Archívy značky: demokracia

Brutalizmus politiky vládnej koalície – 76 bohate stačilo jediný raz za 4 roky

Matematika demokracie je neúprosná.  Na to, aby akýkoľvek návrh prešiel musíte mať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.  Len raz vo svojej kariére potrebuje minister na udržanie sa vo funkcii 76 hlasov. Len a len pri vyslovované dôvery novej vláde.

Keďže je predpoklad, že sa dostavia všetci odporcovia a nikto nebude v tomto prípade ani hrať na nejaké „vypárovanie“, Smer musí do rokovacej sály doniesť, keď aj na rukách, 76 svojprávnyhch ľudských bytostí.  Čokoľvek menej znamená, že návrh neprejde. A dôvera vláde nebude vyslovená.

Potom už otázka o ktorej sa hlasuje stojí naopak.

Potom už bude naopak toto bremeno 76 kusov na strane opozície.  A musia byť čisto ZA. Zdržať sa nestačí. hlasy proti a zdržali sa hrajú spoločnú pesničku.  A zdržiavať sa veru poslanci Mostu a Siete isto budú s chuťou. Nejaká tá nútená správa pre Martin sa vyrobí ad hock vždy.

V prípade SNS stačí, aby sa nepridal v jedinom prípade. Nemusia vyjadrovať lásku. Stačí že sa nepridajú pri vyslovovaní nedôvery predsedovi vlády. Dokonca sa môžu pokojne pridať v aj každom odvolávaní akéhokoľvek ministra. Fico si navrhne nového, prezident ho vymenuje a odvolávanie môže pokračovať.  Ústava naozaj nepočíta a ani nemôže počítať s tým, že niekto vládne všetkému zdravému rozumu a všetkým svedomiam navzdory.

Ich vláda je brutálny pragmatizmus v prístupe k odkláňaniu štátneho rozpočtu na súkromné účty. Nevládnu kvôli ničomu inému.

Zákony na dividendy akcionárom sú už dávno

Hovoríte, že veď aj na prijímanie zákonov potrebuje Smer väčšinu? Ale prosím vás. Vláda nepotrebuje prijímať žiadne zákony aby vládla. Nie sme po revolúcii. Náš právny systém je viac-menej kompletný.

A rozpočet?  Ale prosím vás, papier znesie všetko. Na podnikanie vo firme Štát, s.r.o. je úplne jedno, aký rozpočet krajina má.  A nejaká nútená správa…

Áno, to čo tu píšem je ten najpochmúrnejší variant existencie a prežívania Slovenskej republiky.  Vy hádam veríte v nejaký lepší?

Uvedomte si priatelia, vládny politici neslúžia občanom, pretože sme ako občania slabší ako ich akcionári.  Uvedomte si, že Smer mal 4 roky, aby nastavil legislatívne prostredie Slovenskej republiky tak, aby mohol dobre slúžiť svojim akcionárom.

Smeru dnes už len treba, aby to bol on, kto svieti a kúri. A na to mu stačí, aby sa SNS nepridala k vyhláseniu nedôvery vláde.  

Čo myslíte, koľko ruksakov to bude stáť?

Článok vychádza z textu Udrž husičky pod krídlami za každú eštébácku cenu, Bejby! zverejneného tesne po voľbách počas taneškov okolo likvidácie strany Sieť.

Pod čiarou: Zdá sa vám môj článok až priveľmi absurdný? A to ste si nevšimli tú absurditu celej vládnej krízy? Veď oni nemajú rozpori v tom ako riadiť štát. Ale v tom, ako odkláňať peniaze nás občanov na svoje súkromné účty.

 

Share Button

Skratky k úspechu nových politických subjektov klamú len samých seba

Kritériá pre podanie žiadosti zaregistrovanie kandidatúry jednotlivca či existencie politickej strany  slúžia len a len ako základný filter budúcej  schopnosti vyhrať či aspoň zmysluplne súťažiť vo voľbách.

Základným kritériom je vyzbierať desaťtisíce podpisov v petičnej kampani.

Priame zbieranie podpisov je normálny test schopnosti viesť kampaň, ktorá by oslovila zmysluplné počty.

Dá sa to ale aj inak. Skratkou.

Klamstvá do vlastného vrecka

Nákup politickej strany, odštiepenie z poslaneckého kubu, či nebodaj vnútorný puč v politickej strane.  Aj tak sa dá založiť politická strana a potom s ňou vstúpiť do volieb.

Ak nedokáže niekto kandidujúci (či budúca politická strana) zozbierať 50 tisíc podpisov v totálne bezpečnom prostredí bez akejkoľvek konkurencie, aký zmysel, má aby kandidovala, keď na prekročenie prahu zvoliteľnosti je treba niekoľko sto tisíc hlasov?

Vo voľbách má občan v danom momente len a len jeden hlas, jednu šancu vybrať len jedného. Podpísať petičný arch môžem za hodinu aj 10 politickým stranám a k tomu 4 petície na zvolanie referenda a jedu petíciu na kandidatúru za prezidenta.

Môžeme použiť koľko chcete argumentačných faulov, ale matematika nakoniec aj z nich vypláva na povrch. A matematika, tá je základom všetkého. Aj volebného úspechu. V roku 2016 bolo 146205 hlasov 5,6%.

Ale iste, odštiepenci môžu reprezentovať akési ideály, ktoré si vezmú so sebou. Boli ale naozaj takí jedineční, že ich nedokáže politická strana nahradiť a udržať ich voličov u seba? Naozaj s nimi odišli myšlienky, ideály? 

Tvrdé dáta neúspešnosti  odčlenencov, pučistov či nákupcov v slovenskom prostredí straníckej politiky  a v prostredí tradície pomerného volebného systému, sú zatiaľ argumentom proti fanúšikom silných osobností.  Len tak námatkovo: Kaník a spol, Skok a spol, Lipšic a spol, Sieť, Radičová, Malíková, SOP, HZD. Jedinou výnimkou sú odštiepenci KSS. 😉  Ale to je iný príbeh.

Som skutočne zvedavý s akými predregistračnými stratégiami prídu avizované politické subjekty.  Nech už zvolia akúkoľvek stratégiu vzniku. Ak neprídu so skutočne veľkou kampaňou, tak ako sme boli svedkami pri referende 2010,  tak im ostáva už len kúpiť FunRádio, TA3 alebo Denník N.

 

Share Button

Zamneď: To dobro by sa im malo… (zakázať, prikázať)

Diktátor v nás – Toby sa im malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

V ČR, krajne hospůdek, v krajine Hrabala, Havla, Kafku, tak v tej krajine sa rozhodli pre páchanie dobra. I prikázali si sami sebe skrze svojich vlastných volených zástupcov, že sa v krčmách nesmie fajčiť. Ale že naozaj nesmie, ale že úplne v každej krčme.

Za jednu prvú piatkovú noc mala pražská mestská polícia len v jednej oblasti viac ako 100 podaní na rušeniu nočného kľudu.  Ľudia totiž z krčiem, kde sa nesmie v uzavretom priestore fajčiť, vyšli na ulicu, na chodník pred krčmu a tam postávali s krígľom v ruke a klábosili.

Vzápätí chcelo byť policajtami spáchané ďalšie dobro, akurát dvaja policajti na plnú ulicu podgurážených už nebolo to pravé chmelové a orechové.

Chceli prikázať dobro, a skončilo to ako vždy. Chujovo, ale stabilne.

Niekto chcel aby tí ostatní, aby oni, aby tam tie hovädá, robili niečo, čo by sa jemu strašne páčilo.

A tak akcia pokračuje. Navrhujú sa riešenie ako napríklad, obmedzenie podávania alkoholu. Alebo zákaz prevádzky krčiem po 22:00 hodine…

A je vysoko pravdepodobné, že páchanie všeobecného dobra bude na postupe. Lebo tí, čo ho páchajú si myslia, že správnou cestou je riadiť ostatných, aby robili len to, čo sa vám páčiť, aby nerobili, čo sa vám nepáčiť.

Ale takto inštitúcia Štát nedokáže fungovať. Z jedného prozaického dôvodu.  Leda by ste sa odhodlali ich pozabíjať, keď nerobia to čo chcete.

Keď máte firmu, tak tam čo urobíte s človekom, ktorý robí veci, ktoré nechcete aby robil, ktorý nerobí to čo mu prikážete? No vyhodíte ho a on sa zamestná niekde inde.

Ale v štáte? V obci? Na ulici?  S tými ľuďmi sa musíte dokázať dohodnúť. Proste musíte nájsť spoločnú reč.

V štáte si spolu musíte sadnúť za stôl, diskutovať a diskutovať, aby ste pochopili toho druhého. Aby ste našli spoločnú reč.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Voľne podľa filmu Americký prezident.)

Skúste porozmýšľať nad tým, že nikto vám nezaručí, že práve vy nie ste náhodou na tej druhej strane a vám sa niekto snaží niečo… Toby sa VÁM malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

Žít Prahu pyčo! Mě pod oknem ložnice stojí asi třicet lidí, co hulí před prázdnou hospodou. A ne …není to létem, ta hospoda bez zahrádky je tam druhou dekádu a vždycky všichni hulili vevnitř ….fakt díky debilové …

Mimochodem, krásně to dokazuje, jak se organizované dobro nedokáže obejít bez ozbrojenců. Zdroj: FB

Priatelia, skúste porozmýšľať, takto s krvou plnou chylomikrónov po dobrom nedeľnom obede, koľko ľudí by s vami nesúhlasilo len ohľadne toho, čo ste mali na stole.

Tento článok je súčasťou mojich Zamyslení na nedeľu, ktoré nemajú prinášať odpovede. Naopak, majú podnietiť nad uvažovaním, klásť otázky, ukazovať, že je treba hľadať odpovede.

Mne je naozaj jedno, či sa niekto vo svojej vlastnej krčme rozhodne postaviť na stôl popolník, alebo vykáže rodinny s deťmi. A rovnako očakávam, že fajčiari sa pred zapálením si poobzerajú okolo seba a požiadajú nefajčiarov okolo seba o dovolenie.  Že rodiny s deťmi budú vychovávať deti k dodržiavaniu osobného priestoru ostatných ľudí. Že poskytnem svoje koleno ako oporu tomu cudziemu batoľaťu, keď sa pri mne rozhodlo postaviť sa na potulkách svetom stoličiek.

O nejaký čas ma čaká oprava fasády na dome.  Samozrejme, že sa pôjdem opýtať horného suseda, ktorý sa denno-denne z okna pozerá na stenu môjho domu, či mu plánovaná farba nebude vadiť, prípadne, či by sme sa zhodli na nejakej jeho obľúbenej na tú jednu stenu. Lebo to budú JEHO, nie moje oči, ktoré sa budú denno-denne na MOJU stenu pozerať.

Nie, nie je to jednouché, dvojnásobne pre moju introvertnú povahu, ale asi mi dostatočne dobre vtĺkali do hlavy, že cesty k dobrému životu nie sú hladké a rovné.

Naozaj považujete prácu vloženú do dobrého spolužitia za veľkú až nemožnú námahu? Ešte sa mi čudujete, že, keď som katolík, nefajčiar, všežravec, lekárnik, optimista,  že som popri tom všetkom a ešte ďalšom liberál, pravičiar?  Ak by som bol socialista, tak tu máme kopu mŕtvych vegánov, kalvínov, huličov a literárnych vedcov. Ale takto ma nevychovali!  Môj otec a to je veľký syn svojho národa, mi je veľkým  príkladom a tak aj učiteľom tolerancie a dohody.

Skúste sa sami seba opýtať ako vás to vlastne vychovali?

S krvou plnou chylomikrónov a s láskou si pripomínam rok 850 n.l. Na celom európskom kontinente bolo asi približne okolo pár miliónov ľudí. Na druhej strane, nedokázali sme zmerať gravitačné vlny. Nič nie je dokonalé a v každom čase sa dá dobre žiť. Len sa nesmieme pozabíjať.

Smrť a život nejdú dohromady. A ja žijem rád, márnosť šedivá, ako ja žijem rád.

Text je inšpirovaným FB statusmi a článkami:

Share Button