Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Ako nám liberálom rozumieť, milí konzervatívci

Strana založená na ideológii (poučili ma kdesi ktosi, že mám používať radšej „hodnotovú orientáciu“), tak tam každý nejako musí reflektovať tú hodnotovú orientáciu, okolo ktorej sa to točí.

Nejaké základné princípy máme všetci proste v sebe, inak by nás to k sebe neťahalo a nedali by sme sa dohromady.

No a keď sa takto spojení rozhádajú, tak nikoho nenapadne odísť, lebo nechceme opustiť ten svoj vlastný základ – tú hodnotovú orientáciu, v mojom prípade ten liberalizmus. Ľudí by sme pokojne opustili, ale seba samého? Svoju hodnotovú orientáciu?

V krajnom prípade môžeme odísť do inej rovnako hodnotovej  (v mojom prípade liberálnej) strany. Ale to už je ľahšie (a hlavne užitočnejšie) vyhrať vnútrostranícke voľby. Liberáli majú radi hlasovania.

Liberálom iný názor fakt nevadí

Liberáli majú rôzny pohľad na svet medzi sebou.  A pokojne medzi sebou nesúhlasíme.

Liberalizmus je založený na veľkej miere osobnej slobody. Tak veľkej, že cudzí iný pohľad na svet ma netrápi z dôvodu, že ho niekto má. Môže ma ale štvať, že nie je rovnaký ako môj. Ale nech si ho pokojne má. A nech presviedča ostatných, že by ho mohli mať spolu s ním rovnaký.

Preto sú pre liberálov medzi sebou aj navonok tak dôležité dohody. Uvedomujeme si, že svet očakáva nejaké jednotné a ustálené postoje, keď nás vidia pokope. Tak niekoľko dohôd vždy stvoríme.

A keďže ich je aj tak len pár o tých najzásadnejších veciach, tak chápeme ich dôležitosť (a ťažké pôrodné bolesti, ktoré ich sprevádzali), tak ich aj poriadne dodržiavame.

Samozrejmosť konzervatívneho nepochopenia

Konzervatívcom vadí, že vôbec niekto má iný názor. Že sa nedrží línie. Línie, ktorá raz bola prijatá na dlhoooo. A zmeniť ju je vlastne nepredstaviteľným rozbitím samotných základov.

A je úplne pochopiteľné, že keď vidí konzervatívec ako si liberáli každý hovorí iné, tak svojou prizmou to vidia ako rozkol/hádku/nenormálnosť. My to vidíme ako dobrú cestu k porozumeniu.

Nehádžte nás do jedného vreca

Hádam som vám ukázal, prečo nás nemáte hádzať do jedného vreca.

Liberáli sú proste z princípu každý veľmi iný. Občas už aj len z princípu sa chceme medzi sebou odlišovať.  Milujeme osobnú slobodu, slobodu vyjadrovania, názoru.

Ja viem, že vás mätie to, že všetci máme jednu nálepku „liberál“. Máte pocit, že keď jedna nálepka – tak jeden názor.

No ale to sa vám snažím vysvetliť, že je to v prípade liberálov presne naopak.  Práve vďaka tej nálepke by ste mali vedieť,  že keď sa 100 liberálne onálepkovaných  opýtate, dostanete  128 rôznych názorov.  To je vlastnosť.

Príklad: Galko si myslí, že Blaha by si pár faciek už za svoje sprosté reči zaslúžil. Ja si myslím, že je dobré použiť tie facky len ako metaforu odporu k jeho sprostým rečiam. Niekto ďalší si myslí, že Blahove reči treba odmietnuť len slovom „somariny“.

Tri rôzne postoje troch liberálov. Ani jeden z nich sa nechce dotknúť Bahovho práva na jeho názor. Ani ho nechceme potrestať tak, že už nikdy nebude môcť svoj názor vyjadriť.  To je to liberálne minimum – umožni mať iný názor a prezentovať ho. Každý z nás má inú predstavu, akú zodpovednosť by mal Blaha za svoje sprosté reči niesť.

Kvôli  jednému názoru sa musíme dohodnúť

Ak chcete od viacerých  liberálov jeden názor, požiadajte ich, aby sa dohodli a počkajte na túto dohodu.  Buďte ale poctivý a potom sa už pýtajte nie na názor jednotlivcov, ale na ten spoločný postoj.

Bude im to trvať hodnú chvíľu. Najprv si každý z nich povie svoje, potom bude hľadať spojencov a nakoniec po 2-3 kolách hlasovania sa na jednej verzii zhodnú. A tú budú potom tvrdo dodržiavať, tvrdo hájiť. Až do ďalšieho hlasovania.

Že vám to niečo pripomína? Áno, demokracia západoeurópskeho typu presne takto funguje. Preto sa jej hovorí aj „liberálna“ demokracia.

Príklad: Keď sa kohokoľvek na kandidátke SaS z ostatných volieb opýtate na jeho osobný postoj k utečencom, dostanete 150-165 rôznych postojov. Keď sa ktoréhokoľvek opýtate na postoj SaS, povedia vám: Jedine tento a ten budem navonok presadzovať.

Tým postojom si bude každý partner SaS môcť byť istý, nech sa opýtate kohokoľvek. Pretože partnerom nebude liberálny jednotlivec. Partnerom bude SaS. A tá má nejakú vnútornú dohodu.

Zhrniem to: Keď máte za partnerov 10-15 liberálnych jednotlivcov, tak získate 15-20 rôznych riešení. Keď je vaším partnerom spolok zložený z 10-15 liberálov, tak od tohto spolku dostanete pevnou dohodou garantovaný 1 a práve 1 postoj.

Share Button

Poslanec ĽS NS a pištoľ v parlamente

Áno, stále je to o súperení demokracia vs. totalita.

To ja len tak, keď budete potrebovať argumentáciu, prečo je správanie toho ozbrojenca v kontexte priestoru a času neprijateľné v prostredí demokratickej spoločnosti po roku 1989.

Ak nevieš presvedčiť slovami a nie si schopný akceptovať iný názor, potom samozrejme potrebuješ pištoľ. Je to úplne správne a logické rozhodnutie.

Hlavne v Parlamente, kde je dôležité, aby sa tvoj názor presadil za každú cenu. Iní sú predsa totálne neschopní o sebe rozhodovať a podriadiť sa ti. Takže naozaj, pištoľ je dôležitá výbava.

Samozrejme, že potrebuješ pištoľ, lebo sa nedokážeš postarať o to, aby bola funkčná polícia k dispozícii každému občanovi a nezávislé súdy. A tak tí, čo zabíjať odmietajú, proste budú zabití. Mali si zohnať väčšiu pištoľ.

Áno, je to presne podľa platného zákona. Áno, je to presne podľa pravidiel totalitného režimu z pred roku 1989. Hrubá fyzická sila vyhráva.

Demokratický režim po roku 1989 stavia rozvoj spoločnosti na diskusii, dohode, striedaní sa pri rozhodovaní. A keď to nejde, tak je tu polícia a súdy.

To ja len tak, keď budete potrebovať argumentáciu, prečo je správanie toho ozbrojenca v kontexte priestoru a času neprijateľné v prostredí demokratickej spoločnosti po roku 1989.

Share Button

Pravidlá demokratického režimu pre umenie

Súčasťou pravidiel demokratického režimu po roku 1989 je, že umenie môžete navštíviť/nenavštíviť, obdivovať/zatracovať, kupovať/nekupovať, milovať/nenávidieť. A to len na základe svojho osobného slobodného rozhodnutia.

Ale nemôžete nikomu zakázať umenie tvoriť. Nemôžete umenie  zakázať, nemôžete jeho autorov zatvárať do väzenia ak neporušili zákon. Tieto maniere sú súčasťou totalitných režimov ako sú komunizmus či fašizmus. Nie sú súčasťou demokratického režimu po roku 1989.

Share Button