Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Pozorujúc české voľby, zas ma trápi jedna záhada:

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Táto záhada ma prenasleduje odvtedy, ako je SaS vyčítané, že hlasovali proti eurovalu. Na chvíľu mi to zapadlo prachom a teraz znovu. Ako môžem nevolením jedného z kandidátov na českého prezidenta zabezpečiť, aby nebol zvolený niektorý iný? Zasraná záhada.

Princípu voľby menšieho zla, tomu rozumiem. Sú dve možnosti, jedna horšia ako druhá. Tak si vyberiem tú jednu. Lebo tá druhá je horšia. A tak zvolím menšie zlo. S týmto princípom nemám problém. Ale porozumieť princípu zvolenia nevolením, alebo keď chcete príncípu nezvolenia volením,  to ma proste ani za 17 rokov šúchania lavíc v školách nenaučili.

Ja viem, prepadnuté hlasy. Ale vy viete ako dopadne voľba? Vy viete, kto je to menšie zlo, na ktorom sa všetci zhodnú? Ak máme 9 kandidátov, ktorý z tých ôsmich je oproti tomu deviatemu to menšie zlo. A ktorých osem a ktorá/ý je to ten deviaty?

Myslím, že je to trochu inak. Je to celé o priposranosti a trochu toho cimrmanovského génia v osobnej povahe. Neschopnosti veriť vo svoj vlastný úsudok. Malovernosti a neochoty v presviedčaní, občianskej angažovanosti. A rozsiahlej prešibanosti, aby sa zo svojho vlastného názoru dalo s čo najmenšími škodami vykorčuľovať.

Pritom ani nemusíte ísť do rizika tvorcu názorov ostatných. Len si stáť za svojou voľbou zo svojho presvedčenia.

Nie, nie je určite jednoduché stáť si za svojim názorom a charakterne prijať výsledky svojej voľby a svojho presvedčenia. Každý z nás by chcel byť na strane víťaza.  Niektorí až tak intenzívne, že nemajú žiadne vlastné hodnoty a presvedčenie. Ale veľmi rýchlo si osvoja presvedčenie víťaza. To jeho.

Som si istý, že keď celý život volíte menšie zlo, keď celý život kalkulujete potenciálneho víťaza, nikdy sa vám nemôže podariť pohnúť svet podľa vás.  Leda ak náhodou sa vám za 50 rokov aktívneho života môže pritrafiť, že sa pritúlite k víťazovi, ktorý je v zhode s vašou túžbou. Určite sa vám nikoho nepodarí presvedčiť, že vaša predstava o svete je dobrá. Žiadnu svoju v skutočnosti nemáte, leda ak tú cudziu, víťazovu. A to by som chcel vidieť toho frajera, ktorý by mi dokázal predať myšlienku, ktorej neverí, len si ju osvojil, lebo je to pre neho výhodné.

Už dávno ste rezignovali na svoju predstavu. Rezignovali ste na  svoju voľbu. A volíte podľa toho, kto sa javí ako najistejší víťaz. A s takýmto prístupom sa budete sťažovať, že politici politikárčia pre vlastnú osobnú potrebu?

Hm, odhaleniu riešenia záhady  zvolenia nevolením, alebo keď chcete príincípu nezvolenia volením, som sa ani za máčny mak nepriblížil.

Share Button

Minister práce sa zapísal do análov mečiarizmu 2.0

Socializmus 80. rokov bol charakteristický známosťami, cez ktoré všetko nejako šlo zariadiť. Mečiarizmus 90. rokov si pripravil pôdu pre svoje známosti privatizáciou. Smer skombinoval oba nástroje. Ak chcete mať, súkromníci a privatizéri, konkurenčnú výhodu? Musíte mať tie správne známosti. My zapojíme kreativitu.

„Dávame veľkú právomoc úradom,“ povedal minister práce Ján Richter. Pri príprave sa podľa neho snažili, aby bolo posudzovanie čo najmenej subjektívne.

Úrady bude pri prideľovaní dávok najviac limitovať objem peňazí, ktorý dostanú. Potom už budú mať výbory veľkú voľnosť.

Budú väčšie možnosti riaditeľov a manažmentov úradov práce, aby prejavili aj istú kreativitu,“ hovorí minister Richter.

Zdroj:  Dávky pre ľudí bez práce majú odobriť úradníci, kritéria sú nejasné | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Smer robí všetko preto, aby sa u vesla a válovov udržal čo najdlhšie. Po tom ako si po komunisticky popestovali slovenský proletariát a pracujúcu inteligenciu, vrhli sa aj na podnikateľov.

Vitajte v období mečiarizmu 2.0 

Už sa to ani nepokúšajú schovávať. Rovno do novín:  „Budú väčšie možnosti riaditeľov a manažmentov úradov práce, aby prejavili aj istú kreativitu,“ hovorí minister Richter. Princíp socializmu: S majiteľom pečiatky treba byť zadobre. Štát s.r.o. v partajných rukách.

V roku 1985 ústredný orgán publikoval. Dnes? Tlačovka. A partajníci vedia, aká je línia strany: Zapoj kreativitu, posilníš Smier!

Share Button

Zamneď: Zákon už len s odloženou platnosťou a na dobu určitú

Všimol som si pri skúmaní na čo sa to kde-kto odvoláva v slovách „to už dávno v USA platí“, že tam majú zaujímavý zvyk. Prijímajú tam občas zákony s odloženou platnosťou. Princíp je taký, že sa dnes dohodneme, že o 3 roky budeme mať novú zákonnú úpravu. Nie hneď od zajtra, ale až neskôr. Proste zákon s odloženou platnosťou.

Veľkou výhodou je, že:

  1. dávno dopredu sa vieme pripraviť na platnosť zákona
  2. existuje čas na analýzu pre opozíciu, či vláda nevymyslela somarinu
  3. technologický vývoj môže vylepšiť a spríjemniť nástup platnosti zákona

Navyše táto legislatívna technika rieši náš akútny problém. Problém 4 ročného volebného obdobia. Prijímali by  sa zákony poväčšine za hranicu volebného obdobia. Takže sa eliminuje prospechárstvo.

Osobne sa mi páči, že takto prijímané zákony musia mať v sebe zakomponovanú víziu. A ak čítate tento blog dlhodobo, tak viete, že vízia, to je pre mňa niečo zásadné. Vízia je to, čo dnes našej politike, našej spoločnosti chýba. A veľmi trpíme tým, že nemáme vízu, ako chceme v horizonte 20-50 rokov žiť.

Keď už tu nadhadzujem jedno riešenie problému (čo problém, to je šlamastika ako hovädo) neustálej novelizácie novelizovaných noviel, nadhodím ešte jedno spolu súvisiace riešenie. A tým je „Rámcová zákonná norma.“

Predstavujem si to tak, že formou ústavného zákona (a teda s potrebou širšej zhody a 2/3 hlasov) je prijatý stručný zákon, ktorý definuje základné pravidlá danej oblasti pre obdobie blahobytu. Proste pre ideálny stav. Napríklad by to bol zákon, ktorý nastavuje jedinú hladinu dane vo výške 7% bez výnimiek a na všetko (dph, z príjmu občana , zo zisku firmy a žiadne iné dane). Sedmička je pekné magické číslo, daň 7% by hádam vyhovovala každému, katolíkom, kalvínom, ateistom a hádam aj džedájom. A len 3 dane – no raj na zemi.

A teraz príde pointa: Každý jeden zákon, by vždy musel byť platný na dobu určitú (nech si už pod dobou určitou predstavujeme akékoľvek číslo). Každý jeden zákon by musel mať svoj rámcový zákon, svojho ochrancu stručnej a základnej vízie. Takže z nášho príkladu o daniach, akýkoľvek zákon, ktorý by upravoval dane z ohľadom na aktuálnu realitu, by prebíjal rámcový zákon a platil by do konečného dátumu.

Výhody?

  1. Pri nečinnosti, či neschopnosti sa dohodnúť, by sme nikdy neostali bez dopredu známych pravidiel.
  2. Neschopnosť dohodnúť sa by bola nepohodlná, pretože by sa ľahko pomenoval, kto môže za to, že nemáme doladené zákony s ohľadom na aktuálne potreby.
  3. Akýkoľvek nápad vytvoriť si v zákone pohodlnú dieročku by bol ľahšie viditeľný. Bolo by totiž s čím porovnávať, minimálne s rámcovou dohodu.
  4. Už len definovaním dátumu konca platnosti by sa ukázali skryté zámery predkladateľa. Už len snahou o nedodržanie koncového dátumu platnosti by sa ukázali zámery predkladateľa.

Viete, dnes mám pocit, ako by sa všetky zákony pripravovali systémom legislatívnej núdze. Síce sa formálne absolvujú plnohodnotné 3 čítania, ale pomáha to? Navyše, ak má zákon menej ako 10 strán a menej ako 20 paragrafov výnimiek, je predkladateľ považovaný za diletanta a flákača.

Uvažujem nad tým, ako sa vysporiadať s rýchlokvasenými zákonmi. Ako sa vyhnúť zákonom bez vízie. Ako  sa vysporiadať so zákonmi na jedno volebné obdobie. Oni tí právnici isto vrámci nejakej všeobecnej teórie štátu a práva niečo rozumnejšie a sofistikovanješie poznajú.

No veď to, že sofistikovanejšie, teda ako hovorí Samo Šaling &co. vo Veľkom slovníku cudzích slov: Sofistika je úmyselné, zámerné uplatňovanie, používanie klamných dôkazov, sofizmov; slovné hračky vedúce k omylom. No riešenia musia byť také jednoduché, aby každý občan tejto krajiny vedel, ako jeho štát funguje. S takým riešením príďte, fiškáli!

Viete, ja nehovorím, že chcem zabrániť gaunerským formuláciám v zákonoch. Mne by v prvej iterácii k normálnosti stačilo, aby bolo na gaunerov lepšie vidieť.  Je len na občanoch, či si gaunerov budú aj demokraticky voliť, keď vedia, že sú gauneri. To je proste demokracia a tú ja z duše rád.

A nabudúce o vzdelávaní dospelých. Lebo pre vzdelaných nepotrebujem zákon kvôli zákazom, ale preto, aby im radil lepšiu cestu. Ako príklad bude česká protiústavnosť práce za dávky.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity