Archívy značky: Zamyslenie na nedeľu

Škola praktického života

Zamneď: Nezávislí kandidáti, prečo vás nechcú v strane?

České komunálne voľby vyhrali ad hoc poskladané kandidátky s dobrodruhmi. Nemyslím to vôbec pejoratívne. Rýdza demokracia zvíťazila. Človek si povedal, že on to zvládne, presvedčil pár ľudí, dal dohromady kandidátnu listinu, zaregistrovali sa a vyhrali. Budú 4 roky podľa seba riadiť svoj lokálny svet. Vivat demokracia.

Toľko tá suprová stránka. Naozaj, bez akejkoľvek irónie – je to super, milujme demokraciu.

Ale prečo títo ľudia nemajú šancu v systéme klasickej politickej strany? Viete, výhodou klasickej politickej strany je predvídateľnosť v otázkach, ktoré nie sú aktuálne dnes, ale prinesie ich až čas. Volebná kampaň prebieha tu a teraz. Keď si všimnete čím bodovali nezávislí kandidátu, tak uvidíte len a len časne statky. Jeden konkrétny bod. Niekde to bola nestavba novej radnice, niekde naopak nové urbanistické riešenia námestia.

Viete ako budú títo nezávislí kandidáti hlasovať a rozhodovať v tých stovkách či tisíckach malých či veľkých rozhodovaniach, ktoré robí každý mesiac obecné zastupiteľstvo?

Viete aké majú dlhodobé vízie? Myslím vízie presahujúce aktuálne volebné obdobie?

Hm, už sa mi to tak suprové nezdá, že víťazia dobrodruhovia na jedno použitie s jedným nápadom.

Ale prečo títo ľudia nemajú šancu v systéme klasickej politickej strany? Ako to, že politické strany nie sú otvorené novým ľuďom? Alebo sú? Prečo potom nezaklopali títo dobrodruhovia? Boja sa, že by nedokázali presvedčiť spolustraníkov? Že by tieto prvotné primárky prehrali v momente, keď by si ich niekto opýtal na ich filozofický, nadčasový pohľad na svet?

Ja neviem. Ale tak trochu tuším. Sú nepredvídateľní. Nezávislí kandidáti sú veľmi ale veľmi nepredvídateľní v charaktere  ich celkového  hlasovania. Ale ako sa mám rozhodnúť pre komkrétneho nezávislého kandidáta, keď netuším, či bude rovnako liberálne hlasovať v prípade zdravotníckych otázok, ako deklaruje v prípade rozvoja stavebných zákaziek?

Pamätáte na poslaneckú šlamastiku v Nových Zámkoch? Viete ako by v tomto prípade hlasoval váš nezávislý kandidát?

Hm, už sa mi výber nezávislého kandidáta nezdá ani trochu suprový.

Pre mňa v nadchádzajúcih komunálnych voľbách to bude jednoduché. Je tu Smer – garant birmovanej socialsitickej bafuňárskej politiky. Je tu SaS, garant liberálnej pravicovej sociálne-solidárnej politiky. Prvý spôsob riadenia spoločnosti je pre mňa neprijateľný. Ten druhý je presne to čo očakávam.

Dosť ľutujem ostatných pravicových voličov. Hlavne tých konzervatívnejších. Ale možno majú jasno. A tiež socialistov z presvedčenia. Koho vy len budete voliť?

Aké už len môže mať dlhodobé hlasovacie preferencie človek, ktoré ho zaštítila koalícia Smer+KDH+Sieť+Most? Socialistický pravicový birmovaný komunista? Hm, to by sa nepodarilo ani ako produkt zrážky koňa s ešte väčším koňom v CERNE.

Nechcem sa vypytovať nezávislých kandidátov, aby som zistil čo si myslia na každú jednu mysliteľnú otázku a tak si zvolil mne prijateľného kandidáta. Vy na to máte čas?

Základné vízie strán, ktoré si vybral jednotlivý kandidát keď ich použil na zaštítenie mi pomáhajú. A z opačnej strany zas spolieham, že  strany korigujú počas volebného obdobia vízie svojich kandidátov, aby boli v duchu základných vízii strany.

To je pre mňa trvalo udržateľné rozhodnutie.

Na podobnú tému z minulosti:
Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?
Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu
Prestaňme sa báť byť radovými členmi politickej strany

Share Button
Škola praktického života

Zamneď: Prečo by som to robil?

Prišlo za mnou staršie decko (okrem neho mám ešte jednu mladšiu mládež) a pýta sa ma: „A prečo to Putin robí?“

Chvíľu som uvažoval a rezignovane odpovedal: „Ja neviem, pretože ja tak uvažovať nedokážem.“ A na oplátku som sa ho opýtal: „Biješ svojich spolužiakov?“

On odpovedal: „Nie nebijem, veď prečo by som to robil?“

Áno, tak jednoduché to je. Alebo si myslíte, že môžeme zvládnuť pochopiť diktátora? My čo žijeme v demokracii? My čo sme zažili aj diktatúru, by sme to ale zvládnuť mali. Preto som bol býval bol písal, že bývalé socialistické krajiny vedia, ako myslí Rus.

Je to naozaj tak: robí to len a len preto, že môže. Potrebujeme sa navzájom. Pre prežitie a spokojný život má zmysel byť priatelia, spolupracovať, obchodovať spolu. Nemá zmysle po sebe strieľať. Ale keď môžete, prečo by ste to neurobili?

Áno, ten zásadný rozdiel vidím práve v rozdiele medzi tými vetami.

  • Putin: „Prečo by som to neurobil?“
  • Demokratický svet: „Prečo by som to robil?“

Demokratická Európa a demokratická Amerika chce spolupracovať. Je to preto, že politici sa zodpovedajú voličom, chcú byť zvolení a teda musia ulahodiť prianiam svojho elektrorátu. Pokiaľ si udržíme túto väzbu, budú sa naši zástupcovia stále pýtať: „Prečo by som to robil?“.  Ak sa zvolení zástupca odtrhne z reťaze a zmení sa na diktátora, začne sa pýtať: „Prečo by som to neurobil?“, a sám si nájde odpoveď: „Veď môžem.“

Diktátori vždy môžu. Nikomu sa nezodpovedajú. Nikto ich nezaujíma. Preto sú pre život na zemi diktátori nebezpeční.

Share Button
Škola praktického života

Zamneď: Čo na to naše matky? Čo na to my? Čo na to ja?

Prvá svetová vojna trvala od 28. júla1914 do 11. novembra 1918.

Chápete to? Už 13. septembra 1914 sa udiala bitka, pri ktorej zmizlo zo sveta 350 tisíc mužov. Každý z nich mal matku alebo manželku alebo milenku. To je tak cca 700 tisíc ľudí. Každý z nich patril do nejakej rodiny. Koľko mala vtedy rodina členov? No nech sú to priemerne traja. To je vyše 1 milióna dotknutých obyvateľov Európy.

Podľa projektu BBC bolo v tej chvíli na zemeguli 1,795,398,243 obyvateľov. Tých 700 tisíc to je 0,38‰ svetovej populácie. Ten jeden milión, to je 0,55‰ vtedajšej svetovej populácie. A to sa vojna týkala v tej chvíli len a len Európy. Amerika bola už plne kolonizovaná – kopa ľudí, v Austrálii už dávno nežili len vyhnanci a trestanci – kopa ľudí a Afrika ani nevedela, kde je nejaký Ľvov – ďalšia kopa ľudí ktorú by sme mali odrátať.

Naše Rakúsko-Uhorsko malo vraj v roku 1914, podľa Wikipedie,  52,8 miliónmi obyvateľov. Tých 700 tisíc, to je 1,33% obyvateľov. Chápete to? V jeden deň zmizne z povrchu zeme 0,66% obyvateľov krajiny, ktorá vojnu rozpútala.

A tým jej obyvateľov je to jedno. Veď čo to je 0,38‰? Jedno pivo, to vám morálnu kocovinu pľúštenie nespôsobí?

Tento rok na českých cestách už umrelo 340 ľudí. Nie tisíc. Proste 340 kusov. Dnes je na planéte cca 7,220,809,330 ľudí. To je humbuku okolo bodového systému, akcii Kryštof, vyberania pokút a novinových článkov.

V roku 1914 frčala vojna ďalej ako by sa nechumelilo. Pri jednej bitke sa to dotkne milióna ľudí a nič. Veľká vojna trvala ešte ďalšie 4 roky a stovky až tisícky vojnových bitiek.

A čo na to neznámi vojín?

Vedľa seba tam na cintorínoch uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Zdroj:  Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov… | M+M+M+M (4M).

Dnešné zamyslenie nie je o nás. My v NATO nemáme žiadnu potrebu niekam útočiť, zaberať nejaké územia, niekoho zotročovať. Tak jednoduché to je. Ak by mal niekto v NATO či EU iný názor, tak to potom nech ide do svojho menšinového úzadia. Takí sa nikdy k rozhodovaniu nedostanú.

Dnešné zamyslenie je o obyvateľoch Ruska. Oni sa musia pozrieť do svojho zrkadla a odpovedať si na otázku, či sú ešte vôbec občania, alebo už poddaní či nebodaj za posledných 20 rokov zotročení svojim diktátorom.

Share Button