Archívy značky: demokracia

Skratky k úspechu nových politických subjektov klamú len samých seba

Kritériá pre podanie žiadosti zaregistrovanie kandidatúry jednotlivca či existencie politickej strany  slúžia len a len ako základný filter budúcej  schopnosti vyhrať či aspoň zmysluplne súťažiť vo voľbách.

Základným kritériom je vyzbierať desaťtisíce podpisov v petičnej kampani.

Priame zbieranie podpisov je normálny test schopnosti viesť kampaň, ktorá by oslovila zmysluplné počty.

Dá sa to ale aj inak. Skratkou.

Klamstvá do vlastného vrecka

Nákup politickej strany, odštiepenie z poslaneckého kubu, či nebodaj vnútorný puč v politickej strane.  Aj tak sa dá založiť politická strana a potom s ňou vstúpiť do volieb.

Ak nedokáže niekto kandidujúci (či budúca politická strana) zozbierať 50 tisíc podpisov v totálne bezpečnom prostredí bez akejkoľvek konkurencie, aký zmysel, má aby kandidovala, keď na prekročenie prahu zvoliteľnosti je treba niekoľko sto tisíc hlasov?

Vo voľbách má občan v danom momente len a len jeden hlas, jednu šancu vybrať len jedného. Podpísať petičný arch môžem za hodinu aj 10 politickým stranám a k tomu 4 petície na zvolanie referenda a jedu petíciu na kandidatúru za prezidenta.

Môžeme použiť koľko chcete argumentačných faulov, ale matematika nakoniec aj z nich vypláva na povrch. A matematika, tá je základom všetkého. Aj volebného úspechu. V roku 2016 bolo 146205 hlasov 5,6%.

Ale iste, odštiepenci môžu reprezentovať akési ideály, ktoré si vezmú so sebou. Boli ale naozaj takí jedineční, že ich nedokáže politická strana nahradiť a udržať ich voličov u seba? Naozaj s nimi odišli myšlienky, ideály? 

Tvrdé dáta neúspešnosti  odčlenencov, pučistov či nákupcov v slovenskom prostredí straníckej politiky  a v prostredí tradície pomerného volebného systému, sú zatiaľ argumentom proti fanúšikom silných osobností.  Len tak námatkovo: Kaník a spol, Skok a spol, Lipšic a spol, Sieť, Radičová, Malíková, SOP, HZD. Jedinou výnimkou sú odštiepenci KSS. 😉  Ale to je iný príbeh.

Som skutočne zvedavý s akými predregistračnými stratégiami prídu avizované politické subjekty.  Nech už zvolia akúkoľvek stratégiu vzniku. Ak neprídu so skutočne veľkou kampaňou, tak ako sme boli svedkami pri referende 2010,  tak im ostáva už len kúpiť FunRádio, TA3 alebo Denník N.

 

Share Button

Zamneď: To dobro by sa im malo… (zakázať, prikázať)

Diktátor v nás – Toby sa im malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

V ČR, krajne hospůdek, v krajine Hrabala, Havla, Kafku, tak v tej krajine sa rozhodli pre páchanie dobra. I prikázali si sami sebe skrze svojich vlastných volených zástupcov, že sa v krčmách nesmie fajčiť. Ale že naozaj nesmie, ale že úplne v každej krčme.

Za jednu prvú piatkovú noc mala pražská mestská polícia len v jednej oblasti viac ako 100 podaní na rušeniu nočného kľudu.  Ľudia totiž z krčiem, kde sa nesmie v uzavretom priestore fajčiť, vyšli na ulicu, na chodník pred krčmu a tam postávali s krígľom v ruke a klábosili.

Vzápätí chcelo byť policajtami spáchané ďalšie dobro, akurát dvaja policajti na plnú ulicu podgurážených už nebolo to pravé chmelové a orechové.

Chceli prikázať dobro, a skončilo to ako vždy. Chujovo, ale stabilne.

Niekto chcel aby tí ostatní, aby oni, aby tam tie hovädá, robili niečo, čo by sa jemu strašne páčilo.

A tak akcia pokračuje. Navrhujú sa riešenie ako napríklad, obmedzenie podávania alkoholu. Alebo zákaz prevádzky krčiem po 22:00 hodine…

A je vysoko pravdepodobné, že páchanie všeobecného dobra bude na postupe. Lebo tí, čo ho páchajú si myslia, že správnou cestou je riadiť ostatných, aby robili len to, čo sa vám páčiť, aby nerobili, čo sa vám nepáčiť.

Ale takto inštitúcia Štát nedokáže fungovať. Z jedného prozaického dôvodu.  Leda by ste sa odhodlali ich pozabíjať, keď nerobia to čo chcete.

Keď máte firmu, tak tam čo urobíte s človekom, ktorý robí veci, ktoré nechcete aby robil, ktorý nerobí to čo mu prikážete? No vyhodíte ho a on sa zamestná niekde inde.

Ale v štáte? V obci? Na ulici?  S tými ľuďmi sa musíte dokázať dohodnúť. Proste musíte nájsť spoločnú reč.

V štáte si spolu musíte sadnúť za stôl, diskutovať a diskutovať, aby ste pochopili toho druhého. Aby ste našli spoločnú reč.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Voľne podľa filmu Americký prezident.)

Skúste porozmýšľať nad tým, že nikto vám nezaručí, že práve vy nie ste náhodou na tej druhej strane a vám sa niekto snaží niečo… Toby sa VÁM malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

Žít Prahu pyčo! Mě pod oknem ložnice stojí asi třicet lidí, co hulí před prázdnou hospodou. A ne …není to létem, ta hospoda bez zahrádky je tam druhou dekádu a vždycky všichni hulili vevnitř ….fakt díky debilové …

Mimochodem, krásně to dokazuje, jak se organizované dobro nedokáže obejít bez ozbrojenců. Zdroj: FB

Priatelia, skúste porozmýšľať, takto s krvou plnou chylomikrónov po dobrom nedeľnom obede, koľko ľudí by s vami nesúhlasilo len ohľadne toho, čo ste mali na stole.

Tento článok je súčasťou mojich Zamyslení na nedeľu, ktoré nemajú prinášať odpovede. Naopak, majú podnietiť nad uvažovaním, klásť otázky, ukazovať, že je treba hľadať odpovede.

Mne je naozaj jedno, či sa niekto vo svojej vlastnej krčme rozhodne postaviť na stôl popolník, alebo vykáže rodinny s deťmi. A rovnako očakávam, že fajčiari sa pred zapálením si poobzerajú okolo seba a požiadajú nefajčiarov okolo seba o dovolenie.  Že rodiny s deťmi budú vychovávať deti k dodržiavaniu osobného priestoru ostatných ľudí. Že poskytnem svoje koleno ako oporu tomu cudziemu batoľaťu, keď sa pri mne rozhodlo postaviť sa na potulkách svetom stoličiek.

O nejaký čas ma čaká oprava fasády na dome.  Samozrejme, že sa pôjdem opýtať horného suseda, ktorý sa denno-denne z okna pozerá na stenu môjho domu, či mu plánovaná farba nebude vadiť, prípadne, či by sme sa zhodli na nejakej jeho obľúbenej na tú jednu stenu. Lebo to budú JEHO, nie moje oči, ktoré sa budú denno-denne na MOJU stenu pozerať.

Nie, nie je to jednouché, dvojnásobne pre moju introvertnú povahu, ale asi mi dostatočne dobre vtĺkali do hlavy, že cesty k dobrému životu nie sú hladké a rovné.

Naozaj považujete prácu vloženú do dobrého spolužitia za veľkú až nemožnú námahu? Ešte sa mi čudujete, že, keď som katolík, nefajčiar, všežravec, lekárnik, optimista,  že som popri tom všetkom a ešte ďalšom liberál, pravičiar?  Ak by som bol socialista, tak tu máme kopu mŕtvych vegánov, kalvínov, huličov a literárnych vedcov. Ale takto ma nevychovali!  Môj otec a to je veľký syn svojho národa, mi je veľkým  príkladom a tak aj učiteľom tolerancie a dohody.

Skúste sa sami seba opýtať ako vás to vlastne vychovali?

S krvou plnou chylomikrónov a s láskou si pripomínam rok 850 n.l. Na celom európskom kontinente bolo asi približne okolo pár miliónov ľudí. Na druhej strane, nedokázali sme zmerať gravitačné vlny. Nič nie je dokonalé a v každom čase sa dá dobre žiť. Len sa nesmieme pozabíjať.

Smrť a život nejdú dohromady. A ja žijem rád, márnosť šedivá, ako ja žijem rád.

Text je inšpirovaným FB statusmi a článkami:

Share Button

Keď vám sa bude dobre na Slovensku žiť, mne sa bude žiť s vami úžasne

Veď to tu na Slovensko nemá ani len za máčny mak logiky. Morálka sa  nachádza v susednom vesmíre. Sú tu esenciálne preteky v disciplíne: Ojeb každého koho môžeš!

Do prdele, veď to vo vláde a  okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Ak by sme z celého výberu daní zaplatili podporu v nezamestnanosti všetkým úradujúcim politikom a štátnym úradníkom, ešte nám zostane pre každého daňového poplatníka na oslavné šampanské.

Štátny rozpočet je dnes horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov. Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

Aj môj charakter demokrata má svoje hranice. Až na samý okraj ho vyšponoval ostatný týždeň, mesiac, polrok, rok, päťročnica.

Otvoril som si, vrámci práce v zdravotníckom tíme SaS,  zákon o lieku a zákon o financovaní zdravotnej starostlivosti. Jedna diera za druhou.  Utajovanie, flákanie sa, a ako čerešnička na tortičke prijímanie cenových regulácii nerozhodnutím.

Mýty a legendy plné verejného priestoru a zákony plné dier na odkláňanie peňazí na súkromné účty.

Posledné dni, týždne, mesiace, roky ekonomiky a politiky na Slovensku by som zhodnotil takto: Čím dlhšie žijem, tým viac a viac mám rád svojho psa, ktorého nemám.

Ak by sa na Slovensko pozrel nejaký mimozemšťan tak jediný záver, ku ktorému by naisto došiel by bolo, že  štát akým je Slovensko dnešných dní  môžu tvoriť len debilkovia.

Vláda režimu Róberta Fica nemá žiadny zmysel.

Čím, viac sa ponáram do skutočných zákonov a do vyhlášok platných v dnešných dňoch, tým viac a viac rozumiem tej nekonečnej rezignácii na politiku. Viac a viac rozumiem frustrácii občanov.

Nemá zmysel hovoriť o jednotlivostiach.  Postupným vývojom pod taktovkou politikov strany Smer sa náš vlastný štát dostal do totálneho absurdna.

Manželka sa ma onehdá pýtala, či mi to stojí za to, keď pri riešení akejkoľvek zdravotníckej témy pri tom len nadávam (našťastie počítačové súčiastky vyrobili v Číne, nerozumejú).

Áno, stojí mi to za to! Keď sa ma môj syn opýta: „A čo si spravil pre to, aby na Slovensku fašisti nezabíjali ľudí?“, chcem mať istotu, že mu budem môcť hľadieť pri odpovedi do očí.

Áno, dnes už téma stojí presne takto: Režim Róberta Fica priviedol za 10 rokov slovenskú spoločnosť k myšlienkam fašizmu, zabíjania, osobnej likvidácie.

Ja vám rozumiem, že po tom, čo vidíte denno-denne okolo seba sa vám ťažko verí, keď poviem, že mne stačí pätoro nohavíc, že mi stačí jeden normálny plat a každé ďalšie odmeny zákonom prisúdené pri správe vecí verejných pôjdu na štúdium nejakého menej šťastného decka ako sú tie moje.

Ja v majetku, v peniazoch nevidím žiadnu veľkú hodnotu. Rád si sadnem a pozerám sa. To je pre mňa tá najväčšia hodnota. Pozorovať svet, sledovať život, učiť sa svetu.

Čujte čočujte sa, čo sa stalo…

Ak hodíte všetkých do jedného vreca, tak sa z toho akurát tak poseriete

Áno, vedome hovorím VY, a nie my. Mám to svoje miestečko na Slovensku stašne rád. No súčasne som v roku 1999 urobil rázny krok k vysťahovaniu sa. Pre mňa už naozaj je veľmi jednoduché zavrieť hubu a mám zbalené.  Ja nemusím odhadovať, či a ako takú životnú zmenu zvládnem. Ja to už viem, ja som to už raz urobil. Navyše dnes ma už neťažia žiadne veľké záväzky.

Poviem vám jedne príbeh s dectva.

Cez veľkú prestávku sme na základke hrávali „na schovávačku“. Prestávka nebola veľmi dlhá, bolo to tak na dve maximálne tri kolá.  Navyše sme to deň čo deň hrali na tom istom obmedzenom priestore školského dvora. Všetky skrýše boli notoricky známe, všetky dobehové vzdialenosti sme mali vyskúšané.

Raz mi moji spolužiaci povedali: „Ty budeš žmúriť, lebo s tebou je to zábava, ty žmúriš poctivo a dáš nám šancu ťa vyklepať.“

A tak som zas žmúril a zas hral, ako by som to hral poprvýkrát na tom mieste. A všetci sme mali z toho dobú zábavu. Oni, že sa dobre skryli a a mohli vyhrať  a ja som sa bavil nad tým, ako nás to všetkých baví si zahrať.

Koniec príbehu.

Od svojho detstva sa snažím hrať fér. Nie len k sebe, ale aj k ostatným. To je ten dôvod, prečo som vliezol do politiky. To je ten dôvod, prečo už skoro pol roka týždeň čo týždeň cestuje 300-400 kilometrov na stretnutie zdravotníckeho tímu SaS.

Chcem, aby všetci čo tu žijeme, aby sme mali rovnaké šance vyklepať toho čo žmúri. Hráči nemajú rovnaké úlohy a rovnaké postavenia v  hre života.  No chcem, aby sme mali všetci rovnaké šance.

Každý si zaslúži  za prácu finančnú odmenu. Zaslúžia si to aj lekári, zaslúžia si ju aj politici. Dôležité je, aby sme sa spoločne zhodli na tom, že toľkoto a toľkoto je dobre. Spoločne zhodli, uznali si to navzájom. Tak vidím dobú spoločnosť, kde sa dejú udalosti a činy v režime win-win. 

Jeden to robí, aby ten druhý mal z jeho práce prospech.  Aj politiku treba aby niekto pre ostatných robil. Chcem, aby ju ľudia robili tak, aby z nej mali ostatní prospech. Ako inak to urobiť lepšie, ako tým, že vleziem do politiky a sám budem príkladom?

Chcem, aby tí, čo ovládajú dobre hru na schovku, čo vedia ako sa tá hra hrá, aby dostali priestor naučiť to aj ostatných. Tak ako aj v tom príbehu, nie ja som dôležitý. Dôležití sú tí okolo mňa. Keď vám sa bude dobre na Slovensku žiť, mne sa bude žiť s vami úžasne. 

Nie, nie som naivný. Veľmi dobre viem, ako sa celý systém dá oj**ať. Vidíme to predsa všetci, v priamom prenose. Žijeme to tu a teraz.

Ja naozaj nechcem nič viac materiálne ako dnes mám. Mám ale veľkú túžbu, normálne spokojne žiť s istotou, že štát Slovenská republika má pre nás zmysel. Keď vám sa bude dobre žiť, mne sa bude medzi Štiavnickými vrchmi , Kremnickými vrchmi a Vtáčnikom žiť priam luxusne.

Ja naozaj vidím cestu k svojej spokojnosti skrz vašu osobnú spokojnosť.  Ešte by som mohol dať ďalších pár odstavcov. No boli by zas len o tom, čo popisuje mojich 7 postulátov dobrého života nie len v politike. 

  • Otvorená spoločnosť.
  • Práca politika za plat.
  • Motivácia službou spoločnosti.
  • Priestor pre odborníkov.
  • Liberálne princípy.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Share Button