Archívy značky: demokracia

Keď vám sa bude dobre na Slovensku žiť, mne sa bude žiť s vami úžasne

Veď to tu na Slovensko nemá ani len za máčny mak logiky. Morálka sa  nachádza v susednom vesmíre. Sú tu esenciálne preteky v disciplíne: Ojeb každého koho môžeš!

Do prdele, veď to vo vláde a  okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Ak by sme z celého výberu daní zaplatili podporu v nezamestnanosti všetkým úradujúcim politikom a štátnym úradníkom, ešte nám zostane pre každého daňového poplatníka na oslavné šampanské.

Štátny rozpočet je dnes horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov. Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

Aj môj charakter demokrata má svoje hranice. Až na samý okraj ho vyšponoval ostatný týždeň, mesiac, polrok, rok, päťročnica.

Otvoril som si, vrámci práce v zdravotníckom tíme SaS,  zákon o lieku a zákon o financovaní zdravotnej starostlivosti. Jedna diera za druhou.  Utajovanie, flákanie sa, a ako čerešnička na tortičke prijímanie cenových regulácii nerozhodnutím.

Mýty a legendy plné verejného priestoru a zákony plné dier na odkláňanie peňazí na súkromné účty.

Posledné dni, týždne, mesiace, roky ekonomiky a politiky na Slovensku by som zhodnotil takto: Čím dlhšie žijem, tým viac a viac mám rád svojho psa, ktorého nemám.

Ak by sa na Slovensko pozrel nejaký mimozemšťan tak jediný záver, ku ktorému by naisto došiel by bolo, že  štát akým je Slovensko dnešných dní  môžu tvoriť len debilkovia.

Vláda režimu Róberta Fica nemá žiadny zmysel.

Čím, viac sa ponáram do skutočných zákonov a do vyhlášok platných v dnešných dňoch, tým viac a viac rozumiem tej nekonečnej rezignácii na politiku. Viac a viac rozumiem frustrácii občanov.

Nemá zmysel hovoriť o jednotlivostiach.  Postupným vývojom pod taktovkou politikov strany Smer sa náš vlastný štát dostal do totálneho absurdna.

Manželka sa ma onehdá pýtala, či mi to stojí za to, keď pri riešení akejkoľvek zdravotníckej témy pri tom len nadávam (našťastie počítačové súčiastky vyrobili v Číne, nerozumejú).

Áno, stojí mi to za to! Keď sa ma môj syn opýta: „A čo si spravil pre to, aby na Slovensku fašisti nezabíjali ľudí?“, chcem mať istotu, že mu budem môcť hľadieť pri odpovedi do očí.

Áno, dnes už téma stojí presne takto: Režim Róberta Fica priviedol za 10 rokov slovenskú spoločnosť k myšlienkam fašizmu, zabíjania, osobnej likvidácie.

Ja vám rozumiem, že po tom, čo vidíte denno-denne okolo seba sa vám ťažko verí, keď poviem, že mne stačí pätoro nohavíc, že mi stačí jeden normálny plat a každé ďalšie odmeny zákonom prisúdené pri správe vecí verejných pôjdu na štúdium nejakého menej šťastného decka ako sú tie moje.

Ja v majetku, v peniazoch nevidím žiadnu veľkú hodnotu. Rád si sadnem a pozerám sa. To je pre mňa tá najväčšia hodnota. Pozorovať svet, sledovať život, učiť sa svetu.

Čujte čočujte sa, čo sa stalo…

Ak hodíte všetkých do jedného vreca, tak sa z toho akurát tak poseriete

Áno, vedome hovorím VY, a nie my. Mám to svoje miestečko na Slovensku stašne rád. No súčasne som v roku 1999 urobil rázny krok k vysťahovaniu sa. Pre mňa už naozaj je veľmi jednoduché zavrieť hubu a mám zbalené.  Ja nemusím odhadovať, či a ako takú životnú zmenu zvládnem. Ja to už viem, ja som to už raz urobil. Navyše dnes ma už neťažia žiadne veľké záväzky.

Poviem vám jedne príbeh s dectva.

Cez veľkú prestávku sme na základke hrávali „na schovávačku“. Prestávka nebola veľmi dlhá, bolo to tak na dve maximálne tri kolá.  Navyše sme to deň čo deň hrali na tom istom obmedzenom priestore školského dvora. Všetky skrýše boli notoricky známe, všetky dobehové vzdialenosti sme mali vyskúšané.

