To, že sa celý vesmír točí okolo zeme vychádzalo z pozorovania. A ešte trochu z ľudskej sebastrednosti. A potom prišli pozorovania, že sme jedno z N telies a stred je niekde úplne inde. Ale my sme to tak videli, takže to bola pravda. Jedine pohľad do histórie nás môže ochrániť od opakovania rovnakého.
Tisícky lokálnych špecifík pochádzajú z osobnej sebastrednoti. A proti nim je pozorovanie sveta z nadhľadu, vďaka ktorému sa vždy ukáže, že lokálne špecifikum je osobná túžba jednotlivca. Túžba, aby sa svet točil okolo neho. A potom, veď on to tak aj vidí. Až skúsenosti nás môžu ochrániť pred opakovaním rovnakého.
Bavia ma „odborníci“, ktorí majú pravdu, lebo oni to tak vidia. Lebo oni to spočítali na základe svojich dát a skúseností. Postavia gigantický chrám svojej teórie. A potom sa na to mrknete z nadhľadu a vánok od mihalníc im to celé zbúra. Ich pozorovanie je v širšom súbore len štatistickou chybou. Lebo história nás naučila a skúsenosť túto teóriu opakovane potvrdzuje.
Takže ako na to? Máme metodológiu ktorej sa hovorí dvojitý slepý pokus. Prvýkrát je to zaslepené, keď zbierate dáta a neviete či sú to dáta vzorky alebo dáta štandardu. A druhýkrát je to zaslepené, keď neviete či vyhodnocujete dáta vzorky alebo štandardu. Toto je všeobecne uznávaná nepriestrelná metóda. Určite ich je viac, ktoré z historického nadhľadu zabezpečia istotu pravdivosti.
No a potom príde filkulín, ktorý jasne vie, odkiaľ zbiera dáta a ako ich má vyhodnocovať. Namiesto toho, aby dokázal, že jeho metodika je dvojitým slepím pokusom (alebo iným nepriestrelným beťárstvom), snaží sa ukázať, aký je super odborník. A odborník by predsa neurobil chybu v metodológii.
Ja mu vlastne nakoniec verím. Veď on to tak vidí už odpočiatka. Len nikto nesmie mrkať. 😉
