Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Lekcia osobnej demokracie – posilvestrovské petardy

Máte po Silvestri plné zuby delobuchov? Tak pokojne hor sa do zákazu ich používania. Je to presne v súlade s demokraciou a voľným trhom. Že ako? Jednoducho a demokraticky – pomocou vášho poslanca, vášho demokraticky zvoleného zástupcu.

A možno sa len dobíjate budzogáňom do otvorených vrát. Po krátkom a náhodnom googlení vyberám:

[Senica 2007-11-24] Senickí poslanci mestského zastupiteľstva na svojom novembrovom zasadnutí schválili návrh na doplnenie všeobecne záväzného nariadenia o používaní pyrotechniky na verejných miestach. V záujme ochrany verejného poriadku a zdravia ľudí je zakázané používanie pyrotechnických predmetov počas celého kalendárneho roka.

Zdroj:  Senica zakázala používanie zábavnej pyrotechniky počas celého roka — Povazska Bystrica – Otvorene.sk.

Alebo tutok:

Zábavnú pyrotechniku v Hlohovci bude možné používať len dvanásť hodín za rok.

Všeobecne záväzné nariadenie o zákaze používania pyrotechniky od druhej hodiny 1. januára do 14. hodiny 31. decembra schválili dnes poslanci mestského zastupiteľstva.

Zákaz sa netýka pyrotechnických výrobkov I. triedy, čo sú výrobky určené spravidla pre deti.

Zdroj:  Používanie pyrotechniky hlohoveckí poslanci opäť zakázali | TRNAVSKÝ HLAS.

Prípadne tutok:

V první řadě je třeba si připomenout, že používání zábavné pyrotechniky je v hl. m. Praze upraveno vyhláškou hl. m. Prahy č. 42/1999 o omezujících opatřeních k zabezpečení místních záležitostí veřejného pořádku při užívání pyrotechnických předmětů. Z této vyhlášky vyplývá, že zábavná pyrotechnika I. a II. třídy nebezpečnosti se v hl. m. Praze nesmí používat jindy než 1. ledna a 31. prosince. Výjimku tvoří pouze místa, uvedená ve vyhlášce hl. m. Prahy č. 11/2008. Těchto míst je v hl. m. Praze celkem 13 a jsou konkrétně popsána v této vyhlášce.

Zdroj:  Zábavná pyrotechnika – Policie České republiky.

A čo u vás?

Zdravý rozum má občas problémy so sebapresadzovaním. Ani mne sa nepáči základný prírodný princíp, že čo neurobíte to sa samo neurobí. Ani neviete ako si furtom prajem, aby sa veci a udalosti udiali len na základe pohonu a sily myšlienky. A furtom nič. Mozgovňou môžete trepotať sem a tam ako hrkálkou, ale bez priloženia rúk k dielu entropiu neporazíte.

Takže keď zakazovať, tak demokraticky. Začnite prvým krokom hneď z kraja nového roku a môžete mi veriť, že sa nám tu bude v decembri 2014 o čosi lepšie spolu žiť. Ja viem, nepôjde to ľahko, je vás 71 tisíc voličov nacistov, ale mám len dve možnosti. Alebo vás presvedčím, alebo odídem. Verte mi, ako lekárnik veľmi dobre viem, že Smith&Watson prebije 4 esá, ale nemienim vás zachraňovať, keď budete po sebe strieľať. Počkám kým sa pozabíjate sami. Verte mi, taká budem optimistická pačmaga.

Veď viete, že milujem demokraciu a inak to proste neviem. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite.

(napísané 1.1.2014)

Share Button

Tvrdé dáta potvrdzujú: Maďari sa na ľudí na hranici nacisticky vykašľalil

Niekto mi na mojich blogoch pod článkami opakovane vyčítal, že som k Maďarsku nespravodlivý, keď som ich riešenie s plotom označil za nacistické pozeranie sa na druhú stranu ulice v nádeji, že sa utečenci rozplynú.

Tak som sa pozrel do tvrdých dát:

V prípade Maďarska nestačia len čísla do septembra, aby ste k nim zaujali stanovisko. Od 15. 9 tam totiž zmenili totálne zákony.