Raz mi moji spolužiaci povedali: „Ty budeš žmúriť, lebo s tebou je to zábava, ty žmúriš poctivo a dáš nám šancu ťa vyklepať.“

A tak som zas žmúril a zas hral, ako by som to hral poprvýkrát na tom mieste. A všetci sme mali z toho dobú zábavu. Oni, že sa dobre skryli a a mohli vyhrať  a ja som sa bavil nad tým, ako nás to všetkých baví si zahrať.

Koniec príbehu.

Od svojho detstva sa snažím hrať fér. Nie len k sebe, ale aj k ostatným. To je ten dôvod, prečo som vliezol do politiky. To je ten dôvod, prečo už skoro pol roka týždeň čo týždeň cestuje 300-400 kilometrov na stretnutie zdravotníckeho tímu SaS.

Chcem, aby všetci čo tu žijeme, aby sme mali rovnaké šance vyklepať toho čo žmúri. Hráči nemajú rovnaké úlohy a rovnaké postavenia v  hre života.  No chcem, aby sme mali všetci rovnaké šance.

Každý si zaslúži  za prácu finančnú odmenu. Zaslúžia si to aj lekári, zaslúžia si ju aj politici. Dôležité je, aby sme sa spoločne zhodli na tom, že toľkoto a toľkoto je dobre. Spoločne zhodli, uznali si to navzájom. Tak vidím dobú spoločnosť, kde sa dejú udalosti a činy v režime win-win. 

Jeden to robí, aby ten druhý mal z jeho práce prospech.  Aj politiku treba aby niekto pre ostatných robil. Chcem, aby ju ľudia robili tak, aby z nej mali ostatní prospech. Ako inak to urobiť lepšie, ako tým, že vleziem do politiky a sám budem príkladom?

Chcem, aby tí, čo ovládajú dobre hru na schovku, čo vedia ako sa tá hra hrá, aby dostali priestor naučiť to aj ostatných. Tak ako aj v tom príbehu, nie ja som dôležitý. Dôležití sú tí okolo mňa. Keď vám sa bude dobre na Slovensku žiť, mne sa bude žiť s vami úžasne. 

Nie, nie som naivný. Veľmi dobre viem, ako sa celý systém dá oj**ať. Vidíme to predsa všetci, v priamom prenose. Žijeme to tu a teraz.

Ja naozaj nechcem nič viac materiálne ako dnes mám. Mám ale veľkú túžbu, normálne spokojne žiť s istotou, že štát Slovenská republika má pre nás zmysel. Keď vám sa bude dobre žiť, mne sa bude medzi Štiavnickými vrchmi , Kremnickými vrchmi a Vtáčnikom žiť priam luxusne.

Ja naozaj vidím cestu k svojej spokojnosti skrz vašu osobnú spokojnosť.  Ešte by som mohol dať ďalších pár odstavcov. No boli by zas len o tom, čo popisuje mojich 7 postulátov dobrého života nie len v politike. 

  • Otvorená spoločnosť.
  • Práca politika za plat.
  • Motivácia službou spoločnosti.
  • Priestor pre odborníkov.
  • Liberálne princípy.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Share Button

Stále platí, že ak som demokrat, to neznamená, že som dementný

Veta z nadpisu zaznela v mojom článku práve pred 5. rokmi.

Aj po 5. rokoch na vás apelujem rovnako nástojčivo: Vážme si rovného postavenia medzi sebou navzájom, vďaka ktorému nám demokracia dáva možnosť o sebe rozhodovať.

Toto sú tie dôvody, prečo nemám najmenšieho strpenia pre aféru okolo otvárania listov. Prečo nemám najmenšie strpenie pre podvody pri zháňaní peňazí vlastnými hlavami na kampaň v demokratických voľbách.  Tam kde niekto stratil pri svojich činoch a slovách pojem o demokracii, tam naozaj nie je dôvod uvažovať nad akoukoľvek demokratickou šancou.

Aby mal váš politický oponent rovnaké šance v budúcich voľbách, to je ten  najrýdzejší prejav duše demokrata. Ak vám váš politický protivník chce zabiť, zničiť, len preto, že sa mu vaše názory nepáčia, boli by sme dementní, ak by sme sa nečinne prizerali.

Tešíte sa v tichom závetrí veľkého smradu, že vy diktátorský útok na niekoho tretieho prežijete? Tešíte sa, že vám aspoň ubudne politický súper, keď niekoho fyzicky zlikvidujú?

Ha-ha! Ha! Takých, čo sa s potešením prizerali, ako im diktátori fyzicky likvidujú politických oponentov, sú plné cintoríny.  Vždy došlo aj na nich. Už nebol, kto by sa za nich ozval, postavil.

Nie, nemôžeme si navzájom všetci vládnuť. Vždy musí niekto v demokratickej súťaži zvíťaziť. Je to práve princíp súťaže,  ktorý nás motivuje prichádzať s lepšími riešeniami ako pred rokom, ako pred mesiacom, ako predvčerom.  Porušovaním ústavných práv celý tento princíp skončí v hnoji.

Pamätajte na moje slová, že v žumpe najväčšie kusy plávajú vždy na povrchu.

Občas mám pocit, že si ľudia myslia, že byť demokratom znamená byť totálne dementný. Mysliaci demokrat pozná hranice, za ktorými sa už nejedná o demokraciu.  Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam, kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

Správa z tisku: Posledná prieskum agentúry Polis hovorí: Smer 28,8%; ĽS NS 11,1%; SNS 9,3%

Share Button

Aféra Watergate je slabý čajíček voči režimu Róberta Fica

Kancelária NR SR otvára listy adresované opozičným poslancom. To nie je ani kontroverzný nápad, to nie je ani prehnaná úradnícka iniciatíva. To primo a otvorene povedané: Zločin proti demokracii

Teraz bude trochu viac vraj, ale veď viete prečo.

Vraj hlas vraj podobný vraj predsedovi vraj zohnal vraj vlastnou vraj hlavou. Potom si bol spolu s jedným staviteľom predbežne obzrieť svoj bejvák. Keď mu ho postavili tak upratali staviteľskú firmu kamsi do Maďarska.

Potom si napríklad jedna skvelá investícia vyžiadala archeologický prieskum od firmy ausgerechnet vlastnenej brazílskym odborníkom a garážovou firmou v USA.

Nie, nejde o nejaké spravovanie tejto krajiny. Spravovanie ideovo založené na nejakom ľavicovom alebo pravicovom trende.  Ide len a len o to, byť zvolený a mať možnosť spravovať firmu Štát, s.r.o. s rozpočtom 17 383 366 567€

17 383 366 567€ je číslo o ktoré tu ide

Politikov strany Spojené diaľnice-mosty-tunely-esbéesky-servre zaujíma jedno jediné: Číslo 17 383 366 567€ plus nejaké drobné v podobe 15 500 000 000€ v podobe eurofondov.

Nejde absolútne o tvorbu hodnôt za tieto peniaze. Absolútne o to nejde. Ide len a len o jedinú vec – vrámci minutia týchto peňazí odkloniť na súkromné účty čo najviac.

Všetko ostané, výstavba čohosi či prevádzka čohokoľvek, je len a len nástroj pre zabezpečenie odklonu financí na súkromné účty.

Aby to fungovalo, musí umrieť demokracia

V demokratickej spoločnosti je chvíľu možné, aby takéto počítanie politikom vychádzalo. No po pár rokoch sa ukáže, že začínajú zlyhávať štátne inštitúcie.

Občas nejaký ten nezávislý orgán vydá behom jedného mesiaca 3-4 cenové opatrenia, ktoré rušia predchádzajúce a zavádzajú niečo iné, aby to bolo vzápätí zas zrušené.

Občas nejaký policajti v službe začnú strieľať po iných policajtoch v službe.  Alebo sa kdesi vytratí poza bučky pár debien RPG

Inokedy zas 2-3 roky nie  a nie dokončiť obyčajný webový formulár a databázu na ukladanie žiadostí o eu-peniaze.

Prípadne trvá 4 roky, kým sa nasadí taká jednoduchá vec, ako je kontrolovaný štátny e-mail.

Toto všetko si ľudia všímajú, ale nesmie sa to nikto v spoločnosti dozvedieť. Pretože vo fungujúcej demokracii by občanov automaticky napadlo, že v najbližších voľbách treba vyskúšať inú sadu politikov.

Pozrieme sa na druhú stranu ulice

Keď minule nakladali v Srebrenici moslimov na korbu náklaďáku, ich susedia sa radšej pozreli na druhú stranu ulice.

Keď na základe listov, ktoré si prečítal režim Róberta Fica, prídu do firiem kontrolovať 248 povinností, od nakladania s odpadmi až po uverejnenie mzdy v inzerátoch, mnoho občanov sa radšej pozrie na druhú stranu ulice.

Pretože si myslia, že im sa to predsa nemôže stať. Oni milujú tú správnu farbu. Oni majú správnych známych na správnych miestach, pre ktorých