Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii. Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“
Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie. Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie. S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné.
Tak sa pozrime, ako vyzerá, teda v skutočnosti vyzerá, menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.
79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.
Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.
Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.
Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty. Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci. Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov. Vrátane dôvery vlády.
Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.
Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov). Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.
Takže si to zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.)
Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je.
č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)
Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje.
Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená.
Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.
Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.
Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.
Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.
Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú. Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR?
Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.
