V Liptovskom Mikuláši zavládla fanatická antiruská slepota

Veľkosť a sila osobnosti sa ukáže v odpúšťaní. Dvojnásobné body sa rozdávajú, keď máte objektívny pocit krivdy, keď na vás doľahnú následky a vy odpustíte. Nič z toto na Liptove pán Slafkovský nepredviedol.

„Sme toho názoru, že Ruská federácia v súčasnosti porušuje medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré sama podpísala,“ zdôvodnil primátor Slafkovský odmietavé stanovisko vedenia mesta, čím poukázal na situáciu na Kryme.

Slafkovský tvrdí, že ruské veľvyslanectvo požiadalo o účasť vojenského pridelenca v stredu.

„Zatelefonoval som na ruské veľvyslanectvo, že si účasť pridelenca na oslavách neželáme. Naše stanovisko zobrali na vedomie. Vojaci Sovietskeho zväzu oslobodili mesto, ale dnes Rusko vystupuje ako agresor,“ konštatoval Slafkovský.

Zdroj:  Liptovský Mikuláš odmietol Rusov na oslavách oslobodenia | Spravodajstvo | liptov.sme.sk.

Ruskí občania onehdá prejavili trochu tolerancie, keď si nadšenci so Slovenska a Česka boli v Rusku pripomenúť návrat Československých legionárov.

V ďalšej časti podujatia prebehla vernisáž výstavy Československé legie v Rusku v letech 1914–1920 v priestoroch regionálneho múzea v Kungure. Ide o tú istú výstavu, ktorú pripravila Československá obec legionárska v spolupráci s Ministerstvom obrany ČR, Vojenským ústredným archívom MO ČR a Vojenským historickým ústavom v rámci projektu Legie 100, ktorá už bola predtým inštalovaná aj v regionálnom múzeu v meste Perm; z Kunguru bude putovať do ďalších ruských miest. Výstava obsahuje takmer šesťdesiat panelov so štyristo fotografiami, dokumentujúcimi udalosti, pôsobenie a život príslušníkov československých légií v Rusku.

To, že návšteve delegácie ČsOL sa v okrese prikladal značný význam, dokumentuje aj skutočnosť, že nás po celý deň sprevádzal osobne najvyšší predstaviteľ okresnej správy Aleksandr Gončarov.

Posledný deň našej pracovnej cesty sme venovali pátraniu po hroboch našich legionárov v okolí na železnici v smere na Jekaterinburg: v Závode Kyn, Kišerte, Kordone a Molevke. V posledne menovanej obci sme na jednom z pahorkov v blízkosti s pomocou miestneho obyvateľa našli aj miesto obrany našich legionárov, kde sa dodnes zachovali pozostatky troch línií zákopov.

Zdroj:  Ferdinand Vrábel: Návrat československých legionárov do Ruska | Listy.

Ak by sa to malo konať zajtra, tak to by ich mali Rusi poslať s nápadom kade-ľahšie, keďže každých 50 rokov sa v Rusku točí postavenie Čs. legionárov s nepriateľov na osloboditeľov a naopak?

Onehdá som bol býval bol písal o tom, ako nemeckí vojaci ležia vo Valašskom Meziŕíčí len toť tesne nad hrobmi židovskej časti toho istého cintorína.

Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.

Zdroj:  Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov… | M+M+M+M (4M).

To čo predviedol pán Slafkovský je cesta do pekiel. Ak si ju tam chce dláždiť sám, nebudem sa bezhlaso prizerať. Aspoň som ho varoval a hádam aj vás.

Viete priatelia, minulosť, to je to čo sa stalo. V minulosti už nebudeme žiť. Nie je dôvod sa do nej vracať a prežívať si ju znovu či nebodaj meniť. Veď to sa ani nedá, ísť proti behu času.

Zaťahovanie dnešných aktuálnych udalostí do pripomínania si tých minulých je na hlavu postavené.  Ako chcete pomocou dnešnej Krymskej krízy vyriešiť či predísť smrti stoviek sovietskych vojakov v roku 1945?!? To sa stalo vtedy na základe vtedajšej aktuálnej situácie. Ako môže tú vtedajšiu situáciu zmeniť dnešné počínanie?

Naopak, my si musíme pri riešení dnešných udalostí pripomínať minulé chyby a minulé úspechy. Pomocou poučenia sa z histórie nájsť riešenia dnešných problémov. Sovietska armáda bola v roku 1945 armádou osloboditeľskou. To treba dnes samotným Rusom  pripomínať. Nebola to armáda okupačná. To je to poučenie pre nich z roku 1945. Budeme ich tu vítať, keď prídu ako slobodní občania a budú chápať nedotknuteľnosť našej slobody a demokracie.

Na Liptove to bola skvelá príležitosť ukázať dnešným Rusom, aké zbytočné budú obete ich predkov, ak sa zajtra budú správať ako Wehrmacht v roku 1940. Bola to skvelá príležitosť pripomenúť Rusom, ako sa menil pohľad obyvateľov Československa v roku 1968, keď sa Sovietom zachcelo oslobodzovať nás od demokracie a práva na vlastnú správu svojich vecí verejných.

Na Liptove bola premárnená šanca ukázať našu veľkosť. Ukázať, že síce máme dôvod cítiť krivdu za rok 1968, za vojenský útok na Krym, ale rovnako máme v úcte čo sa stalo v roku 1945.

Snažme sa, aby bola budúcnosť lepšia ako minulosť. Minulosť je nemenná, v rukách máme len dnešok a zajtrajšok.

Pod čiarou: Keby bolo keby, boli by sa v Jalte roku 1945 lepšie dohodli. Keby bolo keby, boli by sa vo Versailles roku 1919 lepšie dohodli. Keby bolo keby bol by Kolumbus Nemec.

Share Button

Keď sankcie majú povahu kolektívnej viny

Na hranici našej demokracie a cudzej diktatúry sa musíme rozpamätať na diktátorské postupy. Brániť sa proti diktátorom demokratickými nástrojmi sa proste nedá.

Inšpirované obligátnou ponosou, že nie ľud, ale jeho politici za všetko môžu. Že občania sú v tom nevinne:

Když si to shrneme: Obyvatelstvo všech tří území je dneska v průměru přesvědčeno o své pravdě. Cítí se nevinně. Chybu na chybu (až na zločin) kupí politici, kteří ovšem moc dobře vědí, co dělají. A co porušují.

Zdroj:  Hospodářské sankce proti Rusku jsou k ničemu. Blog – Markéta Šichtařová (blog.iDNES.cz).

Aha, takže na Kryme nebola zastupiteľská demokracia. Na Kryme teda politický predstavitelia neboli zástupcami občanov. Občania si ich nezvolili. Takže sankcie dopadajúce na obyvateľstvo sú naozaj nespravodlivé. Ale keďže tam nie je demokracia, obyvatelia nemajú čo pindať. Veď milujú diktatúru. Takže je to jedno.

Ako by som to: S demokraciou prichádza aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Kde nie je demokracia má zmysle vôbec hlasovať? Prečo obyvatelia nechali svojich zástupcov vymknúť sa z pod ich kontroly?

Ako sa vysporiadala trieda s tými 3 grázlikmi kvôli ktorým na celú triedu dopadla kolektívna vina? Nechala ich aj nabudúce, aby ich činy viedli k uplatneniu kolektívnej viny? Nie je nad to držať hubu proti diktátorom a potom sa sťažovať, že sankcie dopadajú aj na mňa. Veď ja nič, aj nie som diktátor.

Ako sa vysporiadala autorka s diktatúrou učiteľky? Diskusiou alebo hádzaním kmokrej kriedy (partizánskym spôsobom boja). To sú skutočne vzory, ktoré nepotrebujeme.

Riešením je preťať diktátorskú špirálu

Ak to občania netušia, treba ich k otvoreniu očí trochu prišťuchnúť. Ekonomické sankcie nie sú ideálne a už vôbec spravodlivé riešenie. Ale je to jediné riešenie, ktoré sme doteraz vymysleli. Ak máte nejaké iné riešenie, ktorého výsledkom bude povzbudenie demokratického kvasu v spoločnosti, tak sem s ním.

Pardón, ekonomické sankcie nie sú jediné čo sme vymysleli. Je tu ešte bombardovanie ako toť nedávno v Líbyi. Naozaj by to bolo lepšie riešenie?

V jeden moment treba preťať špirálu diktatúry radikálnym krokom. Ekonomické sankcie sú takým radikálnym riešením. Áno, má povahu diktátorstva. Ale ako inak chcete bojovať proti diktátorovi? Demokratickými nástrojmi? Ha-ha-ha. Ste dementní?

Na hranici našej demokracie a cudzej diktatúry sa musíme rozpamätať na diktátorské postupy. Brániť sa proti diktátorom demokratickými nástrojmi sa proste nedá.

Naozaj, ak nám ide o demokraciu, musíme sa postarať, aby si našli obyvatelia svojich zástupcov, aby za nich či proti nim hlasovali a aby potom spoluniesli zodpovednosť za smerovanie svojej vlastnej spoločnosti. A keď si zvolia, tak musíme strpieť, čo si zvolili. Tak v Egypte, ako o mesiac na Ukrajime v prezidentských voľbách.

Viete priatelia, naša úroveň demokracie na Slovensku je o 128 konských dĺžok oveľa ďalej. Ale keď ste na začiatku, tak jediným požiadavkom na ktorom naozaj v demokracii záleží je priestor pre opozičný názor a istota konania budúcich volieb.

 Lebo o nádeji je demokracia v prvom rade.   O nádeji, že budeme mať možnosť v budúcnosti presvedčiť o svojej pravde ostatných.

Zdroj:  Kontrolná otázka demokracie | M+M+M+M (4M).

Share Button

Ostať demokratom, keď ide o demokraciu, hraničí s demenciou

Občas mám pocit, že si ľudia myslia, že byť demokratom znamená byť totálne dementný. Mysliaci demokrat pozná hranice, za ktorými sa už nejedná o demokraciu.  Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

Takže v momente, keď sa pomocou demokratického rozhodnutia dostanete do stavu veriteľ – dlžník, demokracia skončila.  Či sa vám to páči alebo nie, treba platiť a niesť za svoje demokratické rozhodnutie dôsledky.

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

V momente, keď vznikajú pochybnosti, či ste prestúpili demokraticky nastavené zákonné normy, demokracia skončila. Jediným, komu prislúcha rozhodovanie je predsa sudca.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

Vážme si rovného postavenia medzi sebou navzájom, vďaka ktorému nám demokracia dáva možnosť o sebe rozhodovať.

(Povodne vyšlo 21.2.2012 v článku  Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný | M+M+M+M (4M).)

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity