Archívy značky: demokracia

Spravovanie štátu len otravuje pri odkláňaní peňazí

Politikov strany Spojené diaľnice-mosty-tunely-esbéesky-servre zaujíma jedno jediné: Číslo 17 383 366 567€ plus nejaké drobné v podobe 15 500 000 000€ v podobe eurofondov.

To je tona čom treba pracovať! 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Nie, nejde o nejaké spravovanie tejto krajiny. Spravovanie ideovo založené na nejakom ľavicovom alebo pravicovom trende.  Ide len a len o to, byť zvolený a mať možnosť spravovať firmu Štát, s.r.o. s rozpočtom 17 383 366 567€

Nejde absolútne o tvorbu hodnôt za tieto peniaze. Absolútne o to nejde. Ide len a len o jedinú vec – vrámci minutia týchto peňazí odkloniť na súkromné účty čo najviac.

Všetko ostatné, výstavba čohosi či prevádzka čohokoľvek, je len a len nástroj pre zabezpečenie odklonu financí na súkromné účty.

17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia!

Hovoril som vám to. Ale bola zima, bolo treba ísť priložiť do kachieľ, aby bolo teplúčko. Síce smrádok, ale teplúčko.  A tak sme šli po robote. 

Kancelária NR SR otvára listy adresované opozičným poslancom. To nie je ani kontroverzný nápad, to nie je ani prehnaná úradnícka iniciatíva. To primo a otvorene povedané: Zločin proti demokracii.

Už nepamätáte? Bolo leto. Skonštatovali sme, že šašo počmáraný čosi vykrikuje v televízii. Šak nech sa postará! A šli sme si po robote. 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Teraz bude trochu viac vraj, ale veď viete prečo.

Vraj hlas vraj podobný vraj predsedovi vraj zohnal vraj vlastnou vraj hlavu. Potom si bol spolu s jedným staviteľom predbežne obzrieť  vraj svoj bejvák. Keď mu ho postavili tak upratali staviteľskú firmu kamsi do Maďarska.

Bola jeseň, krásne farebné listy na stromoch. Akýsi ošumelý cuciak v deravých rifloch rozprával v televízii. Šak nech sa postará! A šli sme si po robote. 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Potom si napríklad jedna skvelá investícia vyžiadala archeologický prieskum od firmy ausgerechnet vlastnenej brazílskym odborníkom a garážovou firmou v USA.

Bola jar… No veď to poznáte. A šli sme si po robote! 17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide, súdruhovia.

Aby to fungovalo, musí umrieť demokracia

V demokratickej spoločnosti je chvíľu možné, aby takéto počítanie politikom vychádzalo. No po pár rokoch sa ukáže, že začínajú zlyhávať štátne inštitúcie.

Občas nejaký ten nezávislý orgán vydá behom jedného mesiaca 3-4 cenové opatrenia, ktoré rušia predchádzajúce a zavádzajú niečo iné, aby to bolo vzápätí zas zrušené.

Aj nás to znepokojilo. A šli sme si po robote. 

Občas nejaký policajti v službe začnú strieľať po iných policajtoch v službe.  Alebo sa kdesi vytratí poza bučky pár debien RPG

Aj nás to pobavilo. A šli sme si po robote. 

Inokedy zas 2-3 roky nie  a nie dokončiť obyčajný webový formulár a databázu na ukladanie žiadostí o eu-peniaze.

Tomu nikto nerozumie, nikto to nepotrebuje, tak si poďme po robote. 

Prípadne trvá 4 roky, kým sa nasadí taká jednoduchá vec, ako je kontrolovaný štátny e-mail.

To už je úplne mimo nás. Ani sme nezodvihli hlavu od roboty. 

Toto všetko si ľudia všímajú, ale nesmie sa to nikto v spoločnosti dozvedieť. Pretože vo fungujúcej demokracii by občanov automaticky napadlo, že v najbližších voľbách treba vyskúšať inú sadu politikov.

Pozrieme sa na druhú stranu ulice

Keď minule nakladali v Srebrenici moslimov na korbu náklaďáku, ich susedia sa radšej pozreli na druhú stranu ulice.

Keď na základe listov, ktoré si prečítal režim Róberta Fica, prídu do firiem kontrolovať 248 povinností, od nakladania s odpadmi až po uverejnenie mzdy v inzerátoch, mnoho občanov sa radšej pozrie na druhú stranu ulice.

Pretože si myslia, že im sa to predsa nemôže stať. Oni milujú tú správnu farbu. Oni majú správnych známych na správnych miestach, pre ktorých vo svojich mraziakoch už majú nachystané balíčky domácej šunky. Oni správne držia hubu.

Namiesto demokracie spoliehajú na známosti, dobré vzťahy s tými správnymi ľuďmi s tou správnou pečiatkou.

A potom umrel novinár, ktorý sa zaoberal prepojením…

A viete čo? kašlite na to! Treba ísť po robote, že?  V piatok 9.3. o 17:00 bude vlastne už po robote, začne konečne dlho očakávaný víkend. Po robote.

Share Button

Ak by malo byť 1 rok a 353 dní do volieb, tak by Gándhí začal tkať

Skúste si predstaviť, že sa nič neudeje. Róbert Fico stále bude ešte 1 rok a 353 dní premiérom bývajúcim hen tam na tom kopci.

Učebnice stále v školách nebudú. Od mája začne platiť každý tretí pacient až do sumy 30 eur priamu platbu za výkony ambulantného lekára v doplnkových ordinačných hodinách.  Drevo sa bude tíško zvážať z národných parkov do spaľovní eko-štiepky. Chemický mrak pod Vrakuňou sa bude pomaličky plaziť Žitným ostrovom do ústavou chránenej pitnej vody.  Na východnom Slovensku bude naďalej poberať poľnohospodárske dotácie…

Predseda parlamentu bude ďalej bdieť v spoločnosti čestnej stráže nad horalkami v budove Národnej rady.  V Martine je už po nútenej správe a tí čo majú po paušále môžu volať zadarmo.

A možno, pri dobrej konštelácii fantázie, sa podarí samovyšetriť samozastrelenie. Ideálne s prispením znepokojeného nepatrného množstva priestupkového prvo-pervitínu hodeného do úplne nefunkčného schránkového bezváhania.

Už hneď v pondelok ráno som napísal na svoju facebookocu stenu – ODÍĎTE.

Ja mám 15. ročného syna a musím mu byť schopný povedať, že som niečo urobil. Svojou troškou som do víkendu pracoval na liekovej politike. Zbieral podklady, sumarizoval stanoviská, hľadal liberálne-pravicový kompromis.

Znovu sa chcem venovať práci asistenta –  konzultanta pre lekárenstvo a zdravotníctvo. Veciam, pre ktoré som vliezol do politickej strany, na ktoré míňam svoje vlastné úspory s cieľom ponúknuť sa pre službu svojej krásnej domovine – Slovensku.

Chcem aj kvôli môjmu 15. ročnému synovi. Kvôli všetkým našim deťom, ktoré sa nám, 40-50 ročným rodičom budú pozerať do tváre a pýtať sa nás:

Čo ste kurva vtedy, počas posledných  februárových dní roku  2018, urobili pre slobodu a demokraciu na Slovensku?

Bol som v politike, pracoval som na programe SaS pre zdravotníctvo, snažil som sa pripravovať alternatívu k dovtedajšej vláde. A pracoval som na tom, aby ľudia videli, že to, čo pre nich chcem odslúžiť  vo verejných funkciách, je pre nich dobré.

Ale to dnes, v prvé marcové dni roku 2018, to nestačí! A nebude to stačiť ako vysvetlenie ani našim deťom!

Premiér Róbert Fico musí odísť z funkcie. Strana Smer musí odísť minimálne do opozície na minimálne 4 roky.  Za tieto 3 dni sa ukázalo niekoľko desiatok dôvodov, prečo je pre slobodu a demokraciu nemožné, aby títo ľudia boli vo vládnych funkciách.

Partička smerákov si pomýlila čas a miesto. Možno v starom Ríme mohol cisár urobiť zo svojho bieleho koňa či vranej kobyly senátora. Možno v Rusku si môže Putin ústami Lavrova rozprávať hitlerovské nezmysly a vyhlasovať klamstvá za svätú pravdu, čo odhalí 10. ročné decko  za dva dni googlenia.

Ale nie na Slovensku!  Lebo nakoniec vždy dostanete len a len to, čo si zvolíte. A je len a len na nás, čo si v týchto dňoch zvolíme!

Ak má byť Slovensko tou slobodnou a demokratickou krajinou, ktorou sa stalo v roku 1989, tak sa musia do pol roka konať predčasné voľby. A ak sa Smer vôbec odváži postaviť kandidátku, musí ostať mimo parlamentu.

Potom, čo sa udialo v dňoch  26, 27, a 28 februára 2018 si vládni politici strany Smer, okresné a krajské štruktúry strany Smer zaslúžia totálnu izoláciu mlčaním, totálnou ignoráciou, absolútne pohŕdavým pohľadom na druhú stranu ulice.

Ticho a ignorácia – jedine s takouto interakciou sa odo dnes môžu stretnúť politici, ktorí sa slobodne bez pištole na spánku, rozhodli ostať a byť na strane vládnych politikov strany Smer.

Môže to byť minúta ticha a po nej nástup demokratickej aktivity pri príprave predčasných volieb – jedinej šance na personálnu rekonštrukciu štátu.

Alebo to môže byť 1 rok a 353 dní mlčania, prázdnych kulturákov, tlačoviek bez novinárov, okamžitého stíšenia či priam odchod z miestnosti všade, kde sa objaví čo i len jeden podnikateľ vo firme Štát s.r.o. v zle padnúcom obleku či kostímčeku s ružou s nálepkou strany Smer.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

 

Share Button

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button