nejde ani tak o faktické odpovede. Ide o otázku charakteru, ktorý sa prejavuje v postoji k takejto otázke od voliča s jedným hlasom.

Skúsenosť mi hovorí, že obvyklou odpoveďou je nejaká citácia z mediálneho školenia. To nikdy nie je odpoveď jednoduchou vetou. Ono sa to nezdá, ale opis života sa dá realizovať naozaj v jednoduchých vetách, kategóriách. Smejeme sa športovcom, keď na nadhodenú tému zareagujú „tak určite“. No presne toto je tá vytúžená odpoveď. Jednoduché potvrdenie, alebo jednoduché vyvrátenie.

Veď čo už len sa dá okecávať na jednoduchej otázke: V ktorých mediálnych firmách máte predpripravené vystúpenia počas predvolebnej kampane?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať plány na učinkovanie jednotlivých kandidátov najbližších 3 mesiacov vo verejnoprávnej televízii?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať zdroj financovania svojej kampane?

Kašlem na to, či to bude milión euro alebo tristo euro alebo tritisíc. O veľkosť vôbec nejde. Dokonca vysoký rozpočet je istou známkou osobných schopností. A predurčuje dobrého a schopného politika. Nie, na veľkosti naozaj nezáleží. Naozaj ide o ten charakter – schopnosť nehanbiť sa za svojich podporovateľov a za svoje činy.

Prvé prejavy vytvoreného mediálneho plánu sa už ukázali. A poviem vám, som veľmi znepokojený. Jediné, v čom váham, je, či to nazvať ukážkou komunizmu alebo nacizmu. Ach ako by som sa chcel mýliť. Ale prvé víkendové skutky ukazujú dosť hlasito, ako vysoko skáče kde-aký pes.

Mám nedávnu skúsenosť z Česka, kde Český rozhlas skutočne brutálnym spôsobom zasiahol do  výsledkov českých parlamentných volieb v pásme na rozhraní zvoliteľnosti. Stalo sa tam totiž nasledovné: Český rozhlas sa rozhodol, že na základe predvolebných prieskumov zo začiatku predvolebného obdobia rozdelí kandidujúce strany na prvú a druhú kategóriu. Do všetkých debát v období cca  dvoch mesiacov pred voľbami potom pozýval len a len strany prvej kategórie.

Preto tu mám dnes ešte jednu jednoduchú kontrolnú otázku:

Do konca týždňa by mal slovenský RTVS predložiť plán predvolebného vysielania, účasti kandidátov na diskusných reláciách.

Skúsenosť hovorí, že pre pravdovravného a charakterného neexistuje žiadna prekážka, aby na takúto požiadavku zareagoval v jednoduchých vetách v rozsahu normostrany A4.  Potom aj pre zaneprázdneného voliča je jednoduché posúdiť odpovede kandidátov voči odpovedi inštitúcie platenej z našich daní.

Viete, priatelia, už dlhodobo hľadám charakterných. A chcel by som aj charakterného prezidenta. Vy nie?

Share Button

Breinerova štátna barlička ako dôkaz zlých úmyslov

Keď máte pravdu, ale nie ste schopný ju presadiť, silný štát sa vždy hodí. Že áno? Tentokrát podľahol tomuto vábeniu javorový Breiner.

Na sme.sk prebehli dva jeho články a aj reakcia na diskutujúcich.

Viete, charakterný demokrat dokáže akceptovať demokratickú vôľu. Nikdy nenazve slobodu chybou.

Najvyššiu autoritu – zdravý rozum – pre jeho akútny nedostatok musí zastúpiť nejaká iná inštitúcia. Keďže nám voľný trh zatiaľ nič lepšie nevytvoril, musí to byť štát.

Zdroj:  Skúsil som oboje, nedá sa porovnať… II | Fórum | komentare.sme.sk.

Viete vy povedať dnes, čo dnešné bude o týždeň chybou? Super, tak sa snažte presvedčiť  nás ostatných. Nemusíte presviedčať autora chybného úsudku. V demokracii stačí, že presvedčíte väčšinu, ktorá chybne mysliaceho prehlasuje.

Nie ste toho schopný? Tak si zavoláte štát a ako o barlu sa o túto inštitúciu opriete. Poprosíte ho, aby štát zariadil, štát zabezpečil. Priateľu, štát sme my. My všetci.

Ak zlyhá zdravý rozum, vnútorná logika parlamentného systému, tak na aký štát sa máme teraz obrátiť? Nezanedbateľná skupina občanov si myslí, že prezident si robí z Ústavy trhací kalendár, tak o akú barlu sa majú oprieť?!?

Aktuálne ťahanice s prezidentom o vymenovanie prokurátora by mali byť Brainerovi a jemu podobným mementom. Na akúkoľvek reguláciu sa nájde riešenie, ako si ju ohnúť. Dokonca aj na tú najautoritatívnejšiu reguláciu, ktorú sme si kedy nad seba spísali. Aj nad Ústavu, keď sa chce, tak sa nájde slovná hračka s vymenúvaním a vymenovaním.

Nie prietelia, na dobro, dobrú vôľu, demokratický charakter a sociálnu veľkorysosť neexistuje návod. To buď v sebe máme, alebo nie.

Breiner sa poráža sám posledným odstavcom:

Je čas na katolíckeho mystika (Thomas Merton): „Čím perfektnejšie, čím idealistickejšie sú naše teórie, tým príšernejšia je ich realizácia. Sloboda je zviazaná s nedokonalosťou a omyly sú chvályhodné. Najlepšie nie je ideálne a ak niečo teoreticky najlepšie chceme zaviesť ako normu, nezostane priestor na obyčajne dobré. To najlepšie ako norma je vlastne zlo.“

Čítajte viac: Nedá sa porovnať… | Dnes píše | komentare.sme.sk.

Aj tá najlepšie napísaná regulácia v rukách niekoho so zlými úmyslami nám nikdy nepomôže. Leda ako nástroj dôkazu existencie zlých úmyslov. Úprimne, kým nám nechajú demokraciu, tak by nám to malo stačiť.

Share Button

Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti

Moji prezidenti si zarečnili, zaamnestovali a jeden aj zanevymenoval. Toho s krížom v štandarde nebudem spomínať, ešte by ma obvinili z hanobenia štátnych symbolov. Prokurátora na to čoskoro bude mať. A ak by sa žiaden nehodil, Česi nám stále môžu požičať Polednovú. Isto to urobia radi z čírej bratskej lásky. Keď už máme tie najsamlepšie medzinárodné vzťahy za posledných 1200 rokov.

Takže poďme na toho, čo amnestoval tých, čo ani za 8 rokov česká justícia nevedela odsúdiť. Ale viete čo? Mne sa to jeho gesto vlastne veľmi pozdáva. A ukážem vám dva dôvody.

Prvým dôvodom je, že uľavil aspoň vyšetrovateľom. Viete si to predstaviť, ako asi vyzerá spis po 8 rokoch vkladania ospravedlneniek do neho? To môžete byť aj naschopnejším zaláskovancom, keď vám po 4 rokoch takýto spis hodia na stôl po odchode do dôchodku vášho kolegu. Prvé 2 roky len čítate tie ospravedlnenky z prvých kolegových 4 rokov. A ďalšie dva roky tie ospravedlnenky z tých dvoch rokov, počas ktorých ste čítali tie z tých predchádzajúcich 4 rokov. Ledva čo si medzičasom  stihnete úchytkom odskočiť uľaviť

No a ten druhý dôvod? Hádam aspoň  nejakému promile dôjde, že principiálna chyba nie je v tom, že po 8 rokoch sa zastavuje stíhanie.  Ale že živili a volili 8 rokov niečo, čo sa tvárilo ako vyšetrovanie.

Pozorujem z povzdialia svojho emigrantského nadhľadu (toho, čo nechce mať s eséróčkami ŠtátSk s.r.o. a StátCZ s.r.o. nič spoločné), tak z tohto nadhľadu pozorujem, ako Česi hromadne závidia. Ako by si boli mohli bývali boli nakradli aj oni, keby sa nebáli, keby doma ausgerechnet vtedy nekachličkovali, keby…

Pozorujem, ako sa zľakli. Mali 8 rokov istoty a terazky sú akýsi zmätený. Stále si mohli mädliť ruky, že raz to príde. Žiadna hrôza z definitívneho a nezvratného oslobodzujúceho rozsudku. Mohli ich všetkých celých krásnych 8 rokov každodenne a opakovane odsudzovať.  Prd nejaká prezumpcia neviny. Krásnych 8 rokov slastného pocitu, že oni za to môžu v akých sú sračkách 28. štátu v poradí s najlepším výhľadom na život na tejto planéte z 82 hodnotených.

A teraz bum ho – koniec. Skončilo 8 rokov fišerovského „Vyhlášení amnestie je prezidentovým právem, rozhodnutí Václava Klause proto respektuji. Sám bych amnestie nevyhlašovalal“, ktoré ich práve dobehlo.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza tohto článku nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

To ocitované som napísané 19.12.2012, keď o amnestiách ešte nebolo ani vidu ani sluchu v článku Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ. Ja viem, človek má pravdu,  už keď netreba.

A budem to opakovať zas a znovu. Keď si 8 rokov spokojne hoviete, volíte si a hovoríte si: „Ako dlho budú vyšetrovatelia vyšetrovať je len na nich a ich rozhodnutie budeme, keď aj by im to trvalo 8 rokov, rešpektovať. Ale sám by som s odsúdením bol hotový nato-tata.“, príde a prísť musí ten moment, keď vás Pravidlá dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu.

Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti. Ale keď je to také čecháčkovské.

Share Button