Moja charakteristika štátu ako inštitúcie

Môžete to pozorovať spolu so mnou. Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Striedavo, paralelne a súčasne bývam a pracujem na Slovensku aj v Česku. V oboch krajinách vediem plnohodnotné domácnosti. Sledujem obe politické scény, oba zdravotnícke systémy, štátne inštitúcie v oboch krajinách. Som súčasťou bežného verejného života v oboch krajinách a osobne sa ma dotýkajú občianske problémy bežného dňa Slovákov aj Čechov.

Ak sa na tieto dva štáty pozriem ako na inštitúcie, vychádza mi z môjho pozorovania jediný záver:

Slovensko aj Česko sú absurdnou paródiou na štát. Politické systémy v oboch krajinách sú podobne rovnakou absurdnou paródiou na politiku.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmy, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno „štátny“. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.

Slovník pojmov:
politika (grec.)
verejná činnosť zameraná na uplatňovanie sociálnych a politických celospoločenských záujmov, na zachovanie, rozvíjanie a upevňovanie štátnej moci
politikárčiť
podriaďovať zásadné politické otázky, úlohy a ciele malicherným (neraz i osobným) cieľom a záujmom
daň (v slovenskom práve)
platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
sociálny (lat.)
1. spoločenský; týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života; zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti a pod.
2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov
Share Button

Geniálny argument proti súčasnému štátnemu rozpočtu

Priatelia, zapamätať, naučiť a spamäti opakovať a opakovať:

Letos stála podpora čisté energie celkem 36 miliard korun, necelou třetinu z toho (11,7 miliardy) poslal stát přímo z rozpočtu. Takže spotřebitelé teď platí dokonce dvakrát: jednou v ceně energie (která se zvýšila o všechny možné i nemožné subvence čehokoliv) a podruhé v daních z DPH, z příjmu. Jen pro srovnání – ona přímá částka dotace z rozpočtu je třeba o dvě miliardy víc, než kolik stát loni vydal na podporu v nezaměstnanosti, třikrát víc, než dává na podporu bydlení sociálně slabých, a šestkrát víc, než činí dávky všem zdravotně postiženým. http://dialog.ihned.cz/komentare/c1-57196080-energeticky-debakl-2-0

Pred nejakým časom som na tomto blogu uvažoval o hľadaní pravicových argumentov pre obecný ľud. Hľadal som nástroje, ako presvedčiť voličov, že keď sa budú starať sami o seba, budú mať viac, ako keď sa budú spoliehať na štát.

Ó priatelia socialistickí, vďaka za váš dôkaz sporom.

Priatelia, malý štát, to je pekné heslo. Ale čo to je malý štát? To je štát, kde máme stále široký sociálny systém, ale kde nikto z nás neprispieva dvakrát majiteľom elektrární na ich zisky.

Ja som to vedel, že nám to tí socialisti na podnose prinesú dobrovoľne a s úsmevom na perách.

Pod čiarou: A zas sa na povrch derie ten optimista vo mne 😉

Share Button

Prečo na nás všetci serú? Lebo im to tak dáva zmysel.

Príbeh zo základnej vojenskej služby.

Prišiel déveťák k nám na ošetrovňu. Len tak sa porozprávať. Ako to sám pomenoval, boli sme intelektuálna oáza v tej našej posádke Železničného vojska.

A rozrozprával sa: „Bol som teraz v tých kúpeloch. Teda poviem vám, tam sa kradlo. Na raňaky saláma a syr, to aby si človek chodil do kuchyne kontrolovať, aby ho neokradi na raňajkách.“

Chvíľu ešte rozprával, aké boli procedúry, ako mu zreparovali pohybový aparát.

A pokračoval: „Kúpil som si teraz auto. Veď samozrejme dízel, s naftou nikdy nie je problém.“

Alebo iný príbeh:

Pýtam sa, že kto má teda rozhodnúť, komu dáme modernú zdravotnú starostlivosť? Odpoveď zhrniem do jediného súvetia: „Nech si rozhodne kto chce a ako chce, ja musím dosť tú najlepšiu a zadarmo.“  A nasledovalo niekoľko príbehov, ako kapacity po známosti vyliečili to a hento.

Dáme ešte jeden príbeh? Dáme:

„Hnusný Apple si patentoval obdĺžnik. To by som si mohol pokojne patentovať koleso.“  Po chvíli sa presunie diskusia k inej téme a ten istý človek zahlási: „Minule mi nejaká sviňa ukradla článok.“

Viete priatelia, priemerná inteligencia na planéte sa zvyšuje vraj o nejakých 10 bodov za 100 rokov.

Dnes som v rádiou počul, že väčšina Slovákov túži po jednej poisťovni.

Počet obyvateľov evidentne rastia oveľa strmšie.  Ja vám to neberiem, že sa správate ako idioti. Ale vďaka tomu sa musím aj aj  riadiť  debilnými nápadmi nejakého šikulu priemerných. Necháte sa presvedčiť sprostosťami na sprostosti. Pritom o vetu skôr to odsúdite.

Celý rok sledujem jedného twiteristu. Furtom nadáva na EU a jej ekonomické počínanie. Nepáči sa mu prístup, kde sa socializujú dlhy a privatizujú zisky. No stačil správny  nadpis a osobný bankrot 9. ročného kvôli neschopnosti zákonných zástupcov hospodáriť s majetkom je zlyhanie systému.

Súvislosti, kontext, vidieť si kus ďalej od nosa.  Chápať písaný text, sledovať skutky a kriticky myslieť. Zosobniť si ťažkosti a podeliť sa o radosti. Priznať si neschopnosť a poprosiť o radu. To ľudia nedokážu.

Dnes mám práve manželkynu 40. na krku a tak si tento osobný zlom, kedy začal lekárnik víťaziť nad optimistom, si budem ľahko pamätať.  Stále som lekárnik-optimista. Môj optimizmus pramení z vieri,  že počet debilných riešení je menší ako čas môjho života.

Lekárnik vo mne sa mi za môj optimizmus smeje a z mojej viery rehúňa. Tvrdé dáta predsa nepustia. Stačí si prečítať dnešné noviny po riadkoch a aj po medziriadkoch.

Prečo na nás všetci serú? Lebo im to tak dáva zmysel. Vôbec sa im nečudujem. Tvrdé dáta naozaj nepustia.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity