Oháňanie sa pojmom štát je šibrinkovanie iluminátmi a chemtrails

Existuje tu taká jedna utkvelá predstava, že štát, to je to ONO, tam kdesi. Prd baraní!

Ukážeme si to na jednom príklade – príklade absurdného tvrdenia o tom, ako by štát mal dofinancovať zdravotníctvo zvýšenou platbou za svojich poistencov.

Základný level – štát má len naše peniaze

Slovné spojenie štát by mal prispieť na svojich je nedorozumením na mnohých úrovniach. Uvedomte si, že štát nemá peniaze z ničoho iného, len a len z daní zas len tých istých občanov, ktorí aj platia zdravotné poistenie.

Takže keď hovoríte o navýšení príspevkov štátu, máte na mysli teda navýšenie odvodov zo mzdy zamestnaných?

Aha, vy by ste zdanili tie hnusné firmy – to však nefunguje. Na tie dane musí každá firma zarobiť. A zarába sa tak, že sa predávajú výrobky alebo služby – občanom. Vyššie dane firiem – vyššie ceny výrobkov a služieb. Niekto to zaplatiť musí. A keď by boli ceny privysoké, už by výrobky nik nekupoval a služby nevyužíval. Nie sú tržby, nie je zisk, nie sú dane zo zisku.

Hm, a čo takto zdaniť…

Tak znovu: Niekto to zaplatiť musí, bez tržieb nie je zisk, bez zisku nie sú dane pre štát.

Vyšší level – štát sme my občania

Takže hovoríte, že štát sa sám nominoval, že je to jeho – štátne poistenie ?

Nezabúdate tak trochu na demokraciu? Štát to nie je niekto imaginárny.

Štát, to sú jeho občania. Len a len občania štátu rozhodujú o tom, ako bude ich vlastný štát spravovaný. Žiadny ilumináti, žiadne chemtrails, pán veľkomožný ani špagetové božstvo. Áno, to vaše vyjadrenie je na tejto úrovni – diskusia o iluminátoch či pánovi veľkomožnom.

Takže ono je to tak, že občania delegovali zodpovednosť za správu zdravotnej záchrannej siete na spoločné centrum reprezentované ministerstvom zdravotníctva. Začalo to niekedy koncom 19. storočia a v Európe 21. storočia sa to vyvinulo do systému solidárneho zdravotného poistenia.

Jedným hlasovaním v jednych voľbách sa to môže zmeniť na čokoľvek iné – tak funguje demokracia. Bola by to chyba, ale slobodní ľudia v slobodnej krajine si môžu robiť aj spostosti (kým neumierajú ľudia).

Na jednej strane sú tú šťastní, zdraví plátcovia zdravotného poistenia, ktorí volia tých, ktorí sľubujú nízke odvody do zdravotného poistenia.  Najlepšie žiadne dane a žiadne odvody.

Na strane druhej sú tu chorí, smutní, opustení pacienti, ktorí si nárokujú všetku formu a všetky druhy zdravotnej starostlivosti aké len boli kedy na tejto zemeguli vymyslená a súčasne požadujú, aby všetko zaplatil solidárny systém zdravotného poistenia.

Takéto protichodné požiadavky majú občania na tých, ktorí sa uchádzajú o správu toho balíka peňazí s nadpisom zdravotné poistenie.

Uff, a tomuto by som mal ako politik  vyhovieť, ak chcem byť zvolený.

Najvyšší level – sami sebe si volíme svojich zástupcov

Keď si veci takto vyjasníme, potom sa samozrejme môžeme pýtať, či občanmi zvolení zástupcovia v strane Smer spravujú ten sud, do ktorého nalievame naše peniaze vybraté z našich platov,  pre nás občanov tak, aby v ňom neboli diery.

Nie, štát – zvolení politici Smeru vo výkonných funkciách tu 10 rokov spravujú systém zdravotníctva. Smer dostal v marci 2016 vo voľbách 737 481 hlasov (29%).

Share Button

Zamneď: Keď predávate svoje osobné údaje za 50 centov je to lakomstvo?

Predstavte si svet, kde sú vaše zdravotné informácie voľne posielané po internete tam a späť. Desivá predstava, že?

O niekoľko mesiacov sa uvedie do plnej platnosti smernica EU o ochrane osobných údajov. Keď sa kolegovia lekárnici zamýšľali nad jej dopadom na nás zdravotníckych pracovníkov, len som ich upokojoval. Pre nás sa nikdy nebude nič meniť. Zdravotné záznamy sú vždy vyňaté.

Áno, musia byť chránené, musia byť sprístupnené len a len oprávneným očiam a mozgovniam. No musia byť k dispozícii.

Naozaj musia?

Koľko ste ochotní dať za vaše osobné zdravotné údaje?

Úhrada poisťovne za jedno balenie Lexaurin tbl. je… No čo myslíte? Poisťovňa nehradí ani cent. A taký Stilnox tbl.?  Alebo taký Neurol 0,25mg tbl? Tie prvé 0€ a ten posledný – 0,45€ za 30 tabliet.

Áno, cena za vaše zdravotné údaje o tom, že ste si potrebovali modifikovať náladu, upokojiť dušu je  50 centov.  Plus pár stoviek eur za výkony lekára pri vašom liečení.

V každom dotyku osobných údajov s pravidlami práce s informačnými technológiami je vždy napísané, že pre účely zdravotnej starostlivosti sa špeciálny súhlas občana nepožaduje. Že príslušné osoby a inštitúcie, ktoré pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti potrebujú spracovávať zdravotné informácie, nemusia na prácu s dátami požadovať osobitný súhlas.

Už len tým, že požadujete preplatenie tých 50 centov úhrady za 30 tabliet Neurolu, tým mi udeľujete v lekárni povolenie pracovať s vašim rodným číslom a zhromažďovať k nemu vaše špecifické osobné údaje.  A nie len zhromaždovať.

Lekár vystavil recept a automaticky k nemu vytvoril preskripčný záznam  do vašej elektronickej zdravotnej knižky, ktorú na základe zákonov spravuje tento štát. Váš osobný štát, ktorý spravujú vaši zástupcovia. To ste boli vy, kto skrz svojich volených zástupcov rozhoduje o samých sebe. Tak funguje demokracia. Nik iní, len my sami rozhodujeme, ako funguje náš štát aké je znenie zákona 153/2013.

Len my sami rozhodujeme, ako lietajú po internete vaše osobné údaje v zdravotných záznamoch.

Je to zaujímavý fenomén. Na jednej strane považujeme súkromie za to, čo nás definuje ako ľudské bytosti.

Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?

I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.

Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám.

Cory Doctorow – Malý bratr (Strana 50) 

Za 50 centov (plus pár stoviek eur) necháte o sobe vytvoriť zdravotný záznam o užívaní liekov na lepšiu náladu či na potlačenie bôľov na duši. Možno dokonca o svojej liekovej závislosti.

A teraz si predstavte stav, keby tieto informácie voľne lietajú v paketoch po internete ako čistý text.

Pri jednej príležitosti tak asi pred 20 rokmi jeden, dnes už mŕtvy, obvoďák lustroval gynekológov v okrese. Toho s cukrovkou neodporúčal, eventuálne by mohol na niečo zabudnúť. Predsa len cievy dlhoročného cukrovkára tak pred 20-30 rokmi ešte trpeli ne úplne dokonalou kompenzáciou. Nakoniec ten, čo prešiel lustráciou zdravotného stavu, aj tak urobil chybu, ktorá o vlások nebola fatálnou. Nič nie je dokonalé, ako hovorila líška v Malom princovi.

Ja som sa do debaty zapojil našim lekárnickým bonmotom: Ukáž mi svoje recepty a ja ti ukážem čo ti je.

Tak sa skúste zamyslieť, takto v nedeľu a s krvou plnou chylomikrónov nad tým, aké sú pre vás vzácne vaše najsúkromnejšie informácie.  Ja mám rád rozhodnutých pacientov. Poskytnem vám podkladových informácii pre vaše rozhodnutie koľko len chcete. Ale nikdy odo mňa neočakávajte, že sa rozhodnem za vás.  Je naozaj neviem, aká je vaša prizma, aké sú vaše priority. Možno je to tých 50 centov.

Chceli by ste nejaké pikošku na záver? Nejaké bombastické odhalenie, keď už od toho 1.1.2018 máme nasadený to eZdravie a skoro žiadny lekári nemajú v rukách svoje ePZP? Nič také nebude. „My nesmieme ani len naznačovať“,  povedal Cimrmanov Smrť.

Z predpisovania liekov a expedície liekov na recepty sa vyvíja neuveriteľná šlamastika na zó many leveľ.

Posted by Martin Pilnik on Wednesday, January 10, 2018

 

Share Button

Prvé záchvevy Vítězného února z Česka

Prezident mal prejav na podporu dôvery vláde, ktorá evidentne nemá podporu poslancov.

A jak oznámil už při odchodu ze sněmovny, minimálně stojedničku bude od Babiše požadovat ještě před tím, než ho podruhé jmenuje premiérem. Současně s tím bude chtít od Babiše pravidelné informace o vývoji jednání – jmenování se dočká teprve ve chvíli, kdy podporu má. Zeman: Druhý pokus pro Babiše? Jen za 101 podpisů — ČT24 — Česká televize

A čo ďalšieho povedal?

  • Vládu máme, tak teraz môže jednať o 101 väčšine pokojne aj rok či dva.
  • Láska k štátnym investíciám, to je podpora podnikania štátu ako firmy.
  • Dobre financované neziskovky by ešte pozerali pod prsty.

Ale hlavne, a to hlavne – Miloš Zeman si priviezol čínsku politickú kultúru – politik má skončiť, až keď je právoplatne odsúdený.

Čo tam po politickej morálke a etike západnej demokratickej spoločnosti, ktorá požaduje etickú a morálnu bezúhonnosť. Ktorá požaduje odstúpenie pri jasných podozreniach, kde sa očakáva súdne potvrdenie.

Nedávno som v článku Ešte je tu štipka šance na odchod z titulu politickej zodpovednosti písal, že v západnej politickej kultúre je taká vzájomná dohoda medzi politickou reprezentáciou a jej voličmi.

Politici zavčasu odstúpia a občania ich potom nemajú tendenciu vešať na kandelábre.  Hovoril som o tom, že naozaj nemáme chcieť v prípade demokraticky volených zástupcov občanov čakanie až na výsledok súdneho procesu. Tak štát proste nefunguje.

Štát, demokratický štát funguje tak, že občania si nevolia morálne nejasné osoby. Funguje tak, že politici odstupujú z funkcii pri jasných podozreniach.

Demokracia funguje tak, že keď sa voliči pýtajú a vznesú podozrenia, tak volený funkcionár je povinný priniesť dôkazy o svojej nevinne. Dôkazy o svojej oprávnenosti naďalej vykonávať jemu zverenú funkciu. Niektorých to nebaví, byť takto stále v príkaze svojich voličov, tak pri prvom podozrení radšej odstúpia a tak uzavrú prímerie.

O tom je tá politická zodpovednosť. V demokratickej spoločnosti odstúpia politici preto, aby svojich voličov nedostali do pozície disidentov  zbierajúcich dôkazy na politikov.

A na revanš, voliči tých politikov len nezvolia a nebudú sa do nekonečna po nich voziť po súdoch.  Čím dlhšie politik ostáva vo funkcii, tým viac sa potom tlačí na trestnoprávnu zodpovednosť.  A potrebuje to politik?  Leda kriminálnik – tomu ide o život skutočný, nie politický!

Ak občania riskujú svoje pracovné kariéry, ak občania riskujú školskú budúcnosť svojich detí, len aby sa domohli spravodlivého riadenia svojho vlastného štátu, stávajú sa disidentmi.  To už nie je demokratická súťaž myšlienok ako riadiť našu spoločnosť. To už je kto z koho a ide o život. To už nie je demokratická krajina!

Nech sa každý politik bojí toho, že začne robiť zo svojich spoluobčanov disidentov! Odplatu má istú.  Kto siahne na demokraciu nemôže sa čudovať, že sa dočká revolučných prejavov.

Český prezident všetko toto  vo svojom prejave poprel.  Česko má kvalitne nakročené k Vítěznému únoru 2018.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity