Archívy značky: Smer-SD

Chválením západného smerovania a iných elementárnych vlastností, len tvoríte náklady stratených príležitostí Slovenska

Veľmi intenzívne, od polovice leta, keď mi skončilo predplatné N-ka, rozmýšľam, čo je to, ako to pomenovať, to niečo, prečo nad tým novým predplatným tak tvrdo uvažujem. Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem. Veď by malo byť pre mňa z rôznych dôvodov samozrejmé si N-ko predplatiť.

Takto to je priatelia:

Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem?  Lámal som si hlavu, luftoval mozgovňu,  odstupoval, približoval sa, nazeral zprava, zľava a nie a nie na to prísť. A potom Kostolný pochválil Ficovu vládu za prozápadné smerovanie Slovenska v článku:  Táto vláda sa dá aj pochváliť – Denník N

A bolo to!

Prehliadol som, že to, čo ja považujem za absolútne samozrejmé, to, čo považujem za nediskutovateľnú vlastnosť, čo považujem za vlastnosť nie výhodu a vonkoncom nie chybu systému, ale úplne samozrejmú, ako dusík v atmosfére, podstatu svojho bytia, tak to ONI OPAKOVANE PRIPOMÍNAJÚ, ŽE MI CHÝBA.

Ak sa pozriem touto svojou optikou na ten článok, čo napísal Matúš Kostolný, na opakované chválenie Ficovej vlády a holedbanie si nad Ficovým smerovaním na západ, tak vlastne napísal, že NIČ. Že smerácka vláda je jedno veľké nič absolútno stratených príležitostí.

A nie len, že sa takou samozrejmosťou zaoberal a vyhradil jej svoj čas a priestor v sekcii komentáre, ešte ich za to aj pochválil.

Pozor, prichádza príbeh!

Viete, priatelia, mam takú jednu životnú skúsenosť. Chodili sme s vtedy nastávajúcou mojou terajšou manželkou na kurzy country tancov. Obaja sme boli v tom čase skúsení tanečníci (aj keď iných štýlov), takže pre nás to bola len taká lahôdková malina a skvelé miesto na randenie.

Tréningy boli raz do týždňa.  Prvý týždeň sme prebrali prvé 4 figúry.

Ďalší týždeň bolo asi 30% osadenstva nových a asi 30% z minulého týždňa neprišlo, takže sme znovu prebrali tie prvé 4 figúry.  Kto niekedy tancoval country tance podľa pokynov coolera, tak chápe, že sme proste museli začať od prvej figúry.

Na tretí týždeň sa to zopakovalo zas.  Pretože prišli nejakí, čo síce boli na prvej hodine, ale na druhej už nie a za dva týždne všetko zabudli. A prišli aj nejaký noví. A zas nejakí neprišli.  A tak sme sa aj na 3. tréningu učili prvé 4 figúry. Zas.

Keď sa to malo zopakovať na 4. tréningu, tak som požiadal coolera, aby skúsil vyselektovať tých, čo majú skutočne záujem a prejavili ho aj dochádzkou.  A tak sa stalo, že cooler proste vzal tie  4 figúry ako samozrejme známe, veď sme ich preberali na 3 tréningoch a pokračovalo sa výukou ďalších 4-8 figúr.

Tých pár, čo nepochopili prvé 4 figúry odpadlo, 80% kurzu sa posunulo a od tej chvíle pevnou rýchlosťou posúvalo ďalej.

Ak sme sa chceli posunúť, ak sme sa chceli skutočne niečo naučiť, v istý moment sme museli vziať na zreteľ, že nemá najmenší zmysel sa donekonečna vracať k samozrejmým základom. 

Koniec príbehu.

Je absolútne samozrejmé, že Slovensko je na ceste po ktorej kráča západná Európa už 150-200 rokov. Pripomínať si, akí sme skvelí v tomto elementárnom, esenciálnom smerovaní,  nás len stále znovu a znovu brzdí.  Ba dokonca, my, čo považujeme nastúpenú cestu západnej demokracie, na východ ni krok, ako samozrejmú súčasť svojej DNA, to neustále nadšenie zo spoznania základov, považujeme  za  neuveriteľne nákladnú stratu z premárnených príležitostí. 

Nie nehovorím, že patríme na Západ 4x za deň. Nie nehovorím, že demokracia je absolútna nevyhnutnosť. Pretože viem, že by som tak premrhal priestor a čas, ktorý dnes už chcem venovať pokročilým víziám, ideám, súťaži myšlienok a projektov na úrovni Nemecka, Holandska, Francúzska, Švédska roku 2017.

Ak chce ostať N-ko pri tých základných 4 figúrach a uvažovať o sebe ako o progresívnych novinách, tak za tie 4 esenciálne figúry je aj tých 99 centov za dva mesiace priveľkou stratou premárnených príležitostí. (obsahuje inotaj)

11 z 10 ľudí na prahu päťdesiatky vám povie, že najdrahšou stratou v ich  živote nebola strata tej konkrétnej peňaženky či tej konkrétnej milenky. Najdrahšou stratou sú stratené príležitosti, na ktoré vám neostal čas, priestor a prostriedky, pretože ste ten čas, priestor a prostriedky venovali niečomu zbytočnému, márnemu a bezcennému.

Náklady stratených príležitostí sa tomu odborne hovorí.

Zaoberať sa  v roku 2017 pochvalou niekoho za upevňovanie smerovania na Západ, za príklon k západnému svetu je mrhanie ľudským potenciálom.  Na to, aby som vysvetľoval denno-denne učivo základnej školy demokracie, aby som o tom denno-denne čítal, aby som o tom denno-denne s niekým diskutoval, na to  ja nehrám.

Ak toto má byť ten progresívny trend pre Slovensko, tak si niekto pomýlil krajinu. Možno by mal písať  a pracovať pre Ukrajinu či Moldavsko. (obsahuje inotaj)

Share Button

Režim Róberta Fica sa dobrovoľne vkladá do rúk ĽS NS a zatĺka a zatĺka a zatĺka

Je nemysliteľné, aby si vláda vložila svoj osud do rúk neofašistom. Nie, takto naozaj Slovenská republika fungovať nemôže!

Pamätáte, ako som bol býval bol už 6.6.2016? Vláda SR od dnes nemá v parlamente väčšinu chce vládnuť navzdory Ústave

Vtedy sa vládna väčšina neodvážila hlasovať o dôvere ministra. Zbabelo odložili hlasovanie na niekedy na potom. Absolútne si nebola vládna koalícia istá, že má svojich baštrnákov a kolesíkov pod kontrolou a dostatočne a správe motivovaných k jedinému správnemu hlasovaniu.

Dnes sa zbabelo musela vládna väčšina oprieť o neofašistické hlasy. Ich vlastní poslanci neprišli do práce. Čo za to vraj-demokratické strany museli obetovať Kotlebovcom?

O TO IDE – SKRYŤ, NEODPOVEDAŤ, NEKLÁSŤ OTÁZKY, DRŽAŤ HUBU A USMIEVAŤ SA AKO IDIOTI.

Nesmieme sa pýtať, nesmieme sa zaujímať, nesmieme rozprávať.

Koalícia Smer+SNS+Most+oká zo Siete čuší a skrýva sa pred vlastnými voličmi, pred občanmi Slovenskej republiky, o ktorých životoch a majetku denno-denne rozhodujú. Vyťahujú ďalšie a ďalšie zástupné témy – módna polícia, pitný a výživový režim, mobilné telefóny, plagáty, poľovnícke manifestácie.

Budú nám aj holiť hlavy? Budú nám, kua, aj ukazovať ako vysoko má skákať náš pes?!?

Takto vysoko má skákať váš pes:

  • Návrh, aby ministerstvo vnútra zverejnilo podrobnú správu o zámenách svojich nehnuteľností (Remišová), neschválené.
  • Návrh, aby minister dopravy zverejnil zoznam všetkých, od ktorých štát odkúpil pozemky pod R7 (Marosz), neschválené.
  • Návrh, aby minister vnútra predložil správu o využívaní vládnych vrtulníkov členmi vlády (Pcolinsky), neschválené.
  • Návrh, aby sa Andrej Danko ospravedlnil občanom za otváranie pošty (Remišová), neschválené.
  • Návrh na prednesenie informácie, v akom štádiu je vyšetrovanie porušenia daňového tajomstva Igora Matoviča Robertom Ficom (Viskupic), neschválené.

Nesmieme sa pýtať! Nesmieme vedieť!

SKRYŤ, NEODPOVEDAŤ, NEKLÁSŤ OTÁZKY, DRŽAŤ HUBU A USMIEVAŤ SA AKO IDIOTI.

Som bytostne presvedčený, že si odpoveď na moje jednoduché otázky zaslúžim. Toto je MÔJ ŠTÁT, je to MOJA vláda a platím vás z mojich daní aby ste pre MŇA riadili túto republiku.

Myslím, že si to zaslúžim. JA SOM TOTIŽ OBČAN TOHTO ŠTÁTU A VY, PÁN PREMIÉR SA MI ZO SVOJE PRÁCE ZODPOVEDÁTE.

A vy krepáni, z Mostu, Siete a SNS, čo vlastným telom bránite premiéra a ministra vnútra za Smer-SD, aby mi nemuseli odpovedať, CHOĎTE UŽ DO PRDELE!

Nekričím na vás, preto, že si myslím, že ste idioti. Kričím na vás preto, že nemám trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Je nemysliteľné, aby si vláda vložila svoj osud do rúk neofašistom. Nie, takto naozaj Slovenská republika fungovať nemôže!

Share Button

Vlastnou hlavou. A Kaliňákovou | Jozef Rajtár | Blogy | TREND.sk

No žiaden strom nerastie do neba. Toľko káuz už je príliš aj na voliča Smeru. A tak pokles preferencií už museli odraziť aj naše prieskumné agentúry. A kauzy už budú z každej strany len pribúdať a pribúdať. V knihe je zachytená len časť kriminálneho príbehu. Nie je napríklad povedané kam rozkradnuté miliardy išli (len na DPH sa každý rok rozkradne 1 miliarda eur!!), kto ich pre pohlavárov Smeru spravuje na Slovensku, kde ich majú v zahraničí. Ale postupne sa dostaneme aj k tomu, napínavá kriminálka pokračuje.

Zdroj: Vlastnou hlavou. A Kaliňákovou | Jozef Rajtár | Blogy | TREND.sk

Share Button