Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru (verzia 2017)

Demokracia je kurevsky ťažká vec.  Stokrát by som na to hovado dementné diktátorské zakričal a utĺkol ho k smrti. Ale môj vnútorný princíp mi to nedovolí. A nie je to len o úcte k živočíšnemu životu. Je to aj ten vnútorný princíp o úcte k slobode človeka.

Rozpoviem vám jeden príbeh,  bude to môj príbeh. Je to príbeh  o mužovi, ktorý si myslí, že má pravdu.

V roku 2003 či 2004 som sa rozhodol, že si svoje názory na našu spoločnosť, štát a lekárenstvo nenechám len tak pre seba. A začal som písať na webe.  Myslel som si, že je to tak dobre, tak  som pretavil tento pocit do mnohoročného tvorivého úsilia.

Áno, určite sa to mohlo urobiť aj inak. Ale ja som to urobil takto. Aspoň som o tom , ako si predstavujem spoločnosť, v ktorej by som chcel žiť, aspoň som o tom písal. Článok za článkom, rýdze blognutie, za rýdzim blognutím.

Ale zdalo sa mi, že je to málo. Ukazoval som svojim priateľom a známym, ako to chodí v zdravotníctve.  Videl som tam jasné diery, chyby a absurdnosti a svojim priateľom som o nich hovoril. Videl som, že tým priateľom sa to páčilo, tak som si  povedal, že by som to skúsil  s tým zdravotníctvom  aj pred väčším auditóriom.

Vedel som, že je to síce fajn vedieť v tom chodiť, vedieť o tom písať, ale súčasne som mal pocit, že je to vlastne celé zle.  Napísal som si na kus papiera pár pravidiel, ktorými by som dokázal umravniť naše zdravotníctvo.  Dal som si dohromady predstavu o zdravotníctve  založenom na solidarite.

A keď už som mal teda ten papier na stole, tak som sa poobzeral, čo treba spraviť, aby sa celá krajina riadila týmto nápadom. A vykročil som na cestu  do strany SaS.

Ja neviem, či sa o 120 rokov neukáže, že som sa kruto mýlil.  Ale dnes som si istý a kráčam za správnym cieľom.

Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa so mnou stalo bez tej revolúcie.

Viete, som si istý, že v reálnosocialistickej diktatúre roku 2011 by som bol vysmiaty šéf lekárne, čo expeduje 5×2 hodiny do týždňa, po ôsmich hodinách v práci padla. O zdravie by sa mi po známosti starali kamoši primári v okresnej a ich kamoši v krajskej nemocnici. Raz za rok či dva by som bol pri mori a každé jarné prázdniny lyžoval v Tatrách. Bohovsky bezpečne by som si žil. Samé pozitíva a sociálne istoty. 

Nie, nie, žiadne také.  V reálnesocialistickej diktarúre by som kopal s Jožom urán v Jáchymove za byt a stravu.  Stokrát by na nás nejaké hovado dementné zakričalo a možno nás aj s chuťou utĺkol k smrti. Len preto, že si myslí, že jeho pravda je silnejšia.

A v dnešnej realite? Pre 75-80% ľudí naokolo som neprijateľný peňtácky, sionistický, sorošovský, farmalobistický biely kôň nejakého oligarchu, agent západu, pravicový dement a pozor, toto sa mi obzvlášť páčilo: dinosaurus, alebo kokot. Niekedy je tá snaha vysvetľovať a presviedčať o svojich  víziách a predstavách o svete bližšie skôr k posraniou ako k poslaniu.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie

Pod čiarou: Znalí vedia, že tento text má svojho 6 ročného predchodcu. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru (2011)| M+M+M+M (4M)

Share Button

V Európe nám chýba americký cit pre tvorcov daňových základov

Reakcia pravicového liberála na text Amerika ma naučila dôležitú vec: milovať Európu – Denník N

Dostal sa mi do rúk článok, ktorý z veľkou chuťou rozoberá nedostatky sociálneho systému USA, porovnáva ho s Európou a zakončí to odolnosťou niektorých európskych krajín voči extrémizmu. Pričom za extrémizmus je v článku považované aj zvolenie Trumpa v 2016.

Začnem trochu zo široka:

Áno, USA majú zúfalý zdravotný systém. Videné optikou Európy 21. storočia. Ak vezmeme sociálne výdobytky Európy 21. storočia ako etalón kvality na planéte, USA sú v mnohých parametroch smutným účastníkom v poli porazených. Humanizmus sa tak v Európe vyvinul a dnes udáva smer celej planéte.

USA majú 35 miliónov občanov bez zdravotnej poistky a to je rozhodne zlý parameter.

Tým 35 miliónom Američanom bez poistky by to musel niekto zaplatiť. Oni nie sú poistený len tak z plezíru. Oni si ju proste nedokázali kúpiť. Tak ju niekto musí kúpiť pre nich. To bolo jedno z krutých zistení Obamacare – USA zistili, že si vlastne takú zdravotnú reformu nemôžu dovoliť. (Na štátne cenové regulácie si v USA nikto netrúfol.)

Najväčším šokom dovtedy štandardne a sebazodpovedne zdravotne poistených bolo, že sa im zavedením Obamacare zvýšili platby poistky. Okrem iných patológii to produkovalo aj demonštrácie proti právam hendikepovaných na život.

Priatelia, pamätajte si tento fakt – zavedením nového stupňa zdanenia či prerozdelenia sa vyprovokovali patológie v spoločnosti, ktoré dovtedy nebolo vidieť.

Niekto tie túžby po väčšom prerozdeľovaní (a.k.a. spravodlivejšej spoločnosti) zaplatiť musí. Žiaľ iný spôsob nikto zatiaľ nevymyslel. Ak má niekto dostať niečo, na čo nemá, musí mu to niekto venovať. A ten to musí zaplatiť, inak by to bola zlodejina.

A vždy je to práve tá časť spoločnosti, ktorá si bez toho prerozdeľovania aj tak všetko platila a mohla dovoliť. A vždy to prinesie patológie, ako boli tie protesty proti hendikepovaným.

Iste, musíme mať uvedomelejšiu spoločnosť. Časť uvedomelosti získame tak, že potrebné navýšenie je tak malé, že si to platiaci ani nevšimne. Ups – zdá sa, že najpokojnejšie sa s 1,5 miliónom prisťahovalcov vysporiadalo Nemecko, ktoré aktuálne zažíva najväčší prebytok štátneho rozpočtu vďaka politike ECB.  Nasledovali ďalšie krajiny v poradí ekonomickej prosperity.

A vyhraté stále nemáme!

V Německu se od roku 2014 do loňska zvýšil počet bezdomovců o 150 procent. Více než polovinu z přibližně 860 tisíc osob bez trvalého přístřeší tvoří nyní migranti. V příštím roce se mohou řady bezdomovců rozrůst na 1,2 milionu lidí. Vyplývá to ze statistiky, o které informoval list Die Zeit.

Zdroj: Bezdomovců v Německu rapidně přibylo. Jejich počet ovlivnili migranti | Týden.cz

To viete, súvzťažnosť sa dá nájsť medzi kadečím, čoho krivky majú tie správne trendy.  😉

Druhú možnosť, ako získať uvedomelú spoločnosť je ju vychovať. To znamená naliať ďalšie peniaze do nových projektov. Od vzdelávania , cez zamestnanosť až po politickú garnitúru.   A to niekto zaplatiť musí… Ja viem, som otravný s touto vetou, ale tak to proste je. Zadarmo ešte žiaden učiteľ neobedoval a lekár neoperoval.

V mene zachovania Novembra 89 a milovanej EU navrhuje autor toho textu v Denníku N, že si musíme ten zmier, tú demokraciu, ešte viac a ešte viac kupovať.

Nákupom sociálnych istôt, ktoré zadarmo rozdáme potenciálnym voličom extrémizmu. Veď silnejšia odolnosť v niektorých krajinách ukazuje, že takto by to mohlo fungovať – príkladmi naozaj nešetrí.

Ako inak dostať k „voličom extrémizmu“ viac vzdelania? Niekto ho musí zaplatiť. Podľa autora toho článku to má byť… Nuž to som sa nedočítal.  A nie len v dnešnom rozsahu, ale ešte viac a ešte viac.

A keď zlyhajú aj bagatelné prizdanenie aj vyučovanie dospalých a detí?

Alebo vy vidíte u progresívnych socialistov, kde chcú na to vziať? Vidíte niekde, že by niekde v tom článku spomenul podporu nástrojov, ktoré  vyprodukujú väčšie daňové základy? Lebo to by musel aj autor toho textu  na tej Amerike, voľnom trhu a slobodnej súťaži aj niečo pochváliť.

Nie zo srandy som k zdravotnej reforme napísal jednu poznámku: „V reforme zdravotníctva vôbec nechcem riešiť príjmovú zložku. To je absolútne v kompetencii ekonomických ministerstiev. Oni sa musia postarať o to, aby sme my mohli na zdravotníctvo dosť míňať.“

Nie, nejde o to, že by som tiež patril medzi tých, čo by tú propagáciu „zadarmizmu“ tam chceli nasilu vidieť. Oni, tí ľavičiarski idealisti to tam  proste vždy majú. Tým, že im absolútne chýba cit pre tých, čo tvoria daňové základy.

A tak výsledkom ich snaženia po lepšej a spravodlivejšej spoločnosti je výskyt kadejakých patológii.  Paradoxom dôkaz sporom obvykle končí.

Áno, som všetkými desiatimi prstami za lepšie zdravotníctvo, lepšie sociálne služby a spoločnosť milujúcu demokraciu. Preto všetkými dvadsiatimi prstami podporujem voľný trh, slobodné podnikanie a zoštíhľovanie štátu.

Oni aj tí USA-republikáni nakoniec pochopili, že to v tej našej Európe robíme fakt dobre  a Obamacare nezrušili a už ani nezrušia.

Hľadám vždy spôsob ako na to míňanie zarobiť.  Teda v reči článku v Denniku N: Ako si vziať z USA to skvelé, čo im prinieslo to, čo na nich obdivujeme  a nezničiť si to, čo nám funguje lepšie.

Bez elitných USA vysokých škôl ten pokrok v medicíne nenastane.  Dokonca bez tých vysokých cien liekov v USA by nemal kto výskum financovať, leda by prišla revolučná zmena a zdesaťnásobila sa( už dnes minimálne desaťnásobne väčšia ako v Európe) filantropická spoločnosť.

Bez elitných demokratických novín ako Washington Post či New York Times nebudeme mať čo vyučovať na predmetoch mediálnej výchovy.  A bez Silicon Valley by ste nečítali tento blog.

Viete priatelia, máme 100 ročné výročie VOSR a je to stále dookola:

Tady na tí točne jsem jim to říkal: Nezabíjajte kapitalistov, nezabíjajte kapitalistov, nebude potom toho, čo vám prispeje na obed. Ale je to marné, je to marné, je to marné. 

Share Button

Štátny dirigizmus v praxi – z ministra sa stal helpdesk pre nespokojných pacientov z urgentov

Pacient si bol dať na urgente v nedeľu opraviť upchatý katéter. Štát prikázal poisťovni, aby pýtala od pacienta 10€. Veď nebol urgentný.  Ten pacient.

Pani Eva (70) z Nitry musela ísť náhle do nemocnice pred pár dňami so svojím manželom. Mužovi sa upchal katéter a keďže bola nedeľa, nemohli ísť k urológovi, preto sa rozhodli pre urgentný príjem. „Na poplatok som si nachystala 2 eurá ako inokedy, no sestrička mi oznámila, že budem platiť až 10 eur,“ hovorí.

Jej muž je po dvoch cievnych príhodách, dôchodok majú minimálny. „Od takýchto pacientov ste nechali vyberať 10 eur?“ pýta sa zúfalá penzistka, ktorá sa dokonca rozhodla napísať priamo ministrovi zdravo

Zdroj: Ďalšia rana pre chorých Slovákov: 10 eur za toto? Veď je to zderstvo!

Naozaj nebol urgentným, ten pacient?

Správne by pacient mal mať možnosť požiadať svoju poisťovňu o preplatenie tých 10€ od nej. Pretože partnerom pri objednávaní zdravotnej starostlivosti je pre pacienta jeho poisťovňa. Po správnosti tých 10€ mala byť iniciatíva poisťovne, aby regulovala svoje náklady na pohotovbostnú a urgentnú starostlivosť.

Pre poisťovňu musí byť samozrejmé, aby pacient s upchatým katétrom nečakal doma do druhého dňa, ale šiel si to dať opraviť keď aj na urgent. Lebo to poisťovňu vyjde lacnejšie, ako platiť potom liečbu infekcie.

Pre poisťovňu by bolo dokonca možno výhodné zazmluvniť si „pohotovostné sestry“, ktoré by za takýmto pacientom prišli domov.  Pretože platiť výkon sestry a platiť výkon oddelenia urgentnej medicíny je sakrametský rozdiel.

Na to tu máme poisťovne, aby počítali nákladovú efektivitu, lebo ony najlepšie poznajú svoj poistný kmeň.

A keď to poisťovni nedôjde, alebo by to so šetrením prehnala, tak jej to otrieska o hlavu Úrad pre dohľad – ako že to má pre tohoto pacienta zazmluvnenú zdravotnú starostlivosť a prečo pacient s diagnózou, ktorá spadá do „kritických chorôb“ musel za „servisný“ výkony doplácať z vlastnej  peňaženky?

Veru tak, priatelia, stále platí paragraf, kde sa hovorí, že zdravotná starostlivosť súvisiaca s „kritickými diagnózami“ je plne hradená. Ten paragraf sa nepýta ani na hodinu ani na cenu.

To by bola súťaž poisťovní, priatelia.

Ale keď si to štát, teda minister v októbri 2017 nadirigoval, tak nech teraz aj sám vysvetľuje, prečo oprava katétra musela byť na urgente spoplatnené 10€.

A možno by mu mohli napísať aj ďalší pacienti… A možno aj lekári z urgentov, za čo vlastne môžu a nemôžu vyberať tých 10€.  Na Limbová 2 P.O. BOX 52 837 52 Bratislava 37 sa iste potešia.

Akurát načo mu platíme ministerský plat, keď robí prácu helpedku?!? Áno, priatelia, takto to presne dopadne, keď sa štát pchá do pozícii, kde je miesto pre niekoho úplne iného.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity