Len vedomosti a vaša škola vás dokáže dobre umiestniť na trhu práce

Jediné, čo môžete pre seba urobiť, je vyštudovať zmysluplný odbor. Získať vedomosti a vedomosti a vedomosti, za ktoré bude niekto chcieť zaplatiť.

Na gymnáziu ma naučili: Draho predávaj svoje vedomosti. Čo chcete draho predávať? Po škole nič nemáte.  Leda ak tie vedomosti. A ako sa o vás majú tí personalisti dozvedieť?

Poslaním CV?  Po uzávierke personalista hodil polovicu CV do koša. Nechce strácať čas so smoliarmi. Takže to, že vás na pohovor pozvali vďaka CV chápte tak, že ste si svoju  dávku šťastia už vyčerpali. Nakoniec to miesto dostane otcov koňov brat z druhého kolena.

Jediný spôsob, ako sa o vás môže personalista dozvedieť je, že si vás sám vyhľadá. Ale personalista nechce vás ako osobu, on potrebuje vaše vedomosti a zručnosti. Tie sú pre neho charakterizované pomenovaním vášho odboru.

Ale to sú len také poznámky chlapíka, čo 6 mesiacov pred promóciou dostával náborové štipendium. A sediac vo vlaku so svojimi gymnaziálnymi spolužiakmi sa cítil strašne trápne, keď sa sťažovali, ako musia krvopotne hľadať dobré zamestnanie. Čakali ho doma  4 ponuky v poštovej schránke. Radšej si dajte poradiť od personalistov z článku:

„Musím priznať, že absolvent so skúsenosťami na brigádach ma zaujme viac, pretože už má pracovné návyky a nezáleží na tom, že to bolo brigádnické miesto,“ hovorí manažérka náboru a vzdelávania Daniela Schweizer z PSA.“

„„Mnohokrát si neupravia životopis podľa pozície, na ktorú sa uchádzajú. Zbytočne tak uvádzajú naozaj nerelevantné skúsenosti, napríklad práca v zábavnom parku, predaj v bufete,“ hovoria personalisti z Volkswagenu.“

Zdroj:  Mladí o firme veľa nevedia, ale pýtajú si veľa (ako uspieť na pohovore) | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Ide im slina, personalistom. 🙂

V rokoch 2002 až 2010 vytvorili 85 % čistých nových pracovných miest1 v EÚ malé a stredné podniky (MSP). Tento údaj je značne vyšší ako 67 %-ný podiel MSP na celkovej zamestnanosti. Počas tohto obdobia čistá zamestnanosť v obchodnej sfére v EÚ podstatne vzrástla, každoročne v priemere o 1,1 milióna nových pracovných miest. Toto sú hlavné výsledky štúdie o základnom prínose MSP k vytváraniu pracovných miest, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.

S ročným nárastom o 1 % bol nárast zamestnanosti v prípade MSP vyšší ako v prípade veľkých podnikov s hodnotou 0,5 %. Výnimkou je odvetvie obchodu, v ktorom zamestnanosť v MSP vzrástla ročne o 0,7 % v porovnaní s 2,2 % vo veľkých podnikoch.

Zdroj:  EUROPA – PRESS RELEASES – Press release – Malé spoločnosti vytvárajú 85 % nových pracovných miest….

A to som sa naozaj veľmi nesnažil a odcitoval prvé, čo mi pod ruku prišlo. Inými slovami, pri obsadzovaní 85% nových pozícii sedeli oproti uchádzačom manažéri malých a stredných podnikov. Nie supr-čupr personalosti 3 veľkých fabrík. A aj tam polovicu pozícii outsocujú agentúram.  Ale radiť si môžete nechať aj od takých.

No dobre, keď som si tak kopol, tak na zmierenie vám dám ešte jednu radu. Prvé boli vedomosti, druhé bola vaša škola (odbor) a tým tretím je pointa slovného spojenia trh práce.

Idete predávať svoju pracovnú silu. Každý dobrý majiteľ firmy vie, že keď niektorý jeho obchodný partner  príliš tlačí na jeho čas, tak to s biznisom nemyslí dobre. Preto si vždy hľadá aktívne riešenia a nenechá si ponúkať veci čo nepotrebuje za peniaze, ktoré nemá.  To sú proste zákonitosti života na trhu. Takže musíte taktikou otočiť pozíciu vnucujúceho sa  na pozíciu riešiteľa jeho problémov. Otočiť svoj nedostatok času na zaplatenie nájmu na nedostatok jeho času čakania na riešenie.

Neviem ako vy, ale ja si auto kupujem, keď ja potrebujem niečo voziť, nie vtedy, keď ho potrebuje autosalón predať. Malá a stredná firma vás zamestná vtedy, keď to ona bude potrebovať, nie keď vy nemáte na nájom. Ukážte, že vás váš vysnívaný zamestnávateľ potrebuje, nie že vy potrebujete mať zamestnanie.

Aby aj moje deti pochopili: Štúdium vás musí nie len baviť, ale musíte mať už pri nástupe predstavu, komu budete o 5 rokov predávať svoje vedomosti. Zarobíte si vtedy, keď ja potrebujem umyť auto, nie keď vy máte čas, svieti slniečko a nudíte sa.

Pod čiarou: Matne som vedel, že najväčším počtom pracovných miest sa pýši MSP sektor. Ale že natrafím až na takéto besné čísla som nečakal. To potom investičné stimuly slovenskej vlády ako nástroj boja s nezamestnanosťou dávajú ešte menší zmysel. Leda že myslíte v súvislostiach a tie stimuly skončia v platoch subdodávateľských MSP.

Share Button

Prestaňme sa báť byť radovými členmi politickej strany

Po EU-voľbách snáď najčastejšie zaznieva hlas, že „To ONI“. To tie strany nič neponúkajú. Ako zhodnotenie nízkej účasti v eurovoľbách je to hádam najobľúbenejšie ospravedlnenie voliča pred samým sebou. .

Že tí ONI museli prejsť nejakými „prímarkami“, minimálne vo svojej strane, či úplne minimálne pri zaregistorvaní ako politické hnutie… Že tí ONI sú nejakými zástupcami niekoho. Že každý jeden z nás môže byť tými ONI… No tak to je pravdepodobne nad chápanie niektorých z múdrych.

Vo voľbách volíme, čo sa ponúka. Je aj na nás, v tých „primárkach“, čo sa bude ponúkať. Neísť aspoň voliť, keď už sme sa v medzivolebnom období vykašľali na politiku, znamená nechať výber na tých pár, čo sa dohodli v strane, že budú kandidovať. Tí sa sami seba zvolia a tí potom aj vládnu ako si naplánovali.

Volievali ste nejakú stranu? A je tá vaša strana v kríze? A čo ste urobili pre to, aby ste mali koho voliť? Vy, ty  osobne?

Čo to je za moderné riešenia, keď strana nemá žiadne podhubie? Žiadne vnútrostranícke štruktúry rozprestrené po celkom území krajiny? Žiaden uličný výbor? Potom sa čudujete, že vaša strana je v sračkách, že je mimo realitu, že nemá čím osloviť.

Naozaj si myslíte, že to nie je vaša starosť? Poviete si: Nech dajú ponuku, ja si ich porovnám a potom si vyberiem. Aha, a všimli ste si ten nevyjadrený podmet? Sami hovoríte ONI nech dajú ponuku. A sťažujete sa, že ONI potom vládnu ako keby ani vás nebolo. A pripadáte si nejako divne?

Ale čo je to tá strana? Keď chýba rozvetvené podhubie, tak strana sú naozaj len ten predseda a nejaký 4 podpredsedovia. Nikto ich neovplyvňuje. Nikto netvorí program. Nikto nepripomienkuje víziu budúcnosti. Len oni piati. A keď umrú, umrie strana. Keď kradnú, kradne celá strana. Keď rozprávajú somariny, trepe celá strana.

Byť členom politickej strany je dnes stigmatizovaný stav. My sami voči sebe si to takto robíme. A potom sa čudujeme, že nikto z nás nechce byť členom strany. A keď nikto nechce byť členom strany ostávajú na celú prácu len tí ONI piati.

Viete priatelia, neísť voliť je len vyvrcholením absolútnej laxnosti nad svojím osudom. Začalo to straníckou neangažovanosťou medzi voľbami  a končí to posedením pri ohníčku v deň volieb.

Celkom by som si prial, keby sme sa po 25 rokoch od hromadného trieskania straníckymi knižkami prestali báť byť radovými členmi strany. Prial by som si, aby zmena straníckej príslušnosti u radového člena nebola stigmanizovaná. Radový člen sa pokojne môže v čase vyvinúť. Mladý sú odjakživa radikálnejší, stredná generácia bojazlivá o splácanie hypotéky a staršia zas potrebuje solidaritu. Je potom úplne prirodzené, že človek volí inú stranu v rôznom období. Tak prečo nebyť za život členom dvoch troch rôznych politických strán?

Viete, keď už je človek členom nejakej strany bolo by hlúpe nebyť aj jej voličom. Celý politický systém tak získava väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Zmena smerovania celej krajiny sa nedeje vďaka pár týždňom, ale počas celého medzivolebného obdobia. Všelijaké mediálne vykonštruované kauzy majú menšiu silu. Voľby prestávajú byť v rukách markeťákov, sú skutočne v rukách programových tvorcov.

Straník sa cíti zodpovedný za slová svojho predsedu. A tak mu to dáva častejšie najavo. A predseda zas chce byť v primárkach zvolený svojimi straníkmi. Tak im načúva. Čím je viacej straníkov, tým je hlas predsedu viac hlasom strany ako hlasom jednotlivca. Stáva sa tak  viac hlasom NÁS ako hlasom JEHO.

Spoločnosť, v ktorej sa politické strany starajú o budovanie svojej členskej základne, je riadená oveľa viac členmi spoločnosti ako niekým, komu sa hovorí ONI.

Pod čiarou: Článok je prvým z predpokladanej série o zjednocovaní pravice.

Share Button

Nebolo jednoduché odolávať obvineniam z fašizmu na Ukrajine

Od počiatku ukrajinskej krízy som sa k akýmkoľvek hodnoteniam politického zafarbenia pomajdanovskej ukrajinskej vlády vyhýbal. Veľmi som sa tomu vyhýbal. Z jedného a prostého dôvodu. Kopať do politickej mŕtvoly v predvolebnom čase nemá zmysel. 

Dnes, pár dní po voľbách by som sa bol býval bol prípadne hneval na fašizmus. Ale prečo?

„Vladimir Putin dnes v noci nezaspí. Je to epic fail ruskej propagandy,“ napísal známy ukrajinský novinár Mustafa Nayyem na Facebooku po voľbách, kde líder Pravého sektora Dmytro Jaroš získal len 0,7 percenta hlasov.

Zdroj:  SME.sk | Putinov epic fail. Čo ukázali voľby na Ukrajine?.

Je to dnes jedno. Úplne jedno, či by som sa ich zastával alebo nezastával. Keďže viem, ako funguje demokracia, ako fungujú voľby, nekopem do politických mŕtvol. Každá vládna strana je tesne pred voľbami politickou mŕtvolou. Môže vstať ako fénix a opäť vyhrať, alebo odísť do opozície. Vy to viete predpovedať? Ja teda nie. Preto som čakal.

Hovoríte, že prezident nie je vláda? Nuž, v prípade Ukrajiny, kde je poloprezidentský systém, je hlas prezidenta vnímaný významnejšie. O historických dedičstvách v mysliach obyvateľov na ukrajinskom území ani nehovoriac.

Ak ide reformátorom na Ukrajine o demokraciu a nie len o svoje osobné ambície, budú nasledovať nejaké tie konsolidačné výnosy prezidenta. Bude nasledovať veľký vplyv prezidenta s novým silným pomajdanovským mandátom. Nie len formálny v duchu Ústavy, ale aj neformálny vplyv na súčasnú dočasnú vládu. A budú nasledovať ďalšie a ďalšie voľby pre orgány štátu na ďalších úrovniach.

To by bola lekcia z demokracie a modernej spoločnosti 21. storočia pre mnoho národov žijúcich dnes v diktatúrach. Takto to my v Európe robíme, milé putinovo Rusko.  Ľudia vo voľbách si vyberajú svojich zástupcov, ktorí majú napĺňať voličské predstavy o smerovaní štátu. Veď načo inak by ten štát vlastne mali?

Uvidíme a vyčkajme času, demokracia nie je taká rýchla ako diktatúra. Vždy jej musíte dať čas, leda by diktátor vraždil vlastných občanov.

A ďalšia úloha EU? Pomocník, poradca, priateľ na telefóne. Ukrajina si to ale musí odmakať všetko pekne sama. Máme k dispozícii 28 Ústav, 28 právnych systémov, ktoré sú plne v súlade s demokratickým duchom. V EU máme za sebou cca 12 prístupových rokovaní  a konvergenčných období. To je pekná vzorka, aby sme vedeli zhodnotiť čo funguje a čoho sa radšej vyvarovať.  Nie je kam sa ponáhľať. Ukrajinci si musia zvyknúť, dostať demokraciu do povedomia.

A úloha NATO? Dozrieť, aby mala Ukrajina na svoju prácu pokoj od kohokoľvek. Od Ruska a aj od EU. Veru, aj od nás samých, čo by sme chceli namiesto Ukrajincov rozhodovať, ako si majú oni sami zorganizovať svoju budúcnosť. Ani my, ani Rusko nemáme najmenšie právo zasahovať do slobodného a demokratického rozhodovania Ukrajincov o fungovaní svojho štátu. Veď načo by im bol taký štát, v ktorom si nemôžu slobodne robiť čokoľvek, aj sprostosti?

Pod čiarou: Že ja budem niekedy nabádať iných k trpezlivosti, to by o mne moji najlepší priatelia asi nikdy netvrdili. 😉

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity