Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Vedenie ministerstva školstva a zdravotníctva nevie zabezpečiť fungovanie tohto štátu

Tak si to zrekapitulujme:

Štátne nemocnice sú v núdzovom režime. Tie nemocnice, ktoré sú napojená na lekárske fakulty a poskytujú veľmi špecializovanú starostlivosť.

Stalo sa to potom, čo ministerstvo zdravotníctva pripravilo vyhlášku o platoch, podľa ktorej si sestry vypočítali, že sa im budú znižovať platy. Ministerstvo za 3 mesiace nedokázalo verejnosti ani sestrám ukázať platové výmery, ktoré by dokazovali, že sa sestry mýlia.

Nateraz platí téza: Ministerstvo znížilo platy zdravotným sestrám, tím sa to nepáčilo, dali výpoveď a slovenskí pacienti sú bez vysoko špecializovanej zdravotnej starostlivosti.

č.b.t.d. mahna, mahna.

Ministerstvo školstva zo svojho rozpočtu míňa 4 roky peniaze na kadejaké pomôcky, projekty či projekty na pomôcky alebo pomôcky na projekty za milióny a milióny eur. Učitelia matematiky si spočítali, že keby tieto peniaze boli použité rozumnejšie, teda s nižšími maržami pre dodávateľov, mohlo by im ministerstvo školstva zvýšiť platy. Súčasne ukázali, že platy slovenských učiteľov sú na chvoste OECD.

Učitelia matematiky sa podelili s ostatnými kolegami a  tí sa nakoniec rozhodli, že budú štrajkovať. Výsledkom je, že cca 1/3 škôl na Slovensku poriadne neučí. Ministerstvo školstva vyhlásilo, že musí platiť aj iné projekty ako platy a že by mali učitelia niečo urobiť pre tento štát.

Napriek tomu, že na ministerstve živíme kopu úradníkov, ani jeden nedostal od vedenia ministerstva politickú objednávku na vyvrátenie tézy učiteľov, že peniaze využívané na absurdné marže priateľov a rodiny vládnúcich politikov.

Nateraz platí téza: Ministerstvo školstva namiesto presunu peňazí z financovania marží svojich osobných priateľov na platy učiteľov za dva mesiace nič neurobilo. Slovenskí občania majú viac ako týždeň nedostupné základné vzdelávanie pre svoje deti a konca nevidno.

č.b.t.d. mahna, mahna.

Proti totálnej stupidite vládnucich politikov je najsilnejšou zbraňou demokracia.

Naozaj neexistuje žiaden dôvod zvoliť si za seba ako zástupcu na riadenia vlastného štátu niekoho, kto za tri mesiace nedokáže zabezpečiť prístup voličov k zdravotnej starostlivosti a k základnému školstvu.

Prídem k voľbám a proste ho tam nehodím. Niekto nakoniec zvolený na 100% bude. Takže niekoho tam hodiť musím. Inak nás prehlasujú jeho príbuzní, ktorí majú našich 3x4x5x6x7x8x(a konca nevidno) 900 000 000 eur na svojich účtoch.

Koniec príbehu. O čom tu chcete ešte diskutovať?!? Je 33 dní do volieb.

Share Button

Politik môže oveľa viac ako len vyjadriť podporu štrajku

Hnevá ma, že moja gymnaziálna Alma mater sa nezapojila. Ale to je tak všetko, čo k štrajku dodám. Ako kandidujúci politik mám oveľa väčšiu páku na zmenu. Z pozície vrcholnej politiky sa to skutočne dá vykonať. Výber alternatívy k súčasnej vládnej strane je totiž najúčinnejším štrajkom.

Moja podpora štrajku učiteľov? Nuž, aktívny politiky by sa nemal aktívne zapájať do odborárskych aktivít. Na stupnici od 1 do 10 (ak 10 je maximálna angažovanosť a aktivizmus) je tak prípustné niekde do stupňa 3 vyjadrovať sympatie či podporu.

Prečo tak rezervovane? Politik vo výkonnej funkcii musí sedieť ako mediátor za stolom, kde sú odbory jednou zo strán pripomienkového konania či jedna zo strán, ktorá prináša požiadavky na zmeny prostredia.

A potom je tu ešte jedna závažná vec: Politik má v rukách rozhodovanie, vlastný program, vlastné riešenia. Je to  kompetencia politika postarať sa o to, aby k štrajku vôbec nedochádzalo.

Najsilnejšia páka na zmeny v riadení štátu aj teda aj v riadení rezortu školstva, v určení rozpočtových pravidiel je zvoliť si takých politikov, ktorý to urobia tak, ako vy sami chcete.

Je smiešne keď politik nechá na odborárov aby si to vybojovali. Pritom je v moje moci ich požiadavky samozrejme zrealizovať. Stačí, že aj títo odborári dajú mne hlas.  Možno si to kopa ľudí neuvedomuje, ale skutočne voľby sú najlepším štrajkom proti vláde.

Keď niekto pre mňa po 4 rokoch zle riadil tento štát, tak je absolútne logické, že mu vo voľbách nedám hlas. S vládou Smeru je nespokojných skutočne veľké množstvo občanov.

Odbočka: Priatelia, nie nerobím si ilúzie, že ani jeden z účastníkov protestu učiteľov či ani jedna sestra vo výpovedi nakoniec ten hlas Smeru nedá. Isto sa nájdu aj takýto zmätení voliči. Niekde tých 37% musí byť zakopaných.  Navyše štrajk učiteľov môže otvoriť oči aj ďalším spoluobčanov, že 4 roky Smeru stálo za starú bačkoru. Koniec odbočky.

K školstvu nie, ale k zdravotníctvu sa vyjadrím jasne:  V programe SaS pre zdravotníctvo je niekoľko zásadných bodov, ktoré riešia práve problém zdravotných sestier.

Ja stojím za jasnou alternatívou – poďme zmeniť zdravotníctvo.

Nechcel som len ďalšie 4 roky plano písať na blog. Chcem niečo aktívne urobiť, preto som sa dal na politiku. Preto chcem po voľbách obsadiť nejakú pozíciu, kde môžem niečo skutočne vykonať, skutočne niečo urobiť. Na to slúži politika.  Mať možnosť riadiť štát tak, ako si myslíte, že to je správne.

Napríklad je to zrušenie limitov na výkony a prechod na DRG platby. Ide o to, že poisťovňa bude musieť zaplatiť všetky výkony, ktoré ambulancie či oddelenia urobia. Všetky, takže samozrejme, keď sestry výkony urobia, tak ich zamestnávateľ za všetku ich prácu dostane zaplatené a tak im môže poriadne za ich prácu zaplatiť. Bez rozdielu, či sa ich plat riadi súkromnou platovkou alebo štátnou tabuľkou.

Na toto nepotrebujem mať nad sebou palicu v podobe štrajku. Ako profík v zdravotníckych procesoch viem, čo funguje a čo nie. Preto zdravotnícky volebný program SaS rieši skutočné problémy zdravotníctva.  Lebo ho tvorili profíci.

Nie, netreba čakať na milostivé uráčenie sa politikov Smeru, že by eventuálne niečo aj skutočne vykonali. Stačí si vo voľbách vybrať dobrý volebný program. SaS má už 7 rokov najlepší volebný program.  A voľby sú už o 1 mesiac a 1 týždeň!

Ako politik môžem vyjadriť podporu nejakému štrajku. No mám k dispozícii oveľa väčšiu páku: Sám môžem zrealizovať volebný program. Sám to môžem urobiť.

Aby sa to mohlo stať, politik musí dostať váš hlas. Tak funguje demokracia a tak jednoduché to je.

Viac ako 10 rokov kritizujem na blogoch Smerákov. Zdalo sa mi to málo, preto kandidujem. Aby som mohol veci skutočne robiť tak, aby mohlo zdravotníctvo na Slovensku normálne fungovalo a bolo dostupné pre všetkých bez rozdielu. Z pozície vrcholnej politiky sa to skutočne dá.  A vy si tú zmenu zdravotníctva, školstva a morálky môžete už o 1 mesiac a 1 týždeň dopriať

Pod čiarou: Áno, aj človek, ktorí ako nestranník, len ako „Priateľ slobody“, je až na 130 mieste kandidátky strany SaS do NR SR, aj taký človek je politik. Ani menší ani väčší a už vôbec nie je nepolitický politik. Nazývajme veci pravým menom.

Share Button

Solidarita a regulácie cien verzus reexport liekov a ich nedostupnosť

Čo si myslím o reexportoch? Nič lichotivé. A viete prečo? Lebo je to očakávaný dôsledok regulácie.

Regulácia cien liekov, PZT (zdravotníckych pomôcok) a výkonov zo strany štátu (nie poisťovní, ale štátu) je nutná. Proste takto sa vyvinula solidarita v tradícii demokratickej Európy.

Na každú reguláciu sa nájde okamžite riešenie. Reexporty sú takouto reakciou trhu na nevhodne nastavenú reguláciu. Do rovnakej skupiny patrí aj „pacientská turistika“ a, KDH to nebude počuť rado, aj potratová turistika. Proste nevhodne nastavená regulácia.

Preto považujem v oblasti štátneho regulovania cien za nutné rozumné referencovanie aj s ohľadom na ceny v štátoch EU. Opakujem: Rozumné referencovanie cien.

