Nie je mi jedno, že vláda ničí moje Ústavné práva!

Keď sa deje niečo také ako je porušenie základných Ústavných práv, už to naozaj nie je ani politické, ani zdravotnícke.

Je to osobné! A patrí to na každý blog slobodného občana Slovenskej republiky.

Pokračovať na Nie je mi jedno, že vláda ničí moje Ústavné práva!

Share Button

Vynakladať úsilie a peniaze na ľudské dobro má zmysel hlavne v zdravotníctve

V oblasti zdravotníctva funguje trh ako všade inde. Skvele rieši presun k efektivite, skvele rieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tam a v tých miestach, kde si o jej poskytovanie občania najviac zažiadajú.

Trh v zdravotníctve skvele dokáže nastaviť ceny presne v duchu trhových podmienok – tam kde je najvyššia požiadavka, tam kde občan získa najväčšiu hodnotu, tam trh dokáže zabezpečiť najväčšiu konkurenciu a udržiavať dynamickú rovnováhu dopytu a ponuky pomocou ceny za lieky, za výkony (prácu) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Trh ani v zdravotníctve nezlyhavá. Naplno pracuje tak ako kdekoľvek inde. 

To len my, občania, sme si huncúcky vymysleli jeden skvelý, k dnešnému dňu dokonalý, dokument – Listinu práv a slobôd.

Tento dokument, Listina práv a slobôd,  je jeden z najväčších úspechov ľudskej civilizácie. Nad čokoľvek, proste nadovšetko, na prvé miesto kladie človeka, rovnosť medzi ľuďmi právo na život človeka a prikazuje bojovať o život každého jedného človeka. Každého jedného!

Nadovšetko, dokonca aj nad akékoľvek iné fungujúce matematické, biologické či iné vedecké pravidlá. Listina práv a slobôd nám hovorí, že sa máme vzoprieť. Lebo život každého jedného človeka je nadovšetko cenný.

Humanizmus, ľudské práva  – to je ten dôvod, prečo v oblasti zdravotníctva aj ten najzarytejší liberál, aj ten najzarytejší zástanca voľného trhu aktívne hľadá nástroje, aby skvele fungujúci trh pokrivil reguláciami, zásahmi, úpravami.

Ak by sme tieto zásahy neurobili, bolo by nám sveta žiť. Dosiahli by sme najmenšie možné náklady, najmenšie možné výdavky a získali najväčšie možné benefity z najlepšie ako je len možné fungujúceho systému zdravotníctva a celej spoločnosti.

Akurát by umierali ľudia v rozpore s Listinou práv a slobôd. Akurát by neboli dodržiavané pravidlá humanizmu, boli by narúšané ľudské práva. Umreli by ľudia len preto, že nemali peniaze na obyčajné antibiotiká za 20€.

Nie nie je to jednoduché nájsť dobrú rovnováhu pri regulačných zásahoch do systému zdravotnej starostlivosti na tak vysokej úrovni akou je úroveň štátu.  Pretože každý jeden zásah, každá jedna regulácia zhoršuje tie super výsledky, ktoré by priniesol čistý neregulovaný fungujúci trh.

Je dôležité mať na pamäti, že každý jeden vstup do trhového mechanizmu vyžaduje vloženie peňazí, zvýšenie nákladov, nárast ľudského úsilia. Treba s touto obetou počítať. Treba byť pripravený, že systém po regulačnom zásahu nebude na 100% efektívny.  No naopak, získame ďalší diel humanizmu, ďalší diel podpory ľudských práv.

Slniečkári to nemajú jednoduché. Veľmi veľmi ťažko dokážu tieto zisky kvantifikovať. Dokonca priamo hovoria, že ľudské práva nie je možné vyčísliť v peniazoch.  Preto pri práci v tíme SaS pre zdravotníctvo na nich neustále myslím. Aj s týmto rizikom, že nedokážem kvantifikovať prínosy dodržania ľudských práv, stále myslím na dodržiavanie ľudských práv, rovnosť šancí.

Stále myslím na to, že úlohou štátmej zdravotnej záchrannej siete je každého človeka bez rozdielu zachytiť, keď sa mu nezadarí, keď si v lotérii života vytiahne krátku slamku nie len s c-čkovou diagnózou.

Viete priatelia, vždy mám na pamäti jednu príhodu zo začiatku mojej profesionálnej kariéry. Podrobnosti vôbec nie sú dôležité. Výsledkom tej príhody je veta, ktorú som už verejne mnohokrát opakoval:

Rozdrapovať sa o tom, že nech neúspešní umrú, veď si za to môžu sami, to dokáže hocikto a hocikde. Tak sa postavte uprostred Európy na začiatku 21. storočia zoči-voči človeku so zápalom pľúc a povedzte mu z metrovej vzdialenosti do očí: „Ty si si nenašetril 1500€, takže teraz na zápal pľúc umrieš bez liekov a bez akejkoľvek starostlivosti sám a opustený.“ 

Viete priatelia, v tej jedinej vete to všetko je: Ľudské dobro nás stojí peniaze. Keďže je dobré žiť v dobrej spoločnosti, má zmysel na ľudské dobro vynakladať úsilie a peniaze. V zdravotníctve vždy, pretože vždy ide o život.

Ako som bol býval bol už napísal: Našou úlohou, tých, ktorí riešime míňanie prostriedkov zo solidárneho zdravotného poistenia, tak našou úlohou je, aby boli solidárny platcovia aspoň trošku hrdí na to, že sa podieľajú na solidarite s chorými a menej úspešnými v lotérii života a smrti.

Share Button

Progresívne ružolíco k ďalšiemu rastu obludného štátu?

A jéjé. Som na 21. strane progresívneho ružolíceho dokumentu od ľavicových progresivistov a neobjavil som nič o úlohách štátu. Nie v boji s korupciou. Proste o úlohách štátu, ktoré sú nevyhnutné a majú na ne byť uvedené postupy aplikované. A niečo o úlohách štátu, ktoré prestanú byť korupčné vďaka tomu, že ich štát proste a jednoducho prestane vykonávať.

Ak potrebujete, príklad nadovšetky – soľárňi bizňis a spaľovanie nováckeho uhlia v nováckej elektrárni. Alebo také kampane za „slovenské potraviny“.

Hm, ale ten dokument má len 23 strán… Takže asi sa už ani nedočítam ničoho iného okrem jedného odstavčeka:

Byrokratické prekážky bežného života občanov, nejasnosti a komplikovaná komunikácia s orgánmi štátnej správy, či s poskytovateľmi verejných služieb (zdravotníctvo, školstvo) sú primárnymi
spúšťačmi bežnej korupcie. Systematické odstraňovanie týchto prekážok a zjednodušovanie, a zlepšovanie fungovania štátnej správy a verejných služieb je najlepším liekom na odstraňovanie motivácií ku korupcii v každodennom živote. Zdroj: Dá sa bojovať s korupciou na Slovensku? Dá! (PDF)

A aj to sa týka byrokracie okolo existujúcich úloh, ktoré na svoje bedrá za ostatných 15 rokov nabral po socialisticky vedený štát. Takže vlastne je rozsah štátu OK, len treba múdrejšiu demokraciu?

V mojej predstave opravy korupčných chýb v zdravotníctve má škrtanie činností štátu nezastupiteľnú úlohu. Nie je pritom jednoduché kľučkovať pri vylievaní tak, aby som nevylial ja decko – solidárny rozmer zdravotnej starostlivosti Európy 21. storočia.  Ale dá sa to!

Viem veľmi dobre o čom hovorím. Nakupovať s cudzou peňaženkou bez rizika strát vo vlastnej peňaženke, to je pre zdravotníckych pracovníkov veľmi charakteristické. Dokonca to skvele spoločnosť akceptuje, pretože vždy vie zdravotnícky pracovník povedať, že „je to nutné pre záchranu života“. Tak sa dá každá osobne motivovaná hovadina presadiť do financovania zo solidárneho zdravotného poistenia.

Verte mi, naozaj viem o čom hovorím, keď apelujem, na prehodnocovanie úloh štátu. Nabobtnať do nezvládateľných rozmerov sa dá s tými najlepšími úmyslami.

Preto mi tam tak neuveriteľne chýba bod medzi 2 až 3. škrtanie činností štátu.

Namiesto toho, je tam podivne naformulovaný bod (a možno aj dva) o podpore kontinuity profesionality v štátnej správe. Čo je presný opak. Nie je nad to, podporovať pečiatku, ktorej potrebu vyjadrí 11 z 10 jeho profesionálnych kolegov so slovami: „My to tak už 15 rokov kontinuálne pečiatkujeme a keď prestaneme, tak sa zrúti svet a zhasne slnko“.

Viete priatelia, mám vieru, že oni len pozabudli na ten chýbajúci bodík v protikorupčnom boji. Lebo inak, je to ako by ho jedna mater mi ho od mojej klávesnice odtŕhali. Fakt, že dobré.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity