Introdukčným eventom „Čaputová“ PS riskuje pokojne aj demokraciu

Po ostatnom prieskume PS dostalo samé seba do šialenej situácie.

Aj po nasadení najsilnejších propagandistických a demagogických kalibrov je stále Čaputová za Místríkom. Trend má síce zaujímavý, ale už nie je kam by siahla pre vyplnenie obsahu tohoto trendu. Navyše v snahe po trende otvorila proti sebe súčasne niekoľko ultra-liberálnych frontov na konzervatívnom Slovensku. Na Slovensku, kde nikdy žiadna liberálna sila nedokázala získať sama o sebe 50%+1 hlas.

No jo, bolo treba vyhrať prvú bitku, ani to sa nepodarilo a navyše sa zásadne vyčerpali zdroje na výhru celej vojny. Skutočne skvelá stratégia.

Stále majme na pamäti, že Čaputová je striktne stranícky kandidát PS. Je členka vedenia PS a komunikácia je zameraná na prezentáciu PS ako neoddeliteľnú súčasť kandidátky.

Skopírovať nápad SaS a urobiť si z volieb prezidenta a eurovolieb introdukčný event na politickú scénu pred parlamentnými voľbami, podobne ako to s referendovou kampaňou v roku 2010 urobila SaS, sa iste pôvodne zdalo ako skvelý nápad. (Iste sú v histórii aj ďalšie úspešné príklady tohoto modelu introdukcie a SaS nemá v tomto marketingový patent na rozum.)

Skopírovali „čo“, ale zabudli sa pozrieť na „prečo“.

Kým téma referenda v roku 2010 bola neriziková, kým téma referenda bola plne v rukách SaS, téma prezidentských volieb sa stáva rizikovou. A hlavne, mieru rizika prezidentských volieb PS nemá absolútne v rukách. PS nevedelo, aké budú otázky, teda koho postaví Smer a fašisti.

PS netušilo, čo predvedie Fico s voľbou ústavných sudcov. Ale vysúkali si rukávy, zdvihli ruky ako na mítingu herbalivu a išli s vervou a nasadením do toho.

Akýkoľvek výsledok referenda v 2010 absolútne nemal vplyv na splnenie cieľa SaS – etablovať sa. Akýkoľvek dopad referenda na zvyšok spoločnosti nemohol poškodiť renomé SaS. Veď nakoniec bolo referendum v septembri neúspešné (22% účasť) a SaS získala v júni vo voľbách 2010 excelentných 12% a 22 vládnych mandátov.

Výsledok volieb prezidenta môže poškodiť, dokonca zničiť, demokratické Slovensko. A významne to závisí od toho, či Čaputová ostane alebo neostane hodinu pred vytlačením prvého volebného lístka na zozname.

PS má byť prečo oprávnene v panike. Zabudli na „prečo“. Ako mnohokrát v histórii, na tieto dôležité okolnosti a detaily sa pri kopírovaní zabúda.

PS hrá riskantnú hru s krajinou. Ide len o také drobnosti, akou sú sloboda slova, rovné volebné právo, možno právo na život a svoju domovinu. A sami osobne neriskujú nič.

Získať životné skúsenosti pri spaľovaní cudzích peňazí v podnikaní, to je len a len získavanie skúseností pri neškodnej hre.

Keď to vyjde, fajn, postavíte peknú firmu a potom ju predáte, bez záujmu o budúce prežitie. Na čo aj, takých firiem na planéte je a keď nejaká chýba, trh zabezpečí, aby ju niekto založil.

Keď to nevyjde, nič sa nedej, boli to len peniaze aj to z kadejakých fondov, zamestnancov prepustíte a postará sa o nich prinajhoršom štát.

Ups.

A keď sa hráte so štátom a nevyjde to?

Ako sa pozriete do očí obyvateľom? Oni nemajú kam odísť! Oni nemajú kde sa zamestnať, inú domovinu nemajú. 

Napísal som desiatky a desiatky strán manuálov pre lekárenské siete a namaľoval kadejaké procesné modely. Potom sa nimi riadilo hafo zametnancov. Kolegov, spolužiakov, neznámych ľudí. V akejsi podobe 40-50% lekárni v ČR nadáva alebo chváli moju tabuľku sortimentu. No prinajhoršom prepíšu moje preklepy a gramatické chyby a svoje životy si žijú ďalej.

Ale až keď som písal kapitoly liekovej politiky do programu SaS 105x lepšie zdravotrníctvo, až vtedy na mňa doľahla skutočná veľká zodpovednosť.

Každé jedno slovo v liekovej politike sa týka ľudí, ktorí nemajú šancu pri mojej chybe, aby na nich nedoľahla.

A teraz sa tu v priamom prenose pozerám, ako prípadný koaličný partner si tu mastí ego na marketingovom cvičení na tému – Uvidíme, či je slovensko dostatočne moderné. A veď pokojne, tak ako si vymastila prvé prieskumy v 2010 za pomoci referendovej kampane SaS, pokojne nech si mastí ego aj PS. Nech sa uvádzajú do povedomia ako uznajú za vhodné. Ale za vlastné riziká!

To riziko tu je. Tvrdé dáta sú jasné a ukazujú na riziko neúspechu eventu „Čaputová“. Nie, neukazujú nulovú šancu na úspech Čaputovej. Ale ukazujú aj nenulovú šancu na absolútnu haváriu demokracie na Slovensku.

To riziko a katastrofický rozmer dôsledkov sú také veľké, že to súdnemu človeku má dať 15. 2. jasnú červenú blikačku do mozgovne.

Rovnaké výsledky dosiahne Slovensko aj bez dokončenia introdukčného eventu „Čaputová“ aj keď bude bežať ďalej a bude pre PS úspešný. Možno s inými osobami a obsadením, ale výsledky pre Slovensko budú rovnaké – pokračovanie normálneho demokratického prezidenta na 100%.

V prípade pokračovania introdukčného eventu „Čaputová“ a jeho ukončenia s neúspechom pre PS je riziko nacifikácie Slovenska vysoké a riziko pokračovanie ficovho režimu šialene vysoké. Dôsledky druhého kola v zložení Šefčovič/Harabin budú pre Slovensko zničujúce.

Tak prečo podstupujeme to riziko?

PS dostalo samé seba do šialenej situácie. Gratulujem objektívnym ružolícim lavičiarsko-zeleným politickým kolegom ku skvelej politickej stratégii.

Share Button

Nenechajme si vziať Ficovi normálnosť fungovania demokracie na Slovensku

Ústavný súd je nudná inštitúcia. Niekomu sa zdá, že boli porušené jeho práva dané mu ústavou, tak sa obráti na ústavný súd a ten rozhodne, či boli, alebo neboli porušené práva dané ústavou. Niekto vždy musí mať nakoniec pravdu a ústavný súd zabezpečuje, aby sme sa donekonečna nehádali, kto má pravdu. Vychádza sa z jednoduchej úvahy – radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

Raz za čas je treba obmeniť zloženie ústavného súdu. Ľudia starnú. Spoločnosť sa vyvíja. Je dobré, keď posledná inštancia je tak trochu na pulze doby.

Keďže sa nám v prostredí liberálnej demokracie osvedčila zastupiteľská forma, voľbu členov ústavných sudcov robia naši zastupitelia. Je to nuda, tak čo sa s tým otravovať.

Formálne sa vyhlásia nejaké dátumy, jasne sa vyhlásia podmienky a čaká sa kto sa z občanov tejto krajiny prihlási.

Keď sa prihlási 40 kandidátov, malý výbor skontroluje po formálnej stránke podané žiadosti a kandidátov vypočuje. Vytvorí akúsi poradnú správu pre ostatný zvyšok poslancov. Predsa len, poslancovi lekárovi môže uniknúť nejaká drobnosť, napríklad výklad pojmu sústavne činný v právnickom povolaní.

Výbor povie všetkým poslancom, že máme 40 kandidátov a jeden má akési nezrovnalosti.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 40 kandidátov.

Keďže máme demokraciu a keďže máme pomerný systém, tak si vládna koalícia vezme 40 žiadateľov a vyberie si svojich 15-16 favoritov.

Keďže máme slobodu slova, tak pri tom výbere sa prihliada na reputačné problémy, ktoré odhalili novinári. Vždycky je pred nejakými voľbami. Presa len, občania nezvyknú voliť gaunerov, ktorí volia gaunerov, eštébákov, plagiátorov a klamárov.

Keďže máme liberálnu demokraciu, tak vládna koalícia príde za opozíciou a opýta sa jej na ich 2-3 favoritov. Keďže máme liberálnu demokraciu jedného síce škrtnú, ale navrhnú, či by si z nejakých 2-3 nevybrali svojho iného. Opozícia si povzdychne, že je len opozícia a je rada za svojich 2-3.

Toto sa udeje behom 10-14 pracovných dní, v pokoji a s rozvahou. Opozícia vykrikuje, že 2-3 sú málo, vládna koalícia sa chváli, aká je liberálne demokratická. Proste tančeky pre voliča a budúce voľby. Vždycky je pred nejakými voľbami a občania nezvyknú voliť gaunerov, čo sa zastávajú gaunerov.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 18 kandidátov.

V deň volieb príde 150 poslancov do pléna, tí poslanci, ktorí sú aj na volebných lístkoch sa okázalo vytratia zo sály. Hlasovať o sebe nie je ktovie čo do etického profilu ústavného sudcu.

Vládny poslanci odvolia povinne svojich 15-16 a povinne aj tých 2-3 opozičných. Opoziční poslanci povinne volia svojich 2-3 a ak majú chuť, tak aj nejakého z tých vládnych koaličných. Lebo liberálna demokracia, nie len demokracia.

Podvečer sa popočítajú hlasy a máme zvolených 18 kandidátov presne podľa pravidiel liberálnej demokracie zastupiteľského typu.

Prezident sa pozrie na zoznam 18 a náhodne unikne info o jeho 9 favoritoch. Predtým sa opýta aj vládnej koalície aj opozície, kto je ich vysnímavná deviatka. Len tak, zo slušnosti. Vzhľadom na silný mandát priamo voleného prezidenta nie je názorom poslancov na favoritnú devinu absolútne viazaný.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 18 kandidátov.

Po 10-14 dní akejsi karantény, keď by sa mohlo objaviť čokoľvek doteraz skryté sa uvažovanie uzavrie a prezident vymenuje 9 ústavných sudcov. Zorganizuje neformálne stretnutie celého ústavného súdu a po porade im vymenuje šéfa.

Čokoľvek iné je komunistická diktatúra.

Napríklad, keď sa za ústavného sudcu prihlási predseda 13 rokov vládnej politickej strany. (Aby hodnotil svoje vlastné zákony.)

Napríklad, keď sa vládna koalícia nedohodne na svojich favoritoch. (Vybrať 18 z 40 znamená 1,13×1011 kombinácií (bez opakovania) osemnástich kandidátov pri voľnej ruke pri hlasovaní. Snáď jedna osemnástka dostane 60-70 hlasov. )

Napríklad, keď pri počte 40 kandidátov nezájde vládna koalícia za opozíciou a nedá im k dispozícii aspoň 2-3 miesta. (Pretože je to diktatúra väčšiny a popretie pomerného princípu.)

Napríklad, keď sa s voľbou čaká a čaká a čaká, až sa systém dostáva do časovej tiesne. (Pretože je to podvod na demokracii.)

Napríklad, keď sa pri voľbe rokuje o hlasoch s fašistami. (Pretože… fakt vám to nedochádza?)

Napríklad, keď ste osobne na fotke pri rokovaní s fašistami a o 4 hodiny do kamery poviete, že s fašistami nikto so Smeru nerokoval. (Pretože… no proste F73.)

Napríklad keď voľbu ústavných sudcov vedie usvedčený plagiátor a jednu z vládnych strán vedie prezidentský kandidát. (Pretože… ale toto už musíte chápať.)

Napríklad, keď…

To čo predvádza celá vládna koalícia, všetci vrcholný politici Smeru, Mostu a SNS je jedno veľké pošliapanie demokratických pravidiel liberálnej demokracie na úrovni komunistickej zvôle.

Už nám začali holiť hlavy!

Štát pre občanov nedáva zmysel, ak to nie je liberálna demokracia. A o to tu dnes ide. Aby Slovenská republika dávala aspoň aký taký zmysel svojej existencii.

Nuž a mimochodom, ako sa vás konkrétne týka ústavný súd? Nuž napríklad tak, že jeho rozhodnutie môže spôsobiť, že systém solidárneho zdravotného poistenia skolabuje a nebude z čoho zaplatiť za vaše lieky. Aj keď ste roky platili zdravotné poistenie.

Share Button

Keď Štefunko nechá veci bežať a potom ho dobehnú

Sa nám tu ktosi zamotal. Kým by boli zisky, tak by dividendy bral, keď sa skazila morálka, tak vraj nemal možnosť to ani vedieť a ani ovplyvniť.

Dáme príbeh z mojej mladosti-pochabosti:

Keď som bol mladý, síce už šedivejúci, ale vrabčiak rok po skončení vysokej školy, tak ma požiadal majiteľ lekárne, kde som pracoval, či by som sa nechcel stať spoločníkom v eséročke. Že mi venujú takých 5-10% podiel. Išlo hlavne o to, že majiteľmi boli samí nelekárnici a hrozilo, že sa zmení zákonná úprava a budú požadovaní majitelia lekárnici. Že ani splatiť svoj podiel na základnom imaní netreba, že také sú zákony.

A tak mladý vrabčia súhlasil, dva-trikrát sa kdesi podpísal a bolo. Písal sa rok 1997.

V roku 1999 mi moja vlastná firma, sic s 10% podielom, dlhovala 3 platy a tak som skončil v emigácii v Česku. Skvelá vec sa mi stala.

Pri jednej návšteve doma som si našiel v schránke list a akási distribučka odo mňa chcela cca 10000 SKK, ako podiel na dlhu, ktorý „moja“ firma u nich urobila. Vo výške nesplateného podielu na základnom imaní.

Zašiel som konečne za právnikom, ten sa na mne asi pol hodinu rehotal a potom sme spravili dohodu o právnom zastúpení a podaní na súd – zrušenie majetkového menšinového podielu v nefunkčnej s.r.o. a formálnu žalobu na vyplatenie mzdy za posledné 3 mesiace.

Za pol roka som došiel na formálne súdne pojednávanie do Banskej Bystrice a za ďalší mesiac som bol bez podielu vo firme.

Koniec príbehu z mladosti.

Na rozdiel od Štefunka, keď som zistil, že som somár, urobil som aktívne kroky k náprave. Pánom, ktorí ma do toho namontovali vlastne ani nemám nič za zlé. Bola to cenná životná podnikateľská lekcia a stála ma len tých 10000SKK plus palmáre právnikovi.

Od vtedy viem, že menšinový podiel v s.r.o. bez rozhodovacej právomoci je hovadina, akurát tak zaujímavá v zálusku na vyplatenie zisku.

Byť naivný vrabčiak nie je chyba. No morálka sa ukáže v momente, keď sa so zistenou chybou treba vysporiadať.

Takže priatelia, ak sa Štefunko alebo iný viťúz bude niekedy vyvinovať, že on nič, on vlastne so svojim 25% podielom nemal na morálku obchodnej spoločnosti žiaden dosah, neverte mu ani pol písmena.

Iste, nemal vplyv na firmu, ale vždy mohol minimálne odstúpiť, predať podiel, nechať sa súdne vyviazať. Ale on veril, že firma bude mať zisky, že sa mu podnikanie formou investície oplatí. A práve touto vierou v zisk vystavil plnú podporu akémukoľvek nemorálnemu konaniu pri verejných zakázkach.

Prípad Štefunko nie je vôbec odlišný od prípadu Kaliňáka, ktorému sa v podnikaní zázračne darilo ausgerechnet od momentu jeho vstupu do vysokej politiky. Ničím sa nelíši od Andreja Babiša a jeho podnikania s Čapím hnízdem. Všetko sú to viery v lepšie zostatky na vlastných účtoch. Ausgerechnet náhodou v čase politickej aktivity, kedy mnohí sa klaňajú práve kvôli funkcii, ktorú dotyční páni zastávali alebo chcú zastávať.

Pamätáte na ten môj príbeh? S akými slovami ma lákali páni do majetkového podielu vo firme? Aby sme spoločne mali prospech napriek snahe štátu. Vtedy som bol mladý, síce už šedivejúci, ale mladý a neskúsený vrabčiak. No akonáhle som zistil, že „moja firma“ koná nekalo (keď som zistil, že narobila nekryté dlhy), podnikol som aktívne kroky a takejto toxickej záťaže som sa snažil zbaviť. Mňa tá skúsenosť stála 10000SKK, vám a celému národu ju dávam zadarmo.

Minoritné, hlavne minoritné podiely vrchných politikov vo firmách sú silnou indíciou na snahy vybabrať s niečím, k niečomu motivovať. V prípade, že skutočne došlo k nejakému morálne a eticky spornému konaniu, je zotrvávanie v minoritnom podiele už len vlastnou a hlavne vedomou smolou dotyčného.

Štefunko sa tak nemôže čudovať, že nesie politické náklady za svoje ničnerobenie s vedomím morálnych a etických závad. Vedieť mal a mohol riešiť.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity