Poctivosť je drahá. Napríklad kvôli clám, daniam, poctivému označovaniu, teda nástrojom tvorcu prostredia. Keď tvorca prostredia spí, môžete si kúpiť fujtajbl z Číny.
Odkud se jedy v nádobí berou? To není snadné zjistit, pátrání je trochu detektivka. Hlavní podezřelý je elektroodpad. Zpomalovače hoření se často používají právě v elektrických spotřebičích.
Nejpravděpodobnější je verze, že plasty na nádobí se vyrábějí z elektroodpadu recyklovaného v Číně. Testované výrobky až na pár výjimek měly na etiketě „made in China“.
Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:
Voči čomu sa kontrolujú?
V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.
Ale takto sa potraviny nekontrolujú!
Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín
Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.
Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.
No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.
Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?
A to je sakramentsky málo!
Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie „pomazánkové maslo“?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.
A ten tretí rozmer?
Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu. Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.
Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:
Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?
Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.
Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.
