Archívy značky: veda

Peniaze na vedu investované ako hospodárska podpora „našim človekom“ – časť 2.

Pozrime sa podrobnejšie, ako si dnešná vláda predstavuje podporu inovácii a výskumu a rozdeľovanie peňazí z EU. V prvej časti sa pozriem na celkový dotačný rámec – Čo nám to vlastne EU dáva? Bonusom politiky vlády Smeru+SNS+MOST je zvyšovanie sociálnych rozdielov medzi okresmi Slovenska.

Vládne reči o podpore výskumu – papier znesie všetko

Priamo na stránkach operačného programu sama smerácka vláda tvrdí:

Celková alokácia OP VaI za zdroje EÚ predstavuje 2 266 776 537,00 EUR, z toho viac ako tri štvrtiny všetkých finančných prostriedkov sú určené na posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvyšná časť je alokovaná na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Zdroj: O nás – Operačný program Výskum a Inovácie

Ak dobre počítam, tak 1/4 z 2,266 milardy je tak 566 694 134€.

Existuje programový dokument celého Operačného programu výskum a inovácie (PDF), v ktorom sa jasne píše, a píše to naša vlastná vláda, ako super bude podporovať výskum a inovácie.

Takže takéto sú teoretické východiská, skvele nalinkovaný systém podpory výskumu a inovácii, z ktorých viac ako 1,7 miliardy má ísť na posilnenie výskumu.

Plavčanových 300 miliónov vyčerpalo kompletne investičné stimuly do roku 2020

Aktuálne sa prevalil megaškandál, kedy z čiastkovej výzvy za 300 miliónov dostali skutočné slovenské vedecké inštitúcie celkovo 0 eur. Áno, NULA eur pre výskumný rozmer a 300 miliónov ako investičné stimuly pre inováciu v malých a stredných podnikoch. Upozornili na to rektori slovenských univerzít, keď sa ohradili, že skutočným vedeckým inštitúciám nešlo nič.

No týchto 300 miliónov je len kvapkou v mori  celkovej alokovanej sumy skoro 2,3 miliardy eur na obdobie 2014-2020.

Keď sa pozrieme, komu sa doteraz z týchto 2,3 miliardy eur dostali peniaze, uvidíme, že megnificencie sa oprávnene rozhorčujú.  Ukazuje sa totiž, že k tým 300 miliónom treba pripočítať ďalšie milióny a milióny eur, ktoré už boli právoplatne priklepnuté len a len na inovácie v sekcii malých a stredných podnikov  bez akejkoľvek účasti výskumu.

Dva príklady za všetky:

1 017 630.00 € (45% celkovej ceny) Cieľom projektu je dosiahnuť podstatnú inováciu procesu obstaraním novej modernej výrobnej linky. Zdroj: Nákup inovatívnej technológie pre ST.NICOLAUS, a.s. – Detail žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ITMS2014+ Verejná časť

ST. Nicolaus a.s. je typická malá a stredná firma. Ideál zdravej produkcie podporujúcej zdravý vývoj mládeže.

Tento druhý nie je až tak silný v peniazoch, no poukazuje na iné veci:

632 730.70 € (35%ˇcelého projektu): Žiadateľ teda realizuje dodávku asfaltových zmesí spĺňajúcich vyššie štandardy a normy (diaľničné úseky, mosty, I. – III. triedy) subdodávateľsky, čo výrazne zhoršuje jeho pozíciu v rámci regionálnej konkurencie, navyše tak nie je výroba produktu vo vlastnej réžii, čo zvyšuje možnosť neoddania diela v požadovanom čase a kvalite koncovému zákazníkovi.

Predmetom hlavnej aktivity projektu „Ostatné inovačné opatrenia“ je záväzne objednať, dodať, sprevádzkovať a plne sfunkčniť zvolené technologické zariadenie, ktoré bude slúžiť na výrobu inovovaných produktov a následne certifikovať inovované produkty. Realizáciou projektu docielime rozšírenie portfólia výroby o inovované produkty – nové druhy asfaltových zmesí, ktoré spĺňajú prísne parametre stanovené v STN a EN normách, použiteľné na diaľničné úseky, mosty, cesty I. – III. triedy. Táto inovácia bude mať zásadný vplyv aj efektívnosť výroby, ktorá sa značne zvýši: výroba 2-násobného množstva zmesi na jednotku času; plná automatizácia procesu výroby; eliminácia poruchovosti výroby, a i. Na novej technológii bude taktiež možné vyrábať asfaltové zmesi s použitím recyklátu – „R-materiálu“, čo je vyfrézovaná vrchná časť existujúcej staršej cestnej komunikácie primárne určená na odpad. Realizáciou projektu sa výrazne zvýši konkurencieschopnosť žiadateľa v špecifickej oblasti. Zdroj: Spoločnosť Doprastav, a.s. inovuje výrobu asfaltových zmesí – Detail žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ITMS2014+ Verejná časť

Chápete? Doprastav, to je tá firma, čo bola v reštrukturalizácii, lebo nedokázala hospodáriť. Obaľovne, čo sú klasické konkurenčné prostredie domácich firiem pre domáci trh. Priamo sa priznávajú, že cieľom projektu je zlikvidovať konkurenciu. 

Toľko dva príklady za mnohé, ktoré si môžete preklikať na stránke zoznamu schválených projektov operačných programov.  Každú jednu sumu, ktorá je rovnako, ako mnou vypichnuté dva projekty, len a len investičnou pomocou treba pripočítať z Plavčanovým 300 miliónom. A musíte myslieť na to, že strop na obdobie 2014-2020 je cca 566 miliónov. Všetko ostatné deklaruje vláda Smeru+SNS+MOST ako peniaze určené „… na posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií“. 

Výskum a inovácie, ktoré vás oberajú v Krtíši o prácu

Zdá sa vám, že je to predsa dobre, keď sa firmy môžu rozrastať za „štáttne“ EU peniaze? Keď sa vytvoria nové pracovné miesta, je to skvelá hospodárska politika vlády, že?

Tak si predstavte, že žijete niekde v oblasti Veľkého Krtíša.  Vaša firma spracováva bioodpad na bio-palivá a rada by ho dodávala aj na do ďalších častí Slovenska. Akurát vám už chýba kapacita. Dokonca viete, že existuje linka na… Ale veď to je jedno. Vláda podporila skvelú inováciu:

314 490.60 € (45%); žiadateľ: Ponti-M, s.r.o. Južná 36, 94901 Nitra; Projekt sa bude realizovať v obci Cabaj – Čápor

Cieľom projektu je Zavedenie výroby inovatívneho produktu – Biouhlia. Zdroj: Zavedenie výroby inovatívneho produktu – Biouhlia – Detail žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ITMS2014+ Verejná časť

Nitra je úplne skvelá lokalita ako cieľ podpôr malého a stredného podnikania – potvrdí 11 z 10 nezamestanných vo Veľkom Krtíši a jeden skvelý novinár k tomu.

Papier znesie všetko – dokonca aj super sociálny program vlády Smer+SNS+MOST zameraný na okresy s vysokou nezamestnanosťou. Pamätáte si to ešte?

Tak, tak priatelia, nejaký humbuk pánov profesorov v staromódnych talároch, kdesi ďaleko v Bratislave, ten sa týka práve vás tam vo Veľkom Krtíši či Bátke alebo Ožďanoch. Keď politici SaS upozorňujú na absurdnosť prideľovania akademických peňazí, bojujú práve za vás, v Krtíši, Gelnici či Sobranciach.

Toto je prvý diel z celkových 3, ktoré mám pripravené a ktoré na plno ukazujú zvrátenosť vládnej politiky koalície Smer+SNS+MOST. Pokračovanie o týždeň – veda a výskum v zdravotníctve.

Share Button

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie

Odkedy internetovo poznám Arthura, odvtedy sa sa v tomto bode s ním nezhodujem.

Herdek, jsem já povinen vysvětlovat každýmu, jak jsem co myslel? Četla to spousta lidí, ti to zjevně pochopili, asi si dali tu práci, tak to pochopili. Možná někteří špatně, ale co už. Ale má mě trápit, že to někdo pochopil jinak, než jsem to napsal? Hmmmm… opravdu? Je to můj problém, že někdo nepochopil něco, co jsem napsal? Měl bych ještě investovat další čas a energii, abych mu to dovysvětloval? Zou wish!

Zdroj:  Vysvětlení |.

„Čo tým chcel básnik povedať a nepovedal?“, to si môže povedať každý poslucháč. Ak nič nenasleduje, žijete úplne zbytočne. Život sice nemá zmysel, ale až takto?

Možno je to tým, že ja profesne potrebujem, aby mi absolútny amatéri a nevzdelaní rozumeli. Inak by mi umierali pacienti, inak by mi „umierali“ podriadený, inak by mi „umierali“ klienti môjho procesného riadenia.

Možno je to preto, že už od gymnaziálneho pradávna milujem chémiu a ostatní ju odo mňa chceli vysvetliť.  A keď ste jediný, tak prosto musíte.

Možno je to preto, že od základkového pra-pradávna milujem Grygara a jeho popularizáciu vedy. A keď vám niekto ukáže krásu prírodných vied, tak mu to nadosmrti dlhujete.

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie.  Akurát, na rozdiel od toho Arthurovho  ňoumy si nemyslím, že je Arthur arogantné hovädo len preto, že popularizácia mu nie je vlastná. Je to človek, ktorý myslí inak ako ja. A to je inšpirujúce.

Nemusíte súhlasiť, stačí, že… A veď viete čo som chcel povedať, ale nepovedal…

Pod čiarou: Dôkaz miesto sľubov. Písal sa rok 2009:

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdroj:  Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali? | M+M+M+M (4M).

Share Button

Poraďte mi, ako mám moju milovanú vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím?

Odpoveď a vysvetlenie vedca bezradnému laikovi.

Tak jsem si v populárně přežvýkané zprávě lékařské fakulty Harvardu početl o tom, co lékaři aktuálně ví o fungování a podpoře imunitního systému. T buňky a bílé krvinky pomáhají, ale když jich budeme mít více, bude imunita lepší? Nevíme. Vitamíny? Mohly by pomáhat. Ale pomáhají? Není prokázáno. Echinacea, ženšen? Žádné pozitivní výsledky. Stress a pocit osamělosti? Jisté spojení existuje, ale jaké? Nikdo netuší. Jsou elitní zimní sportovci více náchylní nebo odolnější infekcím? Nelze odpovědět. Pomáhá otužování? Není prokázáno. Hergot, může mi někdo říct, jak se tahle věda může brát seriózně?

Chápem, laika chytá zúfalstvo. A teraz si predstavte, čo ja, ako vedecky založený, prírodovedne mysliaci človek, si mám o svojej vlastnej vede myslieť?

Bolo by to na mašľu, keby ma nebol býval bol na začiatku mojej vedeckej dospelosti poučil môj školiteľ.

Keď som písal diplomovku, zmätený som zašiel za školiteľom, že som našiel práce, ktoré hovoria, že sa nami meraný parameter P pôsobením látky L zvyšuje. A tiež som našiel práce, ktoré dokazujú, že sa meraný parameter P pôsobením látky L znižuje. Školiteľ ma s neskrývanou radosťou upokojil konštatovaním: „Aspoň sa máme kam pridať, nech už nám vyjde čokoľvek.“

Čím viac toho z oblasti prírodných vied vieme, tým viac a intenzívnejšie rastie neistota. Je to preto, že si uvedomujeme komplexnosť živého systému. A čím viac toho vieme, tým máme väčší problém postaviť pokus tak, aby bol vedecky nenapadnuteľný.

Raz som sa rozprával s jedným  docentom chemického inžinierstva. Znalí vedia, že je to dosť špičková časť chémie. Na debatu sme mali hafo času, chystali sme pahrebu na grilovanie. Keďže je to rodinný príslušník, rozoberali sme príčiny symptómov. Nakoniec našu debatu uzavrel slovami: „A nakoniec zistíme, že je ten systém tak multiparametrický, že nie je možné  určiť príčinu.“ Ja som dodal niečo v zmysle, že má vzhľadom na princípy štatistickej matematicky rozhodne pravdu a šli sme grilovať. Pahreba bola už z pohľadu objektívneho vedeckého posúdenia tak akurát.

Inak to ani dopadnúť nemohlo. Obaja sme vedecky mysliaci, máme nejakú tú skúsenosť s axiómou „Matka príroda je suka“. A keď sa masť nechce topiť, tak namiesto priloženia polienka pod kotlinu navrhneme, že by sme mohli znížiť tlak. A rozhodne, zdôrazňujem rozhodne, nikdy nerobíme pokusy v piatok poobede.

Navyše, čím viac toho vieme, tým viac mýtov, legiend a pocitov dokážeme vyvrátiť. A že ich je. Veď ostatných 10000 rokov (áno, desaťtisíc rokov ak nie stotisíc) sme žili v duchu „prianie je otcom riešenia“. Len a len posledných 50-70 rokov sme schopný robiť ako-tak vedu. Za tých 10000 rokov sa nahromadilo mýtov a legiend a pocitov až hrôza na tú kopu pomyslieť.

Súkromne si toto obdobie pomenúvam ako Obdobie ľudskej hlúposti. Časť z toho čo náš nešťastník vymenoval je z tejto desaťtísícročnej zbierky ľudskej hlúposti. Áno, nazvime týmto pravým menom 99% medicíny stredoveku. A keby len stredoveku.

Môj docent farmakológie nám na poslednom seminári semestra povedal: „Priatelia, vôbec vám to skúškové nezávidím. To my keď sme študovali, to bolo samé mechanizmus účinku neznámy. Skúste mi to o dva týždne na skúške povedať vy a uvidíme sa na skúške opakovane, kým sa tie mechanizmy nenaučíte.“

Skutočne, reálne vedomosti, múdrosť, pravda vo farmácii, to je otázka posledných 50-60 rokov. A dúfame, že sa nenájde zas nejaký Heisenberg. Och, ako dúfame!

Vedec musí riešiť tony nahromadenej hlúposti z minula a súčasne sám občas splodí pekné hlúposti. Časť z toho, čo náš nešťastník vymenoval je z ranného obdobia vedy, ja tomu hovorím – Obdobie vedeckej  hlúposti.  Veda sama plodí hlúposti. Múdrosti a pravdy je vo vesmíre šírom poskromne. Navyše sa ten vesmír, sviňa jedna matkou sukou splodená, neustále rozpína. Takže koncentrácia múdrosti permanentne klesá.

Sprvoti sa mnoho vecí zdá ako prelomový objav pravdy a múdra. No prvý kolega, ktorý idúcky náhodou okolo vám poza chrbát nahliadne na vašu prácu a uvidí do očí bijúcu chybu, rozpor, nevedomosť pri konštrukcii parametrov a pokusu. Nikdy nedúfame dostatočne silne!

No a potom, keď už teda prídete skutočnej pravde na koreň, objaví sa vztýčený prostredník na Vltave dôsledok ďalšej z hlavných vedeckých axióm: „O všetkom pochybujte.“

No povedzte mi teraz, keď ste zas o trochu múdrejší, ako mám túto moju vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím a celou svojou mozgovňou ju vrúcne milujem?!?

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity