Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista
«« Rýdze blognutia »»

T-sociálne podniky boli proti R-agentúram amatérski babráci

komentáre 2

Takto sa má podnikať vo firme Štát s.r.o.! Tentokrát vraj tie peniaze dostanú sofistikované firmy – Agentúry – za to, že budú robiť svoju prácu ako doposiaľ. A ak im bude chýbať nejaký zamestnávateľ, tak si nejaké zbytočné podnikanie proforma isto založia.

Za každého, kto dostane zmluvu, zinkasuje agentúra dvesto eur. Po štyroch mesiacoch zamestnania a po tom, ako znevýhodnený uchádzač dostane zmluvu na neurčito, dostane sprostredkovateľ od 1500 do 2500 eur.

Po ročnom trvaní práce uchádzača získa agentúra ďalších tisíc a viac eur v závislosti od jeho znevýhodnenosti. Zohľadňovať sa bude aj výška nezamestnanosti v regióne.

Zdroj:  Štát verí, že prácu ľuďom zoženú agentúry | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Prehliadka nákladov stratených príležitostí. Viete si predstaviť koľko potokov a riek, by sa dalo za tie peniaze ručne vyčistiť?

Viete si predstaviť koľko absolútne nekvalifikovanej práce by sa dalo za dávky v celkovej hodnote 15 miliónov € za 32 mesiacov urobiť? Pri troche dobrej vôle až 2000 rodín (ak by bol jeden člen zapojený do práce)  na hranici biedy by si mohlo významne prilepšiť počas 4 rokov (okrem zimy) k svojim existujúcim dávkam.

Ak by bohatší obyvatelia videli, že je to dobré, že za tých 15 miliónov sme dostali krajšie Slovensko, oveľa ľahšie by sa obhajovala akákoľvek solidárna a sociálna daň.

Share Button
«« Rýdze blognutia »»

Naša nenávisť k hlúposti ničí svet založený na ľudských právach a slobodách

Každý jeden sme priemerne zodpovedný. A nežije sa tu jednoducho. Nemám na mysli špičkovú profesionalitu. Tam je samozrejmé, že sa očakáva bezchybnosť a neomylnosť. Mám na mysli našu druhú profesiu – profesia občan. (Maďari, Briti, Španieli či Dánovia odpustia, poddaných a obyvateľov bez občianskych práv republikovej demokracie sa tento článok netýka.)

A možno sa skúsme  pozrieť na obe tie profesionality. Na tenkú hranicu medzi úmyselným podvodom a nevedomým omylom. Aj v každej tej profesionalite.

Českom hýbe aférka o tom, ako sa v jednom regále nachádzajú dva úplne  ale úplne rovnako vyzerajúce tovary s úplne rovnakou cenou. Jedno má na obale názov „čerstvé mäso“ a druhý „mäsový výrobok“.  To prvé je mäso odrezané zo zvierať a zabalené. To druhé je mäso napichané zmesou vody a morskej riasy – špongie. To prvé obsahuje množstvo vody zodpovedajúce fyziologickým pomerom vo zvierati tesne pred zabitím. Ten druhý výrobok bol ešte o nejakú ďalšiu vodu aktívne obohatený.

Dokonca by sa dalo povedať, že cena suroviny je v druhom prípade síce nižšia, ale bola do toho tovaru vložená ešte ďalšia práca. Takže rovnaké číslo na cenovke je logicky odôvodniteľné.

Predstavujem si svet tolerantný k hlúposti. V takom svete by predajca po upozornení, že je hlúposť dávať to do jedného regálu vedľa seba, povie: „Prepášte, máte pravdu, je to od nás hlúposť, už sa to nestane.“  Na druhý deň by rozdelili regál, označili písmo, aby to aj moja nebohá starká bez šošoviek videla a pohoda. Nikto z nás by na druhý deň už na to nemyslel a necítil sa prejdený šijacím strojom.

Teraz? Základná reakcia je: „Všetko je v súlade so zákonom, skutok sa nestal.“ A potom niečo o trvale udržateľnej krave a nemiestnom domýšľaní si a obviňovaní z podvodov.

My zákazníci sa zas cítime, že nás na každom rohu chcú ondiať a ošťať. A každý z nás dokáže bez mihnutia oka vymenovať 28 príkladov, prečo sme oprávnení sa tak cítiť. A kto menej je za debila. Že priatelia, v podvedomí tak nejak všetci tušíme, že umiestnenie v tom regále je zámerné, aby sa popri tovare s bežnou maržou predal aj tovar s vysokou maržou. V marketingovej teórii sa tomu odborne a česky hovorí „chytrá cena“. Vo svojej podstate markeťácii predajcu predviedli pokročilé marketingové nástroje. Vysokú profesionalitu.

Skúste si to predstaviť: Koľko energie by nám ostalo na príjemný život. Nie len predpokladať dobrotu, ale sa v duchu desatora aj správať. Len tak z dobroty človečenstva v nás.  Poučení markeťáci by zmenili svoju znalostnú bázu a už by sa neučili metódy o ktorých všetci tak trochu tušíme, že sú podvod. Nie preto, že im to prikážeme zákonom. Z dobroty v srdci.

Ale kto začne? Kto pretne túto špirálu, v ktorej sa točíme čím ďalej rýchlejšie?

Nedávno v Londýne našli masové hroby zo 14. storočia. z obdobia „čiernej smrti“.

Bola to jedna z najhorších pandémií v histórii ľudstva. Odhaduje sa, že morová epidémia známa ako čierna smrť v polovici 14. storočia usmrtila milióny ľudí.

Niektoré zdroje dokonca hovoria, že počet obyvateľov na Zemi pre ňu padol zo 450 na 375 miliónov.

Zdroj:  V Londýne stavali železnicu a vykopali obete čiernej smrti | Človek | tech.sme.sk.

Yersenia pestis, mrška jedna, vraj vtedy vyhubila 60% vtedajšieho obyvateľstva Európy.

To muselo byť krásne prázdno na svete.

Nedávno som zachytil myšlienku, že náboženstvo v histórii splnilo jednu zásadnú úlohu. Keďže spoločnosť nedokázala zabezpečiť fungujúce vymáhanie dobra, muselo sa strašiť náboženským večným zatratením. Možno sa nič nezmenilo v našej schopnosti byť dobrí. A namiesto z kazateľnice padajú na nás zákazy a príkazy zákonov, vyhlášok.

Cirkev alebo parlament? A je v tom vôbec nejaký faktický rozdiel? Rozhodne by mal byť! Cirkev je založená na dogmách, parlament to je demokracia v rýdzej podobe. Napriek tomu sa nám tu nežije bez problémov. O nejakom pohodlí ani nehovoriac. A to hovorím s plným vedomím zásadného rozdielu medzi problémom a nepohodlím.

Katolícka cirkev sa trochu poučila. Od križiackych výprav sme sa dopracovali k dnešnej tolerancii. Neberte to ako samozrejmosť!  Trvalo to 1800 rokov, tak sa nám pri dĺžke nášho života, že napríklad manželstvo katolíka a protestantky nemá žiaden výbušný potenciál.  Európa to na chvíľu brala ako samozrejmosť, ako vec o ktorú sa netreba starať a bolo z toho humanitárne bombardovanie Sarajeva.

Myslíte že sa zastupiteľská demokracia tiež trochu pootočí? K tolerancii, k jednoduchosti, ku koreňom základných práv a slobôd?

Dnešný svet nie je často postavený pre nás priemerne zodpovedných, priemerne poctivých a priemerne slušných. Snažíme sa, nie že nie. Listina základných ľudských práv je dobrý materiál. Ale koľkokrát už bola vyfliaskaná v ostatnom čase? Presne v súlade s demokratickými pravidlami a trvalo udržateľnou kravou!

Skutočným problémom je, že sa k tolerancii, k slobode a ku koreňom ľudských práv a slobôd nepribližujeme. Naopak, stále viac sa objavujú komunistické alebo nacistické nápady pekne pomenované. Čo tam po veľkosti pocitu slobody, veľkosti solidarity v nás, miery demokracie v spoločnosti a pocitu ľudských práv všeobecne v danom momente. Vždycky môže byť lepšie. Trend ma znepokojuje. A to veľmi.

Share Button
Škola praktického života

Nepríčetnosť volených ministrov pri riadení cyperského bankrotu

1 komentár

Bez akýchkoľvek diskusií: To čo sa nazýva na Cypre „daň z vkladov“ je nám dobre známa „menová reforma“, teda v opise skutočnosti – „krádež peňazí“ občanov aktuálne vládnucimi politikmi, ktorých si okradnutí voliči zvolili v slobodných a demokratických voľbách.

Leda že by nešlo o krádež, ale o obyčajné splatenie časti dlhu z toho, čo si občania Cypru napožičiavali a následne prežrali počas veľkej žranice, ktorú naplánovali dobrovoľne zvolení politici. Potom je ale vrcholom nepríčetnosti ministrov eurozóny dovoliť Cyperčanom o čomkoľvek hlasovať.

Už som to tu spomínal, len dementný demokrat volá po demokratických nástrojoch tam, kde demokracia nemá svoje miesto. Vzťah veriteľ – dlžník takým miestom je.

Chápem, že sa musí Klaus držať svojho „deficitu demokracie v EU“. Dokonca často s ním v tomto bode súhlasím.

Ale tentokrát trafil s tým plačom nad demokraciou trochu vedľa. Jednak rozhodli nami zvolení naši ministri financií. (Pozri viac v PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU) Už naozaj neviem, kto iní sú demokraticky volený zástupcovia ako naši ministri.

Takové či podobné řešení problému bylo nevyhnutelné a každá země měla mít takové nouzové řešení připraveno. Novinkou je, že o „zdanění“ nerozhodla země sama, ale daleký – v případě Kypru skutečně daleký – Brusel. To je ztráta suverenity v minulosti neznámá. Je to revoluční krok, který je pro další země EU a jejich občany varováním.

V evropské antidemokratické unifikaci byl udělán další velký krok.

Zdroj:  Institut Václava Klause ke kyperské krizi a jejímu bezprecedentnímu řešení | Václav Klaus.

Ale hlavne, je to sanácia dlhov nejakého veriteľa. Kde tam chcete čo robiť s demokraciou?!? Dlžíš? Plať! Alebo necháme dlžníkov hlasovať či majú splácať? V tomto prípade, občania Cypru majú hlasovať o tom, či zatiahnu svoj štátny dlh, ktorý vznikol podliezaním konkurencie ostatných EU štátov (daňový raj) a volením si šafáriacich politikov, prípadne volením organizátorov veľkej žranice?

Takže toľko k pomýlenému oháňaniu sa demokraciou.

Nič to nemení na fakte, že opatrenie nazvané daň z vkladov je krádež peňazí z účtov súkromných osôb.  Či právnických alebo fyzických, či domácich, z EU alebo Ruska je úplne irelevantné. Je to krádež v najlepších tradíciách komunistickej menovej reformy v ČSR roku 1953. Dokonca aj Rusi si spomenuli na tieto dobré tradície.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že sa návrhom konfiškujú peniaze, ktoré Cypru nepatria.

„Táto prax bola, žiaľ, známa v sovietskych pomeroch, keď sa peniaze vymieňali a nevrátili sa,“ citoval jeho slová denník The Financial Times.

Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

Môžete mať oprávnených predsudkov voči putinovnu Medvedevovi aké chcete, má proste pravdu.

Medzičasom sa stále viac a viac potvrdzuje fakt o absurdnosti hlasovania dlžníka. Cyperčania hlasujú či splatia a prichádzajú čím ďalej tým zaujímavejšie správy.

Kým šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová by zdanila vklady nad 100­-tisíc eur sadzbou 30 až 40 percent, ruský monopol Gazprom navrhol, že 5,8 miliardy za Cyprus zaplatí sám.

Rusi za to žiadali práva na prieskum ložísk plynu na cyperskom pobreží.
…
„Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali, a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je veľmi lákavé. Preto sa niet čo čudovať, že až 70 percent Cyperčanov záchranu odmieta,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

 

A čo to podstatné, teda naša slovenská košeľa?

„Protože tento postup nebyl ministry financí eurozóny pouze schválen, ale také navržen, představuje zneklidňující zprávu pro každého, kdo má bankovní vklady v eurozóně,“ uvedl na svých internetových stránkách ekonomický redaktor společnosti Sky News Ed Conway.

Zdroj:  O své peníze se nebojte, uklidňuje EU po „oholení“ vkladů na Kypru – iDNES.cz.

Dnes si už môžu tárať aj tisíc slov v stovkách presviedčacích článkoch.  Skutok sa stal a už sa neodstane.

Prelomili tabu nedotknuteľnosti súkromných peňazí. My čo sme sa presunuli z komunistického bloku k demokratickým krajinám vieme, že sa to čo na Cypre, môže stať. Keď sa strana a vláda rozhodne, že zajtra nebude menová reforma, tak 1.6.1953 bude. Ale počítali sme s tým, že „na západe“ je to nemysliteľné. To je ten princíp dôvery v bankový systém. Pre záujemcov, ktorí by chceli lepšie pochopiť tento princíp odporúčam jednu z kníh Terryho Pratchetta.

Vôbec sa nečudujem, že po dnešku v eurozóne patrí slamník do portfólia diverzifikácie kapitálu ako plnohodnotný a rovnocenný nástroj. To z tých 27 ministrov nie je ani jeden príčetný?

Klaus presne pomenúva podstatu rizika, ktoré dobrovoľne podstupujú hľadači daňových rajov:

Uložit peníze v bance, která není v pořádku, a v bance v zemi, která není finančně v pořádku, je však riziko, kterého si každý měl být vědom. Je to moudrost obecná, ale je to moudrost, které by si měl být ještě více vědom každý, kdo prožil finanční a hospodářskou krizi let 2008 – 2009 a kdo sleduje dnešní dluhovou krizi eurozóny.

Právo na rizikové podnikanie za vlastné je úplne legitímne a znakom normálnosti kapitalizmu. Bez rizika v podnikaní by sme tu dnes nemali ani iPhone ani Slevomaty ani vášho obľúbeného mäsiara na rohu. To čo predvádzajú nami volení ministri pri navrhovaní a schvaľovaní všelijakých foriem záchranných balíčkov je len podporovanie absurdnosti pocitu beztrestnosti a bezpečnosti pri rizikovom podnikateľskom zámere.

Firmám migrujúcim do daňových rajov nie je čo vyčítať. Sme to my, občania, ktorí si máme voliť takých zástupcov, ktorí budú bojovať proti nekalej konkurencii ostatných regiónov EU. Alebo takých, čo budú podporovať časné zisky. No v každom prípade buďme k sebe spravodlivý a nesme aj dôsledky svojich rozhodnutí.

Viete, keby zdanili účty štátnych zamestnancov za vyplatenie miezd, na ktoré Štát s.r.o. kvôli zorganizovaniu veľkej žranice  nemal. Keby štát nevyplatil faktúry za elektriku v štátnych budovách… Keby politici podnikajúci v Štát s.r.o.  nezaplatili výhercom karlovarských losovačiek štátnych tendrov…

Hm, ale to by sa akosi neoplatilo podnikať zo štátom, že? Aspoň by konečne nastal logický svet kapitalizmu a nie tento socialistický absurdistán šmrncnutý komunistickými a nacistickými nápadmi na Cypre, v Maďarsku či Gréckua alebo Slovensku.

Nedávno som začul nápad, že „Začínam si myslieť, že už by bolo načase, aby sa to konečne zrútilo a aby sa mohlo začať nanovo. Lebo táto agónia je nechutná a zbytočne dlhá.“  A viete priatelia, že už pomaly aj ja?

V dejepise sa raz dočítame, že SaS v jednej malej stredoeurópskej krajine sa snažila čo mohla, ale hlúposť a túžba po podnikaní vo firme Štát s.r.o. zvíťazili.

Mám kus poľa a asi tohto roku zasadím trochu viac zemiakov a kapusty ako obvykle; takže áno, tá agónia je dosť dlhá a nechutná a čoskoro splodí šikulu priemernosti.

Share Button