Zamneď: Smerácka propaganda plná alegórii v záujme zachovania ich príjmov

Alegória, prirovnanie, navodenie podobnosti – to sú nástroje, keď potrebujete neznalému priblížiť problematiku. Na jemu známych príkladoch ukážete ako fungujú pre neho doteraz neznáme veci a deje.

Iste poznáte ako funguje akcia Baštrnák. Je to čosi-kdesi o DPH. A viete, že to bolo zlé.

Počuli ste o tej  Kiskovej šlamastike? Išlo o čosi s DPH. Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď vy viete, že DPH-Baštrnák-Zlé.

Mnohí poznajú dedinku Velký Slavakov v súvislosti s akýmisi pozemkami a akýmsi podvodom niekedy pred 10-15 rokmi. A vieme, že to bol posledný záchvev mečiarizmu. Teda asi, veď vtedy ešte bol vo vláde.

Počuli ste o tej Kiskovej šlamastike vo Veľkom Slavkove? Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď ide o Veľký Slavkov a pozemky. Vy viete, že Veľký Slavkov-pozemky – zlé.

Pri Sobotných dialógoch som sa úprimne rozrehotal (žiadna ľudská DNA v blízkosti, takže sa nik nenaľakal), keď premiér chválil svoje štátne rozpočty so schodkami 1-2% porovnaním so schodkami rozpočtov Radičovej  vlády,  pomocou otázky (parafrázujem): „A čo robila pravicová vláda, aké mala pravica šialené schodky?“

Premiér dlhodobo pracuje na „delostreleckej príprave“ a vypracoval si pojem „Radičovej vláda“ ako synonymum pre niečo zúfalé.

Nástroj k propagandistickému nástroju:  Počuli ste o tom skvelom rozpočte vlády Smeru? O schodku 1,8% a pláne do roku 2020 mať vyrovnaný?  To musí byť niečo skvelé, veď vy viete, že Radičovej vláda mala schodky 7-8%.

Hokejisti Slávie sú najlepší na svete

Konštantín Čikovský použil na svojom facebooku veľmi inšpiratívne prirovnanie. Skúsim ho parafrázovať:

Keď poviete mojej manželke, že je hokejová Slávia skvelé mužstvo, iste s tým bude súhlasiť. Pretože ona sa v tom absolútne nevyzná a mňa miluje a spolieha sa na mňa. A keď so synom sledujeme akýkoľvek zápas v kolektívnych športoch, v pravidelných intervaloch sa z mojich úst ozýva „Slávia, Slávia“.

Manželka ma miluje a spolieha sa na mňa. Vie, že mám prehľad v hokejových mužstvách. A tak by som predsa nepovzbudoval akýchsi mantákov. Manžlel-Slávia-skvelé.

Hokejisti Slávie Praha sa aktuálne potulujú kdesi v druhej lige.

Kiska kúpil pozemky vo Veľkom Slavkove v súlade s pravidlami katastrálneho úradu za ďaleko vyššiu cenu, ako bol úradný odhad.

Schodky štátneho rozpočtu Ficovej vlády pravidelne prekračujú to, čo uvádzal plán.  Dnes sa nachádzame v čase konjunktúry, Radičová vláda riešila rozpočty v období hospodárskej depresie.

DPH je daň, ktorú firmy nikdy neplatia. DPH je daň, ktorú platia len a a len občania pri nákupe. Firmy sú len vyberačom a odvádzačom DPH od občanov.  Ak firma platí DPH, tak len a len preto, že sa jej neoplatilo vytvoriť podmienky, aby podľa zákona DPH platiť nemusela.  Chyba v platení DPH nemá nič spoločné s vratkami DPH od štátu za nákupy od firiem.

Tak ako moja manželka sa spolieha na môj úsudok v oblasti hokejových mužstiev, tak sa aj občan státu spolieha na to, že predsa premiér nebude rozprávať hovadiny.

Nie, nemôžme sa orientovať vo všetkom. Každý máme svoje záujmy, svoje pracovné povinnosti a tým sa chceme alebo musíme venovať predovšetkým.

Nebaví ma literárna veda. Spolieham sa na svoju manželku. Ona je mojou osobnou knihovníčkou a to, čo mi ona podsrčí, tomu verím, že sa bude mne páčiť.

Občania proste musia mať dôveru v premiéra, v prezidenta, v parlament. Inak sa v tejto republike z toho poserieme.

Je len a len v moci občanov, aby si sami pre seba zvolili takých ľudí na spravovanie svojho vlastného štátu, ktorí držia slovo, ktorí neskrývajú realitu. Takých, ktorý nikdy nepovedia slová: „Máte to, milí občania, zadarmo.“

A hlavne ľudí, ktorí neopíjajú občanov absurdnými  analógiami založenými na princípoch propagandy najlepších tradícii hitlerovskej NSDAP len a len v záujme byť zvolení.

Priatelia, dnes čelíme vážnym problémom s charakterom!

Je potrebné predviesť charakterných ľudí.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes na Slovensku. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení.

To nám predsa nemôže stačiť ani v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné a občas sa implementácia nepodarí. Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom s charakterom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči charakteru slovenskej spoločnosti nám prikazuje hľadať charakterných a voliť charakterných.  Už roky hľadám charakterných spoluobčanov.

Skúste sa zamyslieť, takto v nedeľu poobede s krvou plnou chylomikrónov, nad alegóriami, ktoré vám ponúkajú vládnuci politici strán Smer a SNS.  Most – ten je tak akurát hlboko znepokojený.

 

Share Button

Zlé ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní, ale Smer to prikazuje lekárom

Dnes sa budem snažiť ukázať na príklade zdravotníctva ten zásadný filozofický rozdiel medzi socialistickým štátnym dirigizmom a trhovým pravicovým riadením.

Ten základný rozdiel je, že sa nikdy nepýtam na „nástroje“, teda v napríklad, aký zisk je pre poisťovne ešte dobrý, alebo aké ordinačné hodiny má mať ambulantný lekrár.  Ja sa snažím pýtať na výsledky. A striktne sa držať len oblasti výsledkov.

Takže ako by som ja, systémom trhovým a pravicovým, riešil zisk poisťovní a ordinančné hodiny lekárov?

V prvom rade by som sa snažil zistiť, čo je pre koho nástrojom a čo je pre koho produkt.

Ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní. 

Zisk poisťovne je nástroj poisťovne.

A ak by sme išli ďalej, tak produktom lekárov je dodržanie medicínskych postupov. Ordinačné hodiny, spôsob organizácie pacientov (objednávanie na konkrétny čas), to sú pre lekárov len a len nástroje podieľajúce sa na ich produkte – na liečení pacienta.

Veru tak, ordinačné hodiny a celkovo, kvalita servisu lekárov je produktom poisťovne.  Zisk  a teda spôsob hospodárenia poisťovní je len ich pracovným nástrojom.

A zisk poisťovní je zas produktom vlády.

Tak tak – produktom vlády, produktom práce vlády Smeru je zisk zdravotných poisťovní. A to nie len zisk v rýdzej podobe chápanej daňovým právom, ale kompletné peniaze používané zdravotnou poisťovňou na iné účely ako na svoj produkt – úhradu liečby pacienta.

Čo je v kaskáde kompetencii pre jedného produktom sa o poschodie nižšie stáva nástrojom. 

A naopak, ak netušíte, čo je pre vás produktom, pozrite sa na to, čo je pre vašich zákazníkov nástrojom. Oni, tam dolu pod vami, si od vás, ako vaše produkty, kupujú svoje nástroje.  Tak funguje trhový princíp. Tak funguje kapitalizmus.

Z toho jasne vyplýva, že riešiť ordinačné hodiny na úrovní príkazu pre lekárov by bola chyba.  Už by to nebol kapitalizmus, už by to bol socializmus v najlepšej tradícii 80. rokov 20. storočia v ČSSR.

A rovnako je chyba nadávať poisťovniam za zisk a ich hospodárenie. Ordinačné hodiny lekárov treba riešiť o poschodie vyššie – v poisťovniach. A zisk poisťovní má na starosti regulátor – vláda, Úrad pre dohľad. (O tom nabudúce. )

Riešme veci o poschodie vyššie

Ja by som sa pýtal, či ešte môžem požadovať ďalšie a ďalšie uhradené výkony pre pacientov, kým to investori poisťovní nevzdajú. Lebo viem, že čím viac budem tlačiť na produkt poisťovní – teda na ordinačné hodiny lekárov, tak tým viac bude pod tlakom ich nástroj – teda vnútroné hospodárenie a zisk.

Ja naozaj neviem, aké je ich hraničné % rentalility vo vnútri poisťovní. To nikdy nebudem vedieť, pretože vždy si nájdu nejaké cesty racionalizácie a optimalizácia vo vnútri firmy. Verte mi, sedel som aj na tej druhej strane – vo vnútri riadenia korporátnej firmy.

Preto je také dôležité nestrácať zdroje – čas a energiu – na reguláciou niečoho, čo nikdy nebude možné účinne ovplyvniť. Naopak, som hlboko presvedčený, že má zmysel hľadať riešenia a regulácie na úrovni kvality produktov zdravotných poisťovní – teda na úrovni kvality a množstva zdravotnej starostlivosti, ktorú zazmluvnia pre pacientov.

Nesnažme sa riadiť výrobný proces. Riaďme výsledky.

Preto sa tu celé zdravotníctvo, všetky jeho segmenty, sťažujú na poisťovne. Pretože Smer za 10 rokov nedokázal riadiť výsledky práce poisťovní.

A aj teraz – to že, lekári neordinujú do 17. či 18. hodiny. Buď prikážete lekárom, že musia, alebo to prikážete poisťovniam, že majú poskytovať svojim zákazníkom – pacientom takýto produkt.

Je v tom zásadný rozdiel – príkazom lekárom ich naštvete. Príkazom pre poisťovňu vybudíte 2-3 rôzne ponuky poisťovní , 2-3 rôzne nástroje, ktoré použijú poisťovne, aby motivovali lekárov.

Sami od seba, aby splnili podmienky regulátora – štátu, vytvoria systém čohosi ako LSPP alebo kombináciu s urgentami, alebo bonifikujú kapitáciu pre lekárov, ktorí ordinujú aj do 18:00, alebo bonifikujú výkony vykonané v domácnosti pacienta, alebo čo aj viem čo ešte.

No jo no – ale keď tu sa Smer 10 rokov bojí definovať poisťovniam produkt – definovať nárok poistenca. Jasne, že by som do tohoto nároku fukol ambulantnú starostlivosť 3x za 7 dní do 20:00.  A poisťovne nech sa snažia vymyslieť ako splniť podmienky pre svoju licenciu či zisk. Nezabezpečíte nárok pacienta, nebude bizňis.

Je to proste iný pohľad, iná paradigna na riadenie spoločnosti.

Share Button

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity