Skratky k úspechu nových politických subjektov klamú len samých seba

Kritériá pre podanie žiadosti zaregistrovanie kandidatúry jednotlivca či existencie politickej strany  slúžia len a len ako základný filter budúcej  schopnosti vyhrať či aspoň zmysluplne súťažiť vo voľbách.

Základným kritériom je vyzbierať desaťtisíce podpisov v petičnej kampani.

Priame zbieranie podpisov je normálny test schopnosti viesť kampaň, ktorá by oslovila zmysluplné počty.

Dá sa to ale aj inak. Skratkou.

Klamstvá do vlastného vrecka

Nákup politickej strany, odštiepenie z poslaneckého kubu, či nebodaj vnútorný puč v politickej strane.  Aj tak sa dá založiť politická strana a potom s ňou vstúpiť do volieb.

Ak nedokáže niekto kandidujúci (či budúca politická strana) zozbierať 50 tisíc podpisov v totálne bezpečnom prostredí bez akejkoľvek konkurencie, aký zmysel, má aby kandidovala, keď na prekročenie prahu zvoliteľnosti je treba niekoľko sto tisíc hlasov?

Vo voľbách má občan v danom momente len a len jeden hlas, jednu šancu vybrať len jedného. Podpísať petičný arch môžem za hodinu aj 10 politickým stranám a k tomu 4 petície na zvolanie referenda a jedu petíciu na kandidatúru za prezidenta.

Môžeme použiť koľko chcete argumentačných faulov, ale matematika nakoniec aj z nich vypláva na povrch. A matematika, tá je základom všetkého. Aj volebného úspechu. V roku 2016 bolo 146205 hlasov 5,6%.

Ale iste, odštiepenci môžu reprezentovať akési ideály, ktoré si vezmú so sebou. Boli ale naozaj takí jedineční, že ich nedokáže politická strana nahradiť a udržať ich voličov u seba? Naozaj s nimi odišli myšlienky, ideály? 

Tvrdé dáta neúspešnosti  odčlenencov, pučistov či nákupcov v slovenskom prostredí straníckej politiky  a v prostredí tradície pomerného volebného systému, sú zatiaľ argumentom proti fanúšikom silných osobností.  Len tak námatkovo: Kaník a spol, Skok a spol, Lipšic a spol, Sieť, Radičová, Malíková, SOP, HZD. Jedinou výnimkou sú odštiepenci KSS. 😉  Ale to je iný príbeh.

Som skutočne zvedavý s akými predregistračnými stratégiami prídu avizované politické subjekty.  Nech už zvolia akúkoľvek stratégiu vzniku. Ak neprídu so skutočne veľkou kampaňou, tak ako sme boli svedkami pri referende 2010,  tak im ostáva už len kúpiť FunRádio, TA3 alebo Denník N.

 

Share Button

Keď sa daňováci a Pellegríni dohadujú o voze a koza im zatiaľ zdochýňa

Pri zavádzaní elektronických služieb štátu sa nám rozhorel podivný spor medzi daňovou správou a Pellegrínim – hlavným to koordinátorom zavádzania e-gov služieb. Že vraj si daňováci nemajú čo zavádzať svoje vlastné schránky pre komunikáciu, keď tu máme štátne elektronické schránky slovensko.sk a k nim eID.  Celé je to pritom jedno „hluboké nedorozumění“. A keby Pellegríni vôbec rozumel tomu, čo má koordinovať, už dávno by eID propagoval ako skvelý nástroj implementácie elektronického podpisu.

A čo si vy predstavujete pod pojmom komunikácia, Kefalín?

Je zaujímavé pozorovať, ako sa kde-kto nadšene alebo totálne s odporom stavia k elektronickej komunikácii. A pritom keď sa opýtam, o čom to vlastne rozpráva, tak netuší.

Tak si najprv vymenujme druhy komunikácie, ktoré v e-gov poznáme:

  1. Vy ako občan či firma na úrad potrebujete poslať nejakú žiadosť, podanie, daňové priznanie.
  2. Úrad vám občanovi či firme chce niečo oznámiť, doručiť vám výmer na pokutu, súdne rozhodnutie, rozhodnutie orgánu verejnej moci, vydanú licenciu či stavebné povolenie v zmysle nejakého zákona.
  3. Úrad vám pošle technický oznam, že nejaká vaša aktivita nejako dopadla – notifikácie bez opory v nejakom zákone.

Kto prijíma dokument buduje portál/formulár

Logika veci hovorí, že v prvom prípade musíte čosi kamsi poslať v elektronickej podobe. A musíte to podpísať.  Zákon o elektronických komunikáciách č 305/2013 nastavil systém tak, že akékoľvek podanie musíte podpísať kvalifikovaným elektornickým podpisom.

Z týchto dvoch základných, fundamentálnych, esenciálnych (vložiť a podpísať) vyplýva, že štát musí vytvoriť

  1.  formulár kdesi na nejakom webe, kam svoju žiadosť napíšete, vložíte
  2. technický nástroj, ktorým podpíšete vkladané podanie pomocou svojho osobného KEP

Toto je elementárne minimum a všetko ostatné je už len pohodlie. Je super, že daňováci okolo týchto dvoch procesov vytvorili pohodlný portál. Je skvelé, že všetky podania pekne zlúčili do osobného konta subjektu. Prejavili vysokú mieru pochopenia pre 21. storočie,  keď na prihlasovanie do tohoto osobného konta používajú KEP.

Naopak, napríklad takým policajtom v agendách okolo áut sa žiadne pohodlie na úrovni 21. storočia vytvoriť nepodarilo.

Na Slovensku je mrte úradov a keď chcem niečo podať niektorému z nich, musíme to podávať na niektorom konkrétnom webe z tých mrte webov úradov. Dane u daňovákov, autá u policajtov, poplatky za smeti na webe obcí.

Je to tak preto, že podaním vstupujú údaje do systémov toho ktorého z mrte úradov. Do mrte systémov.  Kým tieto dobre dojené kozy niekto nezušľachtí a hlavne nezaženie do jedného košiara, bude každá z nich pomalinky živoriť a zdochýňať.

Možno to na to treba Pellegríniho upozorniť, že portál Slovensko.sk toto absolútne nerobí! Dokonca prácu na tomto projekte nie je ani nikde inde vidieť.

Občan prijíma dokument – má svoj portál slovensko.sk

V opačnom garde zas občan prijíma podania úradov. Aby si každý občan nemusel vyrábať a programovať svoje nástroje, pomocou ktorých by si prečítal podania úradu, tak sa smeráci rozhodli, že urobia jeden  jediný –  štátnu schránku slovensko.sk.  (Že sa rozhodli zle, je dnes vidieť, ale to je iný príbeh)

Štátna elektronická schránka na slovensko.sk je práve tým miestom, kde úrady podávajú občanom svoje podania. Len a len takto to musíme chápať.

Ak chce úrad občanovi niečo povedať, musí isť za občanom, teda do jeho elektronickej schránky. Toto zdá sa daňováci nepochopili. A zdá sa, že rovnako to čoskoro nepochopia aj ďalšie orgány verejnej moci.

Tak ako sledujem prestrelku Pellegríni-daňováci, nechápe to tak úplne ani úrad koordinátora e-gov riešení. Trošku to chápe, keď hovorí, že má byť len jedna schránka. Ale uniká mi dôvod prečo. A tým dôvodom naozaj nie je to, že si to smeráci práve takto napísali do zákona 305/2013.

No a potom tu máme notifikácie –  teda krátke správy bez opory v texte nejakého zákona, ktoré poväčšine generuje stroj a tak sa ten stroj  prejavuje, že žije. Že sme niečo podali a on to prijal, že nejaké heslo bolo vygenerované a on nám ho poslal, že nejaká správa niekde bola otvorená.

Prejavy strojového života prebiehajú v prostredí a v blízkosti tohoto stroja.  Ale je vlastne úplne jedno, či tieto notifikácie budú portály orgánov verejnej moci posielať do štátnej elektronickej schránky alebo do nejakej schránky správ na portále svojom. O nič nejde, sú to právne nezáväzné, čisto procesné oznámenia, prejavy strojového života.

Pellegrínovský a daniarsky voz a zdochnuté kozy orgánov verejnej moci

Je tragické, že sa hlavný koordinátor a jeden z najvýznamnejších používateľov elektronizácie handrkujú o posielanie notifikácii o prejavoch strojového života.

Je smutnou pripomienkou nekončiaceho radu tragédií slovenského e-govermentu, že sa hádajú o niečo, čo dnes spoľahlivo funguje pomocou eID. Že nikto z nich nevidí ako dnes krásne na dva kliky (vrátane improtov z externých SW) funguje podávanie daňových priznaní pomocou všetkých nástrojov e-govermentu, tak ako sú definované v zákone 305/2013.

Absurdnosťou dnešných dní je, že sa na Slovensku dvíha vlna občianskeho odporu proti e-govermentnému riešeniu, ktoré jeho spokojným užívateľom od roku cca 2008 šetrí prácu, skvalitňuje vnútropodnikové procesy a sprístupňuje nástroje 21. storočia aj pre súkromné aktivity.

Smerákom sa máločo v e-gov podarilo a ani len o tom nedokážu informovať poriadne.

Tak, tak, priatelia, zatiaľ čo tu prebieha prestrelka medzi Pellegrinim a daňovámkmi o voze, za ten čas pomaly ale isto je koza v poslednom ťažení pred smrťou.

Daňový portál je jediná, normálne a na úrovni 21. storočia, fungujúca vec na poli slovenského e-gov. Ale zdochne, ak sa budeme handrkovať o hovadinách.

To kľúčové je, aby daňový portál prijal každého nového užívateľa eID hladko a bez švíkov, teda bez nutnosti papierovej registrácie. Aby tam to konto proste automaticky bolo. Registre a ďalšie podmienky na to dnes sú. Veď sami daňováci dávajú ajťákom pre slovensko.sk informáciu, ku ktorému občanovi treba aktivaovať aj identitu právnickej osoby… Ach jo!!!

Či sa elektronické notifikácie uložia do notifikačného centra na portále daňovákov, alebo či sa uložia do e-schránky slovensko.sk, je otázka piatich riadkov programového kódu prevodového mostíka.  A o tomto voze sa rozhorel najväčší spor?

Po tom, ako sa eID stalo nositeľom zadarmových cetrikátov pre KEP a KEP je totálne univerzálna technológia? Po tom, ako elektronické podávanie daňových priznaní funguje viac ako 10 rokov pomocou KEP? Tak po tom sa tu sporíme kam strojom doručovať strojom generované oznámenia?

Keby sa radšej spoločnými silami postarali o to, aby stroje jednotlivých orgánov verejnej moci na pozadí spolu dokázali komunikovať. Veď to je predsa práca koordinátora. Alebo že by spolu nekomunikovali?  A čo si, Kefalín, predstavujete pod takým pojmom komunikácia vy?

Share Button

R2 je infraštruktúrna povinnosť Európy 21. storočia

Nuž išiel som tadiaľ, južnou trasou zo Zvolena do Košíc pred prázdninami. Stretol som v oblasti Sosožky 2 slovom dva kamióny cestou do Košíc a 2 slovom dva cestou z Košíc. Pričom na predbiehanie som mal úplne prázdnu cestu. (Na Sorožke som bol cca o 11:00 ta a o 17:00 späť)

Ja som veľmi citovo založený na tejto južnej trase. Ohromne by som si prial, aby tam bola riadna diaľnica. No súčasne mám obavu, že to je dnes diskusia o sliepke a vajci. A  tvrdé dáta nás nikdy nevyvedú z bludného kruhu.

Celá trasa od Lučenca až po Moldavu nad Bodvou bola jedna zaspatá ideálna cesta. Samozrejme, tento pocit umocňuje obchvat Tornaľe, Oždian a teraz nedávno vyrovnané zákruty myslím, že pri Bátke. Plus veľký výkon kamiónov v porovnaní s mojim detskými časmi V3S a Avie. A aj tá Zafira je niečo iné ako bol Moskvič. A to sú dáta proti starostom tamojších obcí a proti županovi.

Možno keby vytiahli miestny starostovia dáta o intenzitách dopravy na dieľkové!!! trasy… Tak by nedokázali nič.

Diaľnica je o diaľkovej doprave. Preto napríklad na diaľnicu nie je nájazd z každej dediny, ktorá pri nej leží. Obávam sa, že si ľudia z tej oblasti idealizujú dojazdové časy do miestnych pobočiek firiem.

Autobusy dnes jazdia medzi dedinami 65-70 km/hod nie kvôli cestám, ale kvôli spotrebe. Na diaľnici síce jazdia aj 90km/hod (nech to sviští), no treba pripočítať 5-7 km navyše do centra dediny/mesta. Lebo diaľnica musí splniť nejaké hlukové limity, takže nemôže ísť cez námestie Takže zas dáta nič nedokážu.

Naopak, ja by som očakával krik hlavne z miesta od Detvy na západ a z východu zas od Košíc a Trebišova, že treba cestu na diaľkové spojenie skrz juh stredného Slovenska. No a tu prídu na rad tvrdé dáta – Jaguár dohodla vláda nie pri Detve ale pri Nitre. Takže podporné dáta nebudú.

Jediný argument, ktorý som ochotný uznať je: V 21. storočí v Európe je normálne mať v infraštruktúre štátu v geografickom tvare pretiahnutej fazule diaľnicu medzi Zvolenom a Košicami. Lebo je to v 21. storočí v Európe norma obslužnosti územia. Tento argument roztína nekonečnú debatu sliepka-vajce.

Share Button