Zlyháva akákoľvek kontrola

Podľa mňa jedna z kľúčových pasáží rozhovoru. Aj tie pravidlá čo sú sa nevymáhajú.

Ale to im predsa nebráni, aby sa o svojich poistencov starali. Napríklad je veľký problém nájsť špecialistu v Bratislave. Poisťovni nič nebráni, aby v prípadoch, keď pacient nevie nájsť lekára, zohnala mu ho ona. Ale nerobia to. Majú to robiť, a keby sa mi to stalo, dám podnet na úrad pre dohľad. Ako poisťovňa pre mňa nakupuje starostlivosť? Nečakajme od poisťovne, že bude niečo robiť dobrovoľne – máme tu kontrolný úrad, ktorý má prísť, skontrolovať, a ak si svoje povinnosti neplnia, tak im dať pokutu. A robí to úrad? Nerobí. Ak poisťovne nerobia, čo majú, máme tu na to úrad, nemajú to robiť novinári ani penzisti. Ale ako to môže robiť úrad pre dohľad, ktorý je plne podriadený vláde, jeho predsedu môže vláda odvolať za päť minút a vymenuje niekoho iného – Demoviča 2 alebo Pažinkovú, hlupákov je tu dosť. Úrad má tlačiť na štátnu poisťovňu a dávať jej pokuty, má tlačiť na štátne nemocnice, lebo to sú rozhodujúci hráči. Zabudnime, to nemôže fungovať.

Zdroj: Zajac: Sedím v čakárňach ako každý iný pacient, aj lieky si priplatím – Denník N

Share Button

Pri úpravách pravidiel evidencie nezamestných sa hrá aj o osobné dlhy na zdravotnom poistení

O čo sa tu tiež hrá pri úpravách zákona o nezamestnanosti a o nárokoch na podporu v hmotnej núdzi?

Napríklad, že keď „ste na úrade práce“, tak za vás platí odvody štát.

Keď nie ste na úrade práce, musíte platiť 61€ zdravotné poistenie. 

To je pálka, že? A každý mesiac! Je to 14% z polovice priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Hospodárstvu sa darí, tak to rastie do riadnych výšok.  Z vlastného. Keď nezaplatíte, stávate sa dlžníkom a nemáte nárok na to, aby poisťovňa za vás zaplatila odkladnú zdravotnú starostlivosť.

Jasne, že vás nikto nenechá umrieť. Ale na bežnú údržbu svojho tela musíte počkať, až kým si nevyrovnáte záväzky voči poisťovni.  Takže do zamestnania, keď ho konečne zoženiete, vstúpite s dlhom ma krku.

Aj o toto sa hrá pri úpravách pravidiel práce evidovaných nezamestnaných

Čím viac bude kutilstva v pravidlách pre evidenciu nezamestnaných a ľudí v hmotnej núdzi, tým viac bude ľudí, ktorí budú mať problémy s platením si zdravotného poistenia.

Človek potom nerieši a nerieši a nerieši malé nenápadné príznaky choroby, kým sa nedostane do stavu, kedy si už oprávnene zavolá záchranku. Stav sa zmení na akútny a ten samozrejme poisťovňa za vás plne uhradí.

Socialisti by aj chceli ľuďom dopriať nejakú sociálnu podporu, ale najlepšie by bolo, aby štatistiky ukazovali, že chudobní neexistujú.

A tak vymýšľajú a vymýšľajú a vymýšľajú… Hovadiny.

Pravicový liberál nikdy nemá problém priznať, že v spoločnosti prebieha bežná fluktuácia medzi zamestnaniami a je normálne, keď je pár jednotiek percent občanov nejakú krátku dobu nezamestnaných. A keďže si to vie priznať, považuje za samozrejmé, aby občan v takejto fáze života neprepadol cez sociálnu sieť.

Návrat ku koreňom a základným pojmom

Ak je niekto bez práce na úrade práce, tak je bez práce a teda nepracuje. Nemá žiadne príjmy.  Bodka hotovo, nie je o čom diskutovať.

Štát si tu chováme a čičíkame preto, aby spravoval solidárne prostriedky. Aby z týchto solidárnych prostriedkov vyzbieraných od tých čo sa im práve darí, pomohol v núdzi tím, ktorým sa práve nedarí.  To je úloha štátu v 21. storočí.

V prípade nezamestnaných riešime problém, ako odbremeniť solidárny sociálny systém aj o každú trošku, o ktorú odbremeniť ide.  Napríklad tak, že motivujeme ľudí, ktorí poberajú kadejaké dávky, aby si aj sami zarábali. Aspoň trošku.  Aby tento zárobok priznávali štátu.

Ak niekto začne pracovať, keď aj na krátke úväzky a za málo peňazí, tak maximálne len a práve o tieto zarobené peniaze sa mu má znížiť podpora od štátu. To by bolo ale málo motivačné.

Preto je lepšie, keď dávky vyplácané zo solidárneho balíka, znižujeme pomalšie, ako si dotyčný privyrába.  A hlavne – postupne. S narastajúcim vlastným príjmom, postupne (nie skokovo!!!) znižovať podporu od štátu.

To je, mimochodom, koncept odvodového bonusu. Plynulé uberanie podpory štátu ide ruka v ruke s tým, ako si občan sám zarába. Kľúčovým je to slovo „plynulé“. V ostatnej verzii je to nastavené tak, že základná dávka sa znižuje o 10% vlastných prímov.

To znamená, že keď si privyrobíte 200€, tak sa dávka od štátu zníži o 10%, v tomto prípade 20€.  Ak ste na dávkach dostávali 210€, tak pri takomto privyrobení by ste mali nakoniec v peňaženke
(210-20)od štátu+200zarobených=390€ -9%(daň a odvody z toho)=357,9€

Dnes vám po privyrobení si 200€ za mesiac vezmú celú dávku.  A v peňaženke vám ostane 200€-61€povinné zdravotné poistenie=139€ (Aby som, bol korektný, zdravotné poistenie sa na konci roka zúčtuje, takže z tých 61 vám asi aj niečo vrátia.)

Namiesto trestania za to, že si privyrobíte, motivácia odbremeňovať solidárny sociálny systém. Budovanie hrdosti, že som na vás, moji spoluobčaniauž len trochu závislí. Pozrite, ako sa snažím.

To sa potom aj tie dane platia s väčšou ochotou, keď človek vidí, že za ne dostáva čistejšiu obec (aktivačné práce), upravenejšie rieky a potoky či opravu kadejakých zrúcanín.

Win-win aj pre zdravotníctvo

Pre mňa, riešiaceho problémy zdravotníctva, je najdôležitejšie, že pri takom to koncepte založenom na plynulosti, nemám žiadnych neplatičov, ktorí zanedbávajú pravidelnú údržbu svojej telesnej schránky.

O tom to je, aby sa nám tu spolu dobre žilo.

Share Button

Neplatič ako neplatič – či reumatik alebo morfinista

Televízia Ta3 zľahka zbulvarizovala slobodné rozhodnutie v medziach zákona jednej z poisťovní na voľnom trhu.

Ach jo! Ach jo! Hneď vznikli desiatky hlubokých nedorozumění!

Zdravotná poisťovňa Union nebude od apríla uhrádzať liečbu závislým ľuďom, ktorí jej dlžia na poistnom. Nejde pritom o novinku. Poisťovne tak môžu urobiť na základe zákona už niekoľko rokov. Stačí však, aby dlžník prejavil záujem svoje záväzky splácať a bude mať nárok na neodkladnú liečbu.

Zdroj: Union nepreplatí liečbu ľuďom so závislosťou, ktorí jej dlžia na poistnom | Televízia TA3

Najprv to hlavné a základné, ktoré platí pre reumatika rovnako ako pre morfinistu.

Základné a hlavné – podľa zákona môže poisťovňa vyžadovať priamu platbu za lieky a výkony, ak je občan v omeškamí s platením poistenia. Netýka sa to riešenia akútnych, neodkladných ošetrení. Akútnu a neodkladnú starostlivosť lekár musí poskytnúť a poisťovňa ju musí preplatiť vždy.

Nenecháme nikoho umrieť, ale tak trochu ako spoločnosť chceme, aby sa ľudia o svoje povinnosti starali.

A teraz tie nedorozumenia:

1. Nikdy nie je možné, aby poisťovňa odoprela preplatiť neodkladnú starostlivosť. (TA3 to tvrdí: „Stačí však, aby dlžník prejavil záujem svoje záväzky splácať a bude mať nárok na neodkladnú liečbu.“) Drogovo závislý v stave akútnej intoxikácie či akútneho absťáku je vždy v ohrození života. Plus kadejaké sekundárne zlyhania organizmu nie sú výnimkou. Takže neušetria nič. (+ keďže sa platí prevažne kadejakými paušálami, nemocnice si úhradu spláchnu v týchto paušáloch)

2. Zdravotné poistenie je povinným poistením a problémy s platením majú z princípu len a len sociálne slabší občania.  A títo by mali byť zachytení v systéme sociálnej siete.  Je zlyhaním nášho sociálneho systému, keď sa človek na úrovni závislého bezdomovca stane neplatičom a dlžníkom povinného zdravotného poistenia.

Sociálny, opakujem – sociálny systém štátu -musí pokryť u týchto ľudí platbu za poistné a je úlohou poisťovne, aby sa o svoje pohľadávky trochu viac starala, ako len zaradením na nejaký zoznam. (A delegovaním vymáhania pohľadávok na lekárov a lekárnikov.)

Navyše je tu jeden etický aspekt – povinné poistenie znamená, že ide o účet samožer. Drogovo závislý nemusí byť z princípu závislosti schopný chápať elementárne súvislosti fungovania spoločnosti. Je pravdepodobne eticky sporné, keď proti nemu stojí exekútorská mašinéria.

3. Jediné, na čom  poisťovne ušetria, je vyradenie drogovo závislého, z pravidelnej starostlivosti. Najčastejšie sa jedná o „substitučnú terapiu“. Pacient si dochádza pre dávku bezpečného narkotika podanú pod kontrolou lekára.  Úhrada poisťovne týchto prípravkov je… …áno, nula euro. (V prípade liečby závislosti od alkoholu 13-50€ t.j. cca 50% ich ceny za mesačnú dávku priamych podporných liekov.)

Plus vyradenie s dlhodobej liečby sekundárnych komplikácii (kožných, ORL a podobne). Každá neliečená chronická choroba sa raz môže premeniť na akútnu, život ohrozujúcu.

Je len a len na schopnosti odborníkov v tej-ktorej poisťovni, zvážiť riziká a zisky. Na voľnom trhu zdravotných poisťovní si každá,  v medziach zákona, môže tvoriť svoju zdravotnú politiku pre svojich klientov.

4. Ak poistenec umrie, prestáva byť spotrebiteľom zdravotnej starostlivosti. Áno, aj takýto absurdný a debilný dôvod niekoho môže napadnúť ako vysvetlenie. Tak tu rovno napíšem, že je to ako dôvod hovadina. Poisťovňa nič nezíska – poisťovne medzi sebou prerozdeľujú vybraté peniaze, aby ani jedna nedoplácala na to, že má „drahých“ poistencov.

Dlhy na poistnom väčšinou umrú s poistencom. Pozostalí môžu odmietnuť dedičstvo kompletne. Ak pozostáva len z dlhov, tak to samozrejme urobia. Takže to aj tak nemá kto zaplatiť.

5. V prípade súdom nariadenej liečby je to proste nariadená liečba v plnej úhrade poisťovne a tá sa môže aj na hlavu postaviť.

6. Rozhodne sa nejedná o to, že by poisťovne prestali hradiť liečbu drogovej závislosti. (Aj také názory som už zazrel na internete)

Len a len v bode 3 poisťovňa trošička ušetrí aj to len na nepriamej terapii. Výkon lekára aj tak uhradí v kadejakých paušáloch.

Solidárny znamená zodpovednosť za iných

Zdravotné poistenie je solidárnym zdravotným poistením, závislosť je choroba.

Ak tolerujeme ako spoločnosť voľný prístup k niektorým drogám (alkohol, nikotín, automaty…), tak súčasťou tejto tolerancie musí byť aj ochota a schopnosť starať sa o ľudí v chorobe  (v závislosti) a znášať solidárne jej náklady.

Jediná chyba je vo vzťahoch medzi zdravotným a sociálnym poistením. V reforme ozdravenia zdravotníctva, ktorú v tíme SaS pre zdravotníctvo pripravujeme, na opravy tohoto vzťahu už pamätáme.

Pod čiarou: Tento článok neobsahuje žiadne hodnotenie kroku poisťovne Union – liberálny princíp hovorí, že je to slobodné rozhodnutie v medziach zákona. Ani hodnotenie postoja k drogovej problematike – to je úplne iná téma. Článok obsahuje len a len vyvracanie kadejakých mýtov a legiend, ktoré v správach občas zaznievajú.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity