Len taká úvaha. Ráno som vstal, asi by som to mal robiť častejšie, a napadlo ma riešenie. Dokonca lepšie ako 42.

Veď viete, ako podajedny i vyčítajú USA, ako rozosralo diktatúry v mene demokracie a ľudských práv a slobody, no a tie demokracie „nefungujú“.  Ako mnohí nabádajú Západ, že sa má za to hanbiť. (Veľký článok o nehanebnosti Západu chystám, už je rozpísaný, len uhladiť.)

A čo ak tamojší občania, schválne nepíšem ľudia, lebo medzi „ľud“ a „občania“ je rozdiel. Napríklad taký britský ľud nie sú občania, ale poddaní. Takže čo ak tamojší občania upadli hneď na začiatku do „cargo kultu“. Organizujú voľby, majú ústavu, demokratické štruktúry, ale, do riti Paľovej, demokracia stále nie a nie prísť.

Čakajú so založenými rukami. Aj občania aj ich intelektuálovia. A tých pár demokratov, aby človek lupou hľadal. A z princípu odoberania vzorky v zriedenom nehomogénnom systéme vyplýva, že ich poľahky prehliadne, keď prestane príliš skoro hľadať.

Aj my sme si to zažili. Za Mečiara. A ako sme to vyriešili? Nuž, zvýšenou aktivitou demokratov. Boli voľby a ponúkli sa demokrati.

Aj Ukrajinci. A veru, vidím vám to na očiach, veru aj Rusi. Aj ústavu majú. Aj voľby organizujú, ale lietadlá s ľudskými právami a slobodou nepristávajú.

Nalejme si čistej pepsikoly: Ukrajinci si presrali posledných 15 rokov s kokosmi na ušiach. A teraz to máme za nich doháňať?

Pokračovanie úvahy bolo onehdá: Zamneď: Vyserte sa na svoj štát a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa

V diskusii v ČR som zachytil jednu zásadnú myšlienku, ktorá akékoľvek diskusie o Eutanázii postavila do roviny sebeckého uľahčenia pozostalým.

Áno, jednoduchá myšlienka o eutanázii je:

A čo robia všetci okolo? Pri akejkoľvek úprimnej snahe a maximálnom nasadení mu nedokážu pomôcť. Splniť jeho poslednú prosbu a túžbu im legislatíva zakazuje. Môžu sa len bezmocne prizerať nesmiernemu utrpeniu.

Zdroj:  Komentár: Eutanázia nie je o zabití, je o dôstojnom ukončení utrpenia – Aktuality.sk.

A skutočnosť, ktorú do diskusie pridávajú pracovníci z českých hospicov je, že v príčinou prianí postihnutých je v prvom rade nedostatočne poskytnutá paliatívna liečba.

Ako lekárnik viem, že farmakologicky dokážeme navodiť akýkoľvek psychický a fyzický stav. Len musíme vedieť a chcieť. Morfín a ani neuroleptiká a psychofarmaká existujú roky rokúce.

Keď budeme mať poriadne vyriešenú paliatívnu starostlivosť o prestarnutých a ťažko postihnutých spoluobčanov, potom môžeme začať diskutovať o hraniciach medzi životom a smrťou.

O 5-10 rokov dôjde k uvedeniu exoskeletonov do bežnej praxe. Pred 200 rokmi sa paraplegici nedožili ani roka-dvoch. Uľahčíte paraplegikom utrpenie podporou výskumu exoskeletonov alebo nastavenie pravidiel pre zabitie človeka?