Asides

Ako prezident sa stretávam so špičkovými ľuďmi tejto krajiny od školstva, zdravotníctva, bezpečnosti až po obranu a je pravda, že často ma mrzí, že nevyužívame potenciál týchto ľudí tak naplno, ako by sme mohli. Títo ľudia vedia dosť presne, aké kroky by sa mali spraviť, aby sa naša krajina v danom smere pohla.

Zdravotníctvo je rezort, ktorý je dlhodobo zanedbávaný. Asi v žiadnom inom rezorte nevládne toľko chaosu, toľko peňazí sa nestráca v rôznych smeroch netransparentnosti. Minister zdravotníctva nespravil v tejto krajine nič. Nič sa nepohlo k lepšiemu. Práve preto sa teraz ako prezident stretávam s mienkotvornými ľuďmi vo všetkých krajských mestách a hovorím s nimi o tom, že zdravotníctvo je to, na čo by sa mali všetci naši voliči pozerať v programoch politických strán. Za štyri roky sa dajú dosiahnuť veci. Len musí byť politická vôľa a musí to byť postavené ako priorita. Zatiaľ si nikto zdravotníctvo alebo školstvo ako svoju prioritu nedal. Mnohokrát mám pocit, že strany sa na to pozerajú tak, že hlavne, nech sa za tie štyri roky nič nestane a nech to nejako ide. Preto chcem vyzývať ľudí, aby si toto všímali a podľa toho sa rozhodovali, ako pôjdu voliť. Zdroj: Prezident Kiska: Cítim stres, že nemôžem veci meniť

Share Button

Dievčatko dostalo aspoň asistentku do školy na 4 hodiny denne, jej mamu ale na tak krátky čas zamestnávatelia nechcú a ani štát jej za opatrovanie dievčatka s Downovým syndrómom neplatí. Mamička tak má momentálne príjem rovných 0 eur. Jediné peniaze, ktoré chodia pani Hendrychovej na účet, sú rodinné prídavky.

„Môj manžel musí chodiť na týždňové služobné cesty aby sme mohli žiť tak, ako žijeme,“ dodáva mama Emily, ktorá žiadosť o príspevok skúsi poslať znova.

Podobné sťažnosti nám píšu rodičia autistických či onkologicky chorých detí. Aj mamička Danka bojuje s chorobou syna a súčasne s úradmi, ktoré jej žiadosť zamietajú. „Podľa nich nie je môj syn dostatočne chorý,“ vysvetľuje Danka. Zdroj: Rodičia postihnutých detí volajú o pomoc, majú nulový príjem

Share Button

Takto som pôvodne začal jeden môj komentár k stavu v zdravotníctve: Nuž, keď sa občania zaujímajú o stav spoločnosti až keď už nie sú občania ale pacienti… To sa tých pár profesionálov so záujmom niečo zlepšiť môžeme aj roztrhnúť od jedu. Pretože keď otvoríme kapitolu zdravotníctvo, tak automaticky príde na rad diskusia o… Hovno! Chcel som napísať, že o peniazoch.

Ale hovno! Máš absolútne pravdu. Dnes je to naozaj o tom, zvnútra profesne zreformovať fungovanie zdravotníctva. So súčasným rozpočtom, so súčasným rozsahom doplatkov za lieky a doplatkov za výkony. Postaviť dvojročný interný reformný program. S bičom otočneým do vnútra. A po dvoch rokoch ukázať podmienky pre transparentné financovanie a prípadne požiadať spoločnosť o navýšenie podielu daní určených na zdravotníctvo, alebo nadefinovanie doplatkov.

Pretože to čo si popísal je, pre mňa ako profíka, jasne identifikovateľných 4-5 systémových problémov manifestovaných v tých individuálnych zlyhaniach.

Zdravotníctvo je štátom regulované. Len a len politici v štátnych funkciách sú primárne zodpovedný za jeho stav. Proste vízie v záujme toho, aby celý systém fungoval na úrovni 21. storočia.

Je tu kopa zákulisných tlakov disponujúcich pre občanov nepredstaviteľným množstvom a variáciami korupčných nástrojov voči politikom. Možno nájsť, také vnútorné riešenie, ako vytvoriť reformné prostredie tak, aby bolo odolné voči týmto tlakom.

Niečo mi napadá.

Share Button