Archívy značky: Česko

Zahraničie

ČR: „Vláda proste musí mať väčšinu 101 hlasov.“ – „Nemusí. Mýlíte se.“

Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii.  Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“

Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti  budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie.  Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie.  S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné. 

Tak sa pozrime, ako vyzerá,  teda v skutočnosti vyzerá,  menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.

79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.

Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.

Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.

Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty.  Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete  poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci.  Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov.  Vrátane dôvery vlády. 

Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.

Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov).  Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.

Takže si to  zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.) 

Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je. 

č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)

Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa  teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje. 

Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená. 

Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.

Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.

Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.

Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.

Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú.  Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR? 

Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

 

Share Button
Zahraničie

ČR: Politická strana naozaj nemôže spolupracovať s ničiteľom politických strán

Ako to, že s ANO nechce v českej republike nikto do koalície? Nuž,  odpoveď je veľmi jednoduchá: ANO je proti establišmentu, proti deleniu na pravicu a ľavicu, proti klasickej straníckej politike.

Tak ako môžu štandardné politické strany, jasne sa vidiace na konkrétnom mieste politickej mapy, ísť s niekým takým do vlády. Vy tušíte, čo bude chcieť taký koaličný partner presadzovať?

Je normálne, že k sebe majú blízko ľavicové strany. Je normálne, že k sebe majú blízko pravicové strany. Lebo vedia, čo od seba môžu očakávať aj bez deklarácii do posledného detailu.

Nikto nemá s ANO nič spoločné. Tak ako môžu ísť do spolku? Od Babiša by bolo normálne, tak ako sa to stalo teraz v Nemecku, že by proste vyhlásil „rokovania o koalícii“ a snažil sa vytvoriť vládny program takej koalície. A keby to trvalo ako toť teraz v Holandsku aj 250 dní, no tak proste tvoria program a plán, aby sa to zvyšné 3 roky nerozsypalo.  Aby spravovanie krajiny malo hlavu a pätu a hlavne bolo udržateľné aj za hranicou volebného obdobia.

Ale čo urobil Babiš – kašlem na vás, kašlem na Ústavu, kašlem na demokraciu, jdu dělat… Akurát že nemá 101 poslancov. Si myslí, že sa to vyrokuje samo? Nie, on proste na akúkoľvek demokraciu rezignoval. Já mám 30 procentov a tak sa poserte. No zabudol, že demokracia znamená, že sa hlasuje a na rozhodnutie treba mať väčšinu.

To čo Jiri Hlavenka píše o tej analógii s väčšinovým systémom je nebezpečný hazard.

Nechat vládnout pak taky znamená „ukaž se, co umíš“. Je mně jasné, že tato věta ve spojení se jménem Babiš u leckoho vyvolává husí kůži, ale takto rozhodli voliči a nic s tím nenaděláme. Babiš se tentokrát nebude moci na nikoho vymlouvat a za nikoho schovávat; nebude moci předstírat, že je ve vládě a vlastně je v opozici; každá chyba každého ministra spadne na hlavu jeho osoby a jeho hnutí. Takhle ostatně vypadají většinové systémy: plná pravomoc, plná zodpovědnost, jasně, přehledně.

Zdroj: Nechte vládnout Babiše | 2. 11. 2017 | Jiří Hlavenka | Britské listy

Česko nemá väčšinový systém. Nemôže byť výsledkom pomerných volieb väčšinový systém. Takto naozaj nerozhodli voliči.

Pretože tomu, keď si niekto robí s Ústavy trhací kalendár sa nehovorí „nechajte ho vládnuť, voliči tak rozdali karty“, ale diktatúra alebo anarchia.

Hneď z kraja – za čo bude nakupovať ANO hlasy za štátny rozpočet? Áno, Babiš bude musieť normálne za hlasy zaplatiť. Keby mal koalíciu, šlo by o politické vyjadnávania o volebných programoch. Takto proste bude nakupovať za peniaze alebo horšie – vydierať za nepoužitie zložiek, ktoré má na každého pripravené. To sú známe fakty o systéme práce agenta Bureša.

Naozaj sa ešte čudujete, že nik nechce s niekým, komu takýto prístup k demokracii nepríde podivný, spolupracovať vo vláde? Za ostatných 14 dní neprejavil Babiš ani štipku citu pre demokraciu. Ani len toľko,  čo by sa do benzénového jadra vošlo.

Mimochodom, už dávno som vás varoval, aby ste nechceli likvidovať stranícky systém politiky. Ak ste to nechápali vtedy, pri opise a zdôvodňovaní, teraz si to môžete zažiť v priamom prenose.

Share Button
Dobrá spoločnosť

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button