Nejaké štúdie, že to malo dokonca aj pri preventívnom podávaní nejaké pozitívne výsledky sú. No sú to štúdie niekde zo stredu až dolnej polovice kvality vedeckého bádania. Chýba zatiaľ potvrdenie týchto výsledkov.
To je základný dôvod, prečo treba prejavovať primeranú skepsu. Nezávislé overenie neexistuje.
Prečo je to tak dôležité, to potvrdenie? Lebo súčasťou všetkých terapeutických postupov je koktail látok, ktoré majú modifikovať, vybudiť imunitný systém, aby sa dobre popasoval s nákazou.
Aj náš, slovenský, štandardný terapeutický postup pre nemocnice znie:
Na základe klinických skúseností, ktoré nie sú podporené veľkými vedeckými štúdiami, ale na pracoviskách sú v tiesni úspešne využívané, je možné podať: U pacienta s potvrdením COVID-19 s potrebou inhalácie kyslíka, NIV (HACOR <5), ale aj pri indikácii UVP:
* vitamín C v infúzii až do 1 g/kg, druhý deň polovičnú dávku, do 4. – 5. dňa 0,25 g/kg.
* Ivermectin tbl 0,2 mg/kg 2-5 dní do odznenia príznakov.
* Zinok
* a selén,
* vysoké dávky D vitamínu,
* thiamín,
* antipyretíká,
* melatonín.
* Pri zvýšenom PCT a CRP empiricky Azitromycín (3 – 6 dní) alebo ATB podľa citlivosti.
https://www.standardnepostupy.sk/postupy-pre-nemocnice/
Všimnite si, žiadna prevencia.
To je prvý dôvod k veľkej opatrnosti hovoriť, že to je práve ivermectin. Možno je to práve kombinácia C+Zn. To sa neskúmalo. Možno len stačí podať čokoľvek, veď 99,6% prípadov na planéte má mierny priebeh, len nik nevie, kto spadne do tých 0,4% kritických.
Ani samotný Ivermectin nelieči – teda nezabíja vírus CoV-SASR-2. Len modifikuje, povzbudí imunitný systém. Niekto (zas bez potvrdenia) dokonca tvrdí, že ivermectin má nejaké antivirotické účinky, ale nikdy nie je ukázaný mechanizmus priameho účinku. Vždy maximálne moderáciou imunitnej reakcie. Aj to neznámym mechanizmom.
To je druhý dôvod, prečo treba s primeranou skepsou k tomu pristupovať – nik sa neodvažuje popísať mechanizmus účinku. Éra takejto farmakoterapie skončila okolo roku 1985.
Všetky doteraz používané lieky zo skupiny „imuno-modulátorov“ sú také hračkárske lieky. Trochu zaberajú, ale výrazne to závisí od imunitného systému daného pacienta. Proste, majú problém z dôležitým aspektom účinku liekov – opakovateľnosťou výsledku pri každom podaní priemernému pacientovi. Bežne sa používajú ako pomocná, nie hlavná terapia.
Všimnite si, že všetky tie „zázračné“ lieky boli zo skupín, ktoré keď nezabrali, tak aspoň neuškodili a na zdravého nemali merateľný účinok. To väčšina liekov nerobí.
A to je tretí dôvod, ale prvý, prečo neočakávať od ivermectínu nejaké zázraky. Bez pacienta nefunguje.
Takže osobná rada?
Základ je: Jedine vo forme v EU registrovanej liekovej formy pre humánne použitie. Žiadne veterinárne sajrajty.
Druhé pravidlo: Je to liek, má ho indikovať lekár a lekár má dozerať na jeho účinky. Vyhodnocovať, kontrolovať žiadúce aj nežiadúce účinky, ktoré by laik nedokázal dobre vyhodnotiť.
Tretie pravidlo: Každý pacient ide do toho na vlastné osobné riziko. Sme v slobodnej krajine, slobodne si môže každý jesť aké len lieky chce, aj sprostosti. Výplach žalúdka je dostatočne protivná procedúra.
Štvrté pravidlo – ak daný lekár nie je súčasťou systému experimentálnej liečby v zmysle zákona o lieku, alebo ak nejde o podanie látky v rámci vedeckého výskumu v zmysle zákona o lieku, tak akákoľvek indikácia lekárom s licenciou je za hranou zákonnosti. Nie na, ale za hranicou zákonnosti. Akýkoľvek predaj/výdaj bez receptu je zas porušenie zákona lekárnikom.
Áno, pravidlo 2 a 4 sa vylučujú. Je to preto, že týmto samo-„liečením“ ide o porušenie pravidiel, ktoré majú udržať liečbu liekmi v medziach maximálnej bezpečnosti a účinnosti. Snažíte sa bezpečnosť porušiť a o účinnosti snívate.
Preto nikdy odo mňa nemôžete počuť vyslovenie odporúčania na užívanie neregistrovaného lieku. Ako profesionál – farmaceut by som porušil zákon o lieku a etické a morálne pravidlá profesie. V tomto sú na tom laici lepšie – maximálne by boli klasifikovaný ako navádzanie na otravu a v prípade rodičov a detí ublíženie zverenej osobe.
Toľko môj postoj k tomu, keď sa niekto rozhodne nahradiť celú tú mašinériu zabezpečujúcu účinnú a bezpečnú farmakoterapiu občanov EU. Od EMA až po všeobecného lekára. Nahradiť čím vlastne? Vierou z zázrak?
Teraz ešte ten druhý aspekt – pozícia kandidáta, alebo dokonca ako riadiaceho funkcionára štátu, ktorý má tvoriť, alebo svojimi výrokmi ovplyvňovať liekovú politiku štátu a byť garantom účinnosti a bezpečnosti liekov pre svojich spoluobčanov.
Podávanie alebo užívanie ivermectinu je v zmysle správnej liekovej politike možné len v rozsahu, ktorý je charakterizovaný slovami: Mimoriadny dovoz a použitie lieku pre jedného pacienta na jednu liečebnú kúru.
Aby toto bolo možné, tak zákon o lieku a súvisiace obsahuje práve tie výnimky, ako sú:
- ministerské povolenie na použitie neregistrovaného lieku
- ministerská výnimka na kategorizáciu lieku v čase krízového stavu (vojny)
- pravidlá pre zaobchádzanie s liekmi určenými na klinický výskum
- pravidlá pre vykonávanie klinického výskumu a jeho kontrolu
Cez tieto výnimkové paragrafy je možné pretiahnuť jednotky maximálne pár desiatok kusov balení v priamom mennom určení cieľového zariadenia, lekára a pacienta, kde bude liek použitý.
Tieto pravidlá nie sú určené na to, aby pokryli použitie tisícok až státisícov balení pre masu nedefinovaných pacientov
Naopak, pre použitie lieku pre blaho státisícov pacientov sa očakáva prirodzená motivácia materskej firmy zarobiť na lieku. Takže všetky iniciatívne kroky logicky robí práve výrobca daného lieku. Napriek tomu, že na tejto planéte je dnes až ošiaľ po ivermectine, nik nemá odvahu ísť do štandardných procedúr.
Dokonca sme sa dostali do absurdnej situácie, keď je nám, čo bránime vlastným telom fundamentálne pravidlá liekovej politiky v EU 21. storočia, dávané za vinu, že zabíjame pacientov, lebo nechceme zarábať na zázraku.
Nevím, zda-li vím, co je to zázrak, ale ivermectin, na rozdiel od návštevy pápeža Jána Pavla II v apríli 1990 v Československu, žiadny zázrak nie je. Je to jedna šialená, nezodpovedná zlátanina politických, zištných a propagandistických motivácii.
Keď neviem, nemôžem sa postaviť pred občanov a povedať – toto je liek a toto funguje. Na to potrebujem citovať SPC – matku všetkých právd o lieku.
Môj charakter je pevný, paragrafy neohnem a stále čakám na dôkazy. Pretože skratky v liekovej politike končia na zastávke linky číslo 39 Slávičie údolie – cintorín.
Pod čiarou: Slovo ivermectin môžete zameniť za slovo Sputnik V. Dostanete nový článok, ktorý by som napísal o vakcíne. Tak môžete pokračovať od homeopatie až po zázračné onkologické lieky.
