SNS sa nám ide zahrať na odborárov a vyjednáva v koalícii so socialistami v Smere 13 a 14 plat. Pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zdravotníkov.

Prekrytie funkcii odborového hnutia a politickej strany sme tu v histórii 20. storočia mali dvakrát. Oba výsledky sú v paragrafoch trestného zákona, ktoré chránia demokraciu pred národným socializmom a komunizmom.

Pre mňa ako člena tímu SaS pre zdravotníctvo je zásadné, že nápad SNS sa týka aj nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré hradíme spoločne zo solidárneho zdravotného poistenia.

Áno, SNS chce 13 a 14 plat pre všetkých. Hovoria o tom, že „Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu“. A v zdravotníctve sú tiež pracovníci.

Zisky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by nemali podľa SNS ísť do zdanenia a potom do výplaty divident majiteľom zdravotníckych zariadení. Mali by, podľa SNS, byť vyplatené vo forme 13 a 14 platu  personálu poskytovateľov.

Ups, aké zisky poskytovateľov? Ups, aj štátnych poskytovateľov? To aj poskytovatelia majú zisky? Áno majú. Túto tému si nechám na budúce.  Dnes stačí, keď sa pozrieme na celkové hospodárenie poskytovateľov.

Áno, rezervy v hospodárení s platbami od zdravotnej poisťovne pre poskytovateľov (ambulancie, nemocnice, laboratória, vyšetrovacie zložky….) v zdravotnom systéme sú. Tieto rezervy môžu byť využité na niekoľko účelov.

1. Môžeme rezervy investovať do poitného systému a financovať solidárne väčší nárok na viac výkonov na väčší rozsah. Znížiť spoluúčasť či doplatky na lieky.
2. Poskytovatelia môžu zainvestovať do prechodu na modernejšie, pohodlnejšie liečebné metódy, nákup modernejších prístrojov.
3. Poskytovatelia môžu zlepšiť servis a infraštruktúru zdravotníctva (obnova budov nemocníc, zavedenie objednávkových systémov,  obmena prístrojového vybavenia)
4. Poskytovatelia môžu zlepšiť platy, aby si udržali kvalitných lekárov a sestry, prípade získali erudovanejších odborníkov.

To sú všetko požiadavky, ktoré vidíte vy, občania tohto štátu ako dnešné zásadné nedostatky. Je to tak, posledný mesiac sme v SaS venovali tomu, aby sme vedli čo vás najviac trápi.

Môžeme prehodiť jednotlivé body. Môžeme riešiť jeden z tých bodov na kompletku alebo parciálne každý trošku.  Bol by som strašne rád, aby vyšli peniaze zo solidárneho zdravotného systému na všetko. Tie rezervy sú v dnešnom riadení zdravotníctva režimom Róberta Fica skutočne zásadné.

No sú tieto rezervy tak zásadné, aby bolo na všetko, hneď zajtra a okamžite? Tuší vôbec niekto v SNS, koľko to je 13 a 14 plat v zdravotníctve? V celom, pre všetkých? Som si istý, že tak to nie je.

Živo si pamätáme, aké problémy mal režim Róberta Fica s riešením platov sestier.  A teraz? Dva platy navyše, to je zvýšenie mzdových nákladov o 10-20% zo dňa na deň.

Špirála závislosti platov na sebe samých

V zdravotníctve platí už dnes zákonom definovaná regulácia platov. Táto regulácia je zafixovaná  ako X-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.

Takže keď SNS zavedie 13 a 14 plat,  v celom národnom hospodárstve sa zvýši priemerný plat a teda skokovo sa musia dva roky na to zvýšiť platy zásadne aj v zdravotníctve.  Veru, veru, základom všetkého je matematika.

Možno by bolo od SNS slušné a poctivé, aby upozornilo všetkých zamestnaných občanov, že na vyššie platy v zdravotníctve bude treba vybrať vyššie zdravotné odvody. Pred voľbami? Alebo po voľbách?

Alebo že by SNS poukázala na konkrétne mrhanie peniazmi v zdravotníctve režimom Róberat Fica, ktorého sú súčasťou?

Niekto tie odborárske nápady zaplatiť musí.

Rozšírenie rozhľadu aj mimo zdravotníctva

Pre tých, čo by sa podrobnejšie zaujímali o kontext a súvislosti nápadu SNS s 13 a 14 platom, podrobne to popísala Jana Kiššová, poslankyňa NR SR – SaS v článku 5 pohľadov na nezmysel s názvom „13-ty plat Andreja Danka“

Bez ohľadu na charakter práce, podnikania, pridanú hodnotu zamestnancov a postoja zamestnávateľa, všetkým bez rozdielu stúpne administratívna náročnosť vyplácania miezd. Teda čas na byrokraciu a s tým spojené náklady, ktoré tiež niekto zaplatí.

Neexistuje nikto okrem predsedu Danka, kto by takýmto návrhom získal. Nech to znie akokoľvek atraktívne, nezískajú nič zamestnanci, zamestnávatelia a určite nezíska štát.

Páni populisti nepochopili zriadenie, v ktorom už zopár rokov žijeme. Cenu práce neurčujú kapitáni ani plukovníci. Ale trh. Rozloženie mzdy na počet výplat je irelevantný. Zdroj: Jana Kiššová: 5 pohľadov na nezmysel s názvom „13-ty plat Andreja Danka“

Ja len doplním, že inšpirácia mohla vzniknúť napríklad v Rakúsku.

Ale sú tu dosť podstatné detaily:

1. V Rakúsku išlo pôvodne o „peniaze na dovolenku“ a „peniaze na vianočné darčeky“, ktoré spočiatku vyplácali zamestnávatelia dobrovoľne.
2. Dnes je táto povinnosť súčasťou kolektívnych zmlúv jednotlivých rakúskych odborových organizácii. V jednom dokumente slovenských odborárov sa píše, že tieto rakúske odborárske kolektívne zmluvy zastrešujú cca 97% zamestnancov.
3. Každá z odborových organizácii to má vyjednané zo zamestnávateľmi inak, iné výšky „13“ a „14“ platu a iné podmienky v závislosti od dĺžky zamestnania.

Suma sumárum: V Rakúsku je to zásluha odborového hnutia – toho najsocialistickejšieho elementu v spoločnosti. A tak je to aj správne. Starosť o platy patrí do pôsobnosti odborov.

Odborári sú v priamom kontakte so zamestnávateľmi a akokoľvek by radi žmýkali hnusných podnikateľov, tým, že sú priamo v kontakte, si uvedomujú hranice kam môžu zájsť a aj technické obmedzenia.

Viete si predstaviť, ako slovenskí odboroví predáci riadia štrajk proti vláde Smeru a SNS?

Ja som sa už dávnejšie vyjadril, že pre mňa ako človeka, ktorý má riešiť pravidlá pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti je úplne jedno, absolútne ľahostajné, akú právnu formu, aké je vlastníctvo poskytovateľa.

Článok je dolnok k TB:

 

Pre mňa sú zásadné dve veci:

1. splnenie materiálno-personálno-technických podmienok pre poskytovanie daných výkonov
2. marža za výkony rovnaká vzhľadom na bod 1.

A tu sa dostávam presne na pôdu témy tej tlačovej besedy.

Královská úhrada so spätným bonusom?

V momente, keď prebieha tichá privatizácia za nejasných podmienok, v momente, keď sú netransparentne dohadované podmienky úhrad, tak vzniká skutočný problém dlhodobej poprivatizačnej udržateľnosti prevádzky takýchto zariadení.

Veď ste počuli, aké „zisky“ tie nemocnice generujú! Ako je to možné? Aké sú tam dohodnuté úhradové zmluvy? Potom samozrejme, že takéto „priateľsky privatizované“ zariadenia dokážu na úkor zvyšku siete poskytovať pohodlnejšie zdravotné služby.

Naozaj sa nechcem od skúsených ekonomických analytikov dozvedieť, že zistili ako sa z vysokých úhrad poisťovne spriateleným  poskytovateľom hradí rozširovanie siete jedného majiteľa.

Skúsenosti s Ančami a kockármi a medicagrupáčmi už máme.

Nie sme aj v prípade týchto nemocníc zas v priestore Kaliňákovej nemocnice sv. Michala, kde VšZP platí dvojnásobné sumy za rovnaké výkony ako iným nemocniciam?

A čo potom keď príde deň a nastavia sa normálne podmienky výkonom normálnej politiky založenej na otvorených dátach, liberálnom prístupe k poskytovateľom? Vyhlásia, že sme im vzali peniaze, na ktoré mali nárok na úkor ostatných poskytovateľov?

Rozdeľuj a panuj

Druhý problém je, že pri náraste koncentrácie sa regulátor dostáva do problematického postavenia. Začína byť vydierateľný poskytovateľmi. Namiesto toho, aby regulátor – štát – určoval, musí sa podrobiť tlaku finančných skupín.

Preto, čo zaznelo v tej tlačovke, mám ako jeden bod pri jednaní v tíme SaS pre zdravotníctvo neustále na pamäti – udržiavanie vysokej pestrosti prevádzkovateľov a majiteľov.

A nie preto, že som pôvodným povolaním lekárnik a 250 lekárni Dr.Max stúpa na otlaky konkurencii samostatných lekárnikov.  (Moje názory na pozitívnu úlohu sietí lekární sú dlhodobo známe.) Ale preto, že viem, ako sa v prostredí vysokej koncentrácie komplikovane vyjednáva v mene pacientov.

Skutočne je mi jedno, kto to vlastní a kto si nechá od poisťovne preplácať výkony. Keď splní materiálno-personálno-technické podmienky a úhrada je absolútne rovnaká pre kohokoľvek  a súčasne úhrada obsahuje zmysluplný zisk.

Zmysluplný pre prevádzkovateľa vôbec živiť sa zdravotníckou profesiou a zmysluplný pre štát, aby bolo dosť peňazí na solidárny zdravotný systém. Zmysluplný udržiavajúci dynamickú rovnováhu hráčov v zdravotníctve.

Podmienky nastavené režimom Róberta Fica také nie sú.

V ozdravnom pláne VšZP si aktuálne vedenie naplánovalo, že ešte tento rok ušetrí na liekoch 11,5 milióna eur. Zvolili si na to ako nástroj centrálne nákupy formou verejného obstarávania.

Tak si ukážeme, ako sama seba VšZP usvedčuje z absolútneho dilentantizmu v správe poistného fondu – peňazí nás všetkých, ktorými sme sa poskladali na solidárne zdravotné poistenie.

Štandardným nástrojom cenovej regulácie je kategorizácia liekov. Tento nástroj má na starosti Kategorizačná komisia, ktorú si zriaďuje ministerstvo zdravotníctva.  Základnou úlohou je stanoviť dve čísla pre každý liek uhrádzaný zo zdravotného poistenia.

1. maximálnu konečnú cenu
2. úhradu poisťovne

Cez tieto dve čísla žiadny vlak neprejde. Výrobca či dovozca môže uviesť na slovenský trh liek len za také ceny, aby boli tieto dve čísla dodržané.

Ak je úhrada rovná konečnej cene, je liek bez doplatku z peňaženky pacienta – plne ho uhradí poisťovňa. Ak je úhrada menšia ako maximálna cena, rozdiel je doplatok pacienta.

Môže sa ešte stať, že výrobca či dovozca uvedie liek na slovenský trh za takú cenu, aby sa zmestil do úhrady. Nevyužije konečnú cenu do maxima. Robí to preto, že ochota pacientov užívať liek bez doplatku je vyššia a výrobca tak môže podliezť cenovú hladinu konkurencie.

Centrálne výberové konania verzus lokálny biznis poisťovne

Kategorizačná komisia ministerstva stanovuje ceny na základe vyjednávania s výrobcami či dovozcami. Má k dispozícii klasické trhové nástroje – celkový objem, ktorý sa minie na Slovensku. Na celom Slovensku.

VšZP má len akýsi podiel na počte poistencov. Dokáže pri vyjednávaní s výrobcami argumentovať menším objemom ako je celé Slovensko.

VšZP v súlade s ozdravným plánom vypísala verejné obstarávania na niekoľko vybraných liekov. Náhodne som z týchto verejných obstarávaní vybral 4 účinné látky.

Pri  verejnom obstarávaní určila VšZP aká by mala byť maximálna cena ponuky na danú účinnú látku a daný počet balení konkrétnej koncentrácie a liekovej formy tejto účinnej látky.

Následne sa prihlásené subjekty snažia túto maximálnu cenu zákazky podliezť v prostredí elektronickej aukcie.

Už očakávaná jednotková cena za balenie lieku je od 14% až po 17% nižšia ako sú kategorizačnou komisiou ministerstva stanovené úhrady poisťovne.  A to sme len na očakávanej cene. Skutočná cena na konci elektronickej aukcie musí byť nižšia. Uvidíme koncom marca o koľko. 

Áno, priatelia, takto zle stanovila kategorizačná komisia ceny u náhodne vybraných 4 liekov.

S prstom v nose VšZP ušetrí 1,5 milióna eur keď sa podaria tie elektronické aukcie len u 4 liekov.

Neschopnosť alebo len lenivosť?

Budem k sebe a Smeru milosrdný. K sebe preto, aby som sa tomu pocitu zmaru úplne nepoddal.

Máme 4 super moderné a super drahé lieky. Ceny sú tam od cca 500 do 1600 eur za balenie. Dávkovanie 4-20x za mesiac, ako ktorý liek.

Na týchto liekoch sme vyhodili do luftu 1,5 milióna eur v roku 2016. Potom 1,5 milióna eur v roku 2015. A možno aj v roku 2014.

Hovoríme len o pacientoch VšZP. Ak prirátame aj pacientov Unionu a Dôvery, už sme na 1,7-1,9 milióna eur za rok..

Týchto 4 – 6 milióna eur sme mohli s prstom v nose ušetriť z nášho solidárneho zdravotného poistenia len na týchto 4 liekoch, keby kategorizačná komisia nastavila na tieto 4 lieky o 14-16% nižšie úhrady a maximálne ceny.

To, že mohla, nám dokážu sami výrobcovia, dovozcovia, na konci elektronickej aukcie k verejným obstarávaniam, ktoré dobehnú v polovici apríla.

Samé nelichotivé otázky

Čo robili ľudia v poisťovniach, keď sa im pod rukami rozpadalo hospodárenie a poisťovne a neriešili už pred 2-3 rokmi ceny tých liekov?

Čo robili ľudia v kategorizačnej komisii posledné 2-3 roky s cenami týchto liekov?

Akú vlastnú iniciatívu vyvíja kategoritzačná komisia? To že zrevidovali lieky s ohľadom na referencovanie, to bola iniciatíva politikov, prípade Filkových ekonómov.

Vzal som náhodne 4 lieky z asi 15, ktoré VšZP hodila do verejného obstarávania. Ako sú na tom ostatné lieky s určenými maximálkami či s úradne určenou cenou (to je ešte iná forma ako regulovať, pre pochopenie laikom, je princíp rovnaký)?  V kategorizácii je cca 4500 liekov a úradne určenú cenu má ďalších 6500 liekov.

Naozaj by som sa nechcel dozvedieť, že z celkových nákladov na lieky na Slovensku (v roku 2015 to bolo  1,027 miliardy eur v úhradách za recepty  a nemocniciam+ambulanciám), že z celkových nákladov na lieky preplácame výrobcom podaromnici 14-17%.

A čo dovozcovia a výrobcovia? Čo robíte s tým vankúšom v cenách liekov? Naozaj sa nechcem dozvedieť, že by časť toho 14-17% vankúša mohlo byť obratovým bonusom vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Viď Thomayerova nemocnica Praha)

A to, milosrdne pre Smer, sa nechcem zamýšľať nad dôsledkom vymanenia liekov z regulácie kategorizáciou do ne-regulácie pri priamych nákupoch. Pre klasický reťazec – výrobca – distribútor-lekáreň-pacient platí ešte regulácia na maximálne marže. Na priame nákupy poisťovňou sa táto regulácia maržou nedá uplatniť. Takže akú skutočnú maržu bude mať výrobca?

Rekonštrukcia zdravotníctva, lebo zlý zisk?

Roky sa nám tu snaží Smer prezentovať, aký je nemorálny a nechutný zisk poisťovní.

Roky sa nám tu snaží Smer prezentovať, aké je nemorálne a nechutné, že poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sú súkromné subjekty.

„So ziskom poisťovní zatočíme!“, „Keď bude zdravotníctvo v rukách štátu, príde raj na zem.“, to všetko počúvame minimálne posledných 5 rokov z úst politikov strany Smer, ktorí mali pre občanov Slovenska riadiť a kontrolovať fungovanie zdravotníctva.

Dnes si sami sebe pomocou svojho vlastného dôkazu odpovedali. Štátna VšZP je v strate. Štát nastavil také podmienky, že len na 4 liekom sme za 2-3 roky zaplatili z nášho solidárneho zdravotného poistenia výrobcom liekov  4-7 miliónov eur zbytočne.

Aha, to som vám ešte nepovedal – tie 4 lieky majú v pravidlách predpisovania uvedené, že môžu byť podávané len v konkrétnych štátnych onkologických, hematologických respektíve reumatologických  ústavoch. A tie sú všetky štátne. To sa potom tímto štátnym výstavným skriniam slovenského zdravotníctva hospodári v super ziskoch, keď si môžu voči poisťovni účtovať ceny liekov so 14-17% cenovým vankúšom. (Viď  aféra Thomayerova nemocnica Praha)

Od koho môžete očakávať riešenia?

Smer kontroluje fungovanie zdravotníctva a míňanie našich spoločných peňazí zo solidárneho zdravotného poistenia skoro 10 rokov. Až do jesene 2016 sa absolútne nezaujímali.

Naozaj si myslíte, že môžete od nich očakávať rekonštrukciu slovenského zdravotníctva?  Od niekoho, kto si sám od seba nechcel všímať ten cedník v podobe chaosu v účtovníctve VšZP?

Bolo by to ako v tom smutnom trápnom aforizme: „Namieril, strelil, zabil. A pochválili sme ho, ako pekne svokru trafil.“ 

Verím tomu, že vedenie režimu Róberta Fica sa nezabudne pochváliť, ako sami pred sebou zachránili pre nás peniaze. Tak ako to urobil v prípade faktúr za energie. S krížikom po funuse.