Maďari sa proste na tých ľudí nacisticky vykašľali. Bodka.

Viete, niečo úplne iné je, postaviť na regulérny prechod imigračného úradníka, či celý uvítací azylový tábor, kde každý, kto zabúcha na bránu, je zachránený pred zimou a hladom, zaevidovaný a rozbehne sa azylová procedúra.

A niečo iné proste zavrieť hranicu a kašleme na vás. Choďte si trebárs skrz mínové polia okolo Osieka. Toto spravili Maďari.

Preberte si to prosím na základe skutočne tvrdých dát Eurostatu.

Dáta do Eurostatu posielajú samotné krajiny EU. Sú to naše dáta, nikto si ich nevycucal za nás z prstu. Pozrime sa ešte na niektoré ďalšie.

A mimochodom, novinári moji, čo sa dnes deje s tými desaťtisícami, čo v Maďarsku požiadali o azyl?

Shengenská hranica ako průchoďák

Trochu abstrahujme Grécko – to ja tak trochu kapitola sama o sebe. Potom je Slovinsko po Maďarsku prvou krajinou schengenského priestoru (takého toho veľkého, lebo Grécko je tak trochu schengenský ostrov).

Slovinsko si drží dlhodobo čísla ako 10, 20, 40 nových žiadostí. To je ukážka a dôsledok pozývacej politiky Angely Merkelovej. Nápad 100 bodov – realizácia 0 bodov.

Podľa všetkých právnych predpisov by mali byť všetci pri vstupe do schengenského priestoru skontrolovaní a kto prišiel bez papierov by mal automaticky vôjsť do azylovej procedúry. Že sa potom Slovinsko dohodne, že ich prevezie kamsi do tramtárie po EU s Nemeckom, to je už až druhý krok. To by ale malo mať  Slovinsko 50000 žiadostí mesačne a Nemecko 20. Skutočnosť je ale opačná.

Tvrdé dáta ukazujú, že po vstupe do schengnského priestoru sa nikto z politikov v štátnych funkciách ani len neunúva opýtať sa tých ľudí, čo sú zač. Celý rok 2015. A politici v opozícii sa môžu aj uvrieskať . Výkonnú moc majú zvolený politici vo výkonných funkciách.

Nejde vôbec o to, kto medzi nimi je. My sa to ani len nepýtame. Takto nás chránia po celý rok politici v štátnych funkciách. (Kto by nevedel, na Slovensku sú to politici strany Smer.)

Niekto ma kdesi na FB (aha on to bol Rado Baťo) obvinil, že keď vyčítam politikom vo výkonných funkciách, že nič, ale naozaj nič za ostatných 12 mesiacov neurobili pre znormalizovanie prevádzkového problému EU s ľuďmi na hraniciach, tak že len memorujem stranícke príručky a mal by som si naštudovať čo skutočne všetko politici vo výkonných funkciách po celej EU robia.

Tak som sa teda pozrel na tvrdé dáta o počte azylov v Slovinsku a Chorvátsku. Tie dokazujú, že tak ako sa  v marci a apríli po EU motalo bezprízorne tisíce a tisíce ľudí bez akejkoľvek evidencie, tak úplne tak isto sa tisíce ľudí bez akejkoľvek kontroly motá po EU aj v septembri a októbri.

Ba čo viac. Až teraz, v decembri sa začína jednať o tom, že by bolo treba lepšie kontrolovať schengenskú hranicu. Tú hranicu, ktorú musí každý štát, ktorý chcel vstúpiť do schengenu, ukázať ostatným ako ukážkovú pevnosť. Pamätáte, ako sa odkladal náš vstup, lebo sme nemali poriadne osadené technické prostriedky na našej slovensko-ukrajinskej hranici?

Viete priatelia, na moje slová dôjde. Je len otázkou, či si počkáte na ich potvrdenie tvrdými dátami.

Nesmieme byť dlhodobo ľahostajný

Keď budeme ľahostajný, poľahky… Žiadna poriadna kontrola, žiadna evidencia, žiadny poriadny azylový proces.

Riešením je skutočne tvrdo dbať, aby bola vonkajšia hranica EU poriadne kontrolovaná. Aby tam boli k dispozícii azylový pracovníci. Aby tam boli záchytné tábory na ochranu ľudí pred zimou a hladom. Aby si Grécko s tou svojou pomaly najväčšou armádou v EU robili čo si robiť má a keď nestíha aby zavčasu zavrieskalo na nás ostatných, že potrebuje pomoc.

Aby boli následne vo všetkých krajinách EU pripravené dobrovoľné kapacity na ubytovanie žiadateľov o azyl. Aj u nás! Keď Nemecko chce stovky tisíc, nech si pre ne vypraví na hranice EU vlaky. Keď my dokáže dočasne pred zimou a hladom ochrániť pár tisíc, tak to bude pár tisíc, ktorí čakajú, kým sa budú môcť vrátiť domov po vojne tam u nich.

Stále platí, čo píšem celý rok vo svojich článkoch:

Je to už vlastne jednoduché a ide to ako po masle. Teda, podľa pravidiel:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Písal som o tom a písať budem. Kým sa to konečne nestane. Naozaj nič viac nepotrebujeme. Konať podľa pravidiel, v pokoji bez stresu analyzovať ako fungujú a reagovať na ich nedokonalosti ich zmenou.

Všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

Viete priatelia, na moje slová dôjde. Je len otázkou, či si počkáte na ich potvrdenie tvrdými dátami. Nečelíme ničomu neriešiteľnému. Máme len drobný prevádzkový problém EU s ľuďmi. Nič viac.

To je také moje koncoročné zhrnutie toho, čo sme my v EU v roku 2015 s týmto prevádzkovým problémom urobili. Ten nemecký škriatok na fotke to vystihuje.

Súvisiace:

8.9. 2015 – A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000
16. 9.2015 –  Orbánovo Maďarsko celé otočilo hlavu na druhú stranu ulice
17. 9. 2015 –  O utečencoch nič nevieme, tak sa radšej nespýtame a zaútočíme

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS pod číslom 130 vo voľbách v marci 2016.

Share Button

Tón morálky spoločnosti udáva vrchnosť

Vždy sa nájde nejaké to ospravedlnenie podľa zákona, dvojnásobne, ak ste sám strojcom spravodlivosti.  Na morálku si potom už nikto nespomenie. Ona len ticho sedí v kúte a nemo čaká, kým ten ošiaľ amorálneho bahna prejde.

Rozhorčená námietka nájdená kdesi na sociálnej sieti:

Co je to za firmu co takto okrada a hlavne ake svedomie musi mat jej sef. Od kedy citam slovensko.digital mam stale vacsie a vacsie pochybnosti o moralke ludi na Slovensku. Tu to absolutne nie je o Ficovi ani o politikoch. Tu je to o ludoch v tomto state a o ich vychove, o tom, ze neexistuju hranice, neexistuje postih ak niekto kradne ako straka. A hlavne takychto ludi treba moralne zhanbit co sa tiez nedeje. Preto v tom vsetci pokracuju. A ked sa im na to pride povedia „lebo Fico“… Spiny.

Áno, mohol by som povedať, že je to preto, že „aj vy by ste chceli“. Že tu máme 1,1 milióna ľudí, ktorí by si pre euro nechali aj do kolena vŕtať a  žiadne morálne bahno im nie je dosť hnusné.

No skúsme nájsť trochu hlbšie príčiny.

Je to o „nálade“ v spoločnosti, o latke morálky, ktorú nasadí tá najviditeľnejšia vrstva. Či sa nám to páči alebo nie, väčšina ľudí uznáva autority ako vzory mantinelov a limity možného. 

Potom sa aj v malom človeku poľahky odbrzdia všetky morálne zábrany, ktoré by inak spustili otázky typu: A môže sa to? A nevadí, keď to celé nebude nikto potrebovať?

Proste im to v takomto prostredí nie je blbé

Dvojnásobne, keď všade, kam sa takýto podnikateľ pohne, všade sa mu núka „že sa to za všimné dá vybaviť“. Lebo práve tá najvyššia vrchnosť nastavila systém tak, aby sa udalosti v štáte nediali „nárokovateľne“, teda splním podmienky a automaticky dostanem, ale „cez komisiu“, teda niekto to musí ešte aj navyše schváliť.

Práve preto, že všetko ide „cez komisiu“ neexistuje žiadne také ako „postih ak niekto kradne ako straka“. Pretože to čo predviedli nie je žiadna zlodejina. „Komisia schválila“, takže podnikateľ je absolútne v suchu a pohode.

Komisia zas povie, že „bola oklamaná podnikateľom“. A kým sa rozpletie prepletenec, je dávno sviňa zožraná.

Navyše, keď to má rozpliesť priateľ toho podnikateľa či predsedu komisie.

A kto môže za to, že rozpletanie vzťahov komisie a podnikateľa robí ich priateľ zo ZDŠ? Podnikateľ? Predseda komisie? Nie, veru nie. Je to ten, čo takto nastavil systém. Teda dobre zvolený vlastnou hlavou uvažujúci hlas podobný, čo nedokáže odpovedať na otázku: „S kým popíja colu?“ a ktorého nevedia nájsť policajti, lebo nik nevie, kde býva.  Alebo ten, čo si postaví dom v košickom mestskom parku, lebo to nie je byt, ale apartmán.

Takže ako? Je to „o Ficovi“ a jeho 83 kolesíkoch, alebo nie?

Nepotrebujeme svätých a blahorečených politikov

Viete, mne by stačila aj malá iterácia k normálnosti. Nemusí byť hneď svätosť a morálka limitne sa blížiaca k dokonalosti.

Mne naozaj bohate stačí priemerne zodpovedný a priemerne morálny. Ani ja nie som ktovie-ako lepší. Za troška ani pán farár nič nepovie. A keď budeme riešiť, či takáto, alebo hentaká troška je ešte „troška“ alebo už je to priveľa, jáj, to bude sveta žiť.

Dnes tu ale stojíme pred otázkou, či budeme pokračovať v tomto morálnom bahne:

Vyzerá to skôr ako skrýša úradníkov, a nie ich oficiálne sídlo. Na Panenskej ulici v bratislavskom Starom Meste majú odborníci na eurofondy sídliť vyše roka, na budove však dodnes nie je tabuľa s označením ministerstva vnútra. Nič nie je na zvončeku, vstupná brána je na guľu.

Nepomôže, ani keď bránu nechávajú dokorán otvorenú. Hneď pri vstupe je v podbrání rampa a ceduľka „súkromný pozemok“. Iba odvážlivec, ktorý naruší súkromie, prejde niekoľko metrov podbráním a zabočí doprava, objaví vchod do priestorov ministerstva vnútra.

To do prenajatej budovy nasťahovalo 130 úradníkov, hoci u seba má poloprázdne kancelárie, do ktorých by sa pomestili. Účet za deväťročný prenájom aj s energiami presiahne tri milióny eur.

Peniaze získa kamarát ministra financií Petra Kažimíra Roman Fečík a schránková firma z Cypru Tyree Trading Limited. Za utajeného cyperského vlastníka podpisuje úradné doklady ďalší Kažimírov kamarát Jiří Horníček. Zdroj: Štátne milióny idú aj schránke z Cypru s Kažimírovým kamarátom

Nie priemerní občania tohto štátu. Nie, nie! Najvyšší pri moci tu za ostatné 4 roky medzi sebou rozpútali preteky, kto bude tá najväčšia nemorálna sviňa.

Ozve sa frenetický potlesk a hysterický jasot voličov Smeru. Ktorí jakživ žiadnu budovu nebudú štátu prenajímať.

Otázka neznie, či ísť k voľbám.

Otázka znie, kto iný sa má o Slovensko starať, ako nie my. Nik iný to za nás neurobí. Nie je žiadne oni. Sme len my. My si za to môžeme, ako vyzerá morálka na Slovensku.

Share Button