Referencovanie cien je súčasťou procesu regulácie, kde sa kontroluje konečná cena lieku u nás a na ostatných 27 trhoch krajín EU. Ak budeme referencovať tak, že chceme povinne byť na úrovni najnižšej ceny v EU, tak samozrejme že bude existovať v prostredí voľného trhu EU reexport.

A keby len to. Atraktivita našich pacientov pre výrobcov liekov je na bode mrazu, keď ich títo pacienti (štát) núti, aby predávali svoje lieky za najnižšie ceny v celej EU.  Dôsledkom je, že výrobca pošle na Slovensko len toľko liekov, aby sa nepovedalo, že Slovensko ignoruje. A občasné výpadky nie sú prioritne riešené. Prioritu majú štáty, kde sa za liek utŕži viac.

Nie, nie je to nič morálne ani etické a nepáči sa mi to. No to, že sa mi to nepáči nezmení nič na tom, že to existuje. Jediné čo pomôže, je niečo urobiť.

Áno, sú to totálne protichodné tendencie: 1. mať lacné lieky, aby sa výdavky na zdravotníctvo nerástli. 2. zabezpečiť dostupnosť liekov.

V slobodnom prostredí nedokážete prinútiť výrobcu aby predával tam, kde nechce. Môžete mu pripraviť len lákavé prostredie.

Takže aby to nezapadlo, ešte raz:

Liekom na reexporty je rozumne nastavené referencovanie cien v rámci EU. 

Celé zdravotníctvo je o solidarite

Prečo takýto totálne neliberálny prístup? Prečo v článku píšem niečo o povinnosti štátu regulovať ceny liekov, PZT a výkonov?

Za všetko môže solidarita.  Musíme, jednoducho musíme byť medzi sebou solidárny. Ako spoločnosť sa musíme postarať o chorých a menej úspešných. To je vlastnosť európskeho životného priestoru.  Byť solidárny je vysoko morálne.

Súčasťou solidarity je aj to, že spoločnosť zabezpečí, že chorý má k dispozícii liečbu. Jeden z nástrojov je cenová regulácia.

Cenová regulácia je nástroj. Môže byť dobý, môže byť zlý. Ako každý nástroj. Všetko závisí, ako tento nástroj použijeme.  A kto ho má v rukách.

Akú cenu má vás život?

Ešte jedno vysvetlenie pre totálnych nadšencov totálnej slobody trhu s liekmi a výkonmi.

Pripustím, že cenu má nastavovať trh. Tak sa vám teda opýtam, akú cenu má pre vás vaše zdravie?

Predstavte si, že sa poškriabete hrdzavým klincom a rana je hlboká a špinavá.  Ak nepoužijete antibiotiká, čaká vás na 100% smrť.  Čo by ste dali za to, aby ste neumreli? Milión? Dva milióny?

Dva milióny, to je trhová cena škatuľky Augmentinu a vakcíny proti tetanu vo vašom prípade.

Áno, ak by takto nastavil venu výrobca, nič by nepredal, leto nikto dva milióny eur na účte nemáme. Takže zlezie s cenou na cca 5 000€. To je priemerná výška vkladu na účtoch Slovákov.  To reálne máte možnosť zaplatiť.

Tak si vyberte: 5000€ alebo 100% smrť.  č.b.t.d.

Preto do cien liekov, PZT a výkonov vstupuje silná vyjednávacia autorita. Štát je silná vyjednávacia autorita. Namiesto slabého a o život bojujúceho pacienta nad hrobom a mokvajúcou hnisavou a gangrenóznou haksňov, preto cenu vyjednáva štát.

V dobrých časoch, bez časového tlaku, so silou trhu v hodnote niekoľkých miliárd € za sebou.  Za takýchto podmienok sa vyjednávanie s firmou dostane do stavu, že Augmentin stojí 5€ a vakcína proti tetanu 4€.

Cena za váš život bude 9€. Pomocou štátnej autority sa vám podarí zachrániť si svoj život v hodnote desiatok miliónov eur liekmi za 9€.

Priatelia, naozaj sa dá byť liberál a stáť za cenovou reguláciou liekov.

Tam, kde existuje voľný trh, cenové regulácie naozaj nemajú miesto.  Za lieky si kupujeme život. 80-90% liekov, ktoré užívate po 45-50 roku životu, sú lieky proti smrti. Lieky proti smrti nie sú voľný trh. Lieky proti smrti sú o solidarite medzi nami.

Pamätajte, osobná sloboda a medziľudská solidarita. Jedno bez druhého existovať nemôže.

Pod čiarou: O cene nemôže vyjednávať poisťovňa. Tej, na rozdiel od štátu, nezáleží na dostupnosti. Ak je liek nedostupný, poisťovňa nemusí zaplatiť.   Je to vidieť na to, ako poisťovne milujú limity na platby za výkony.

Share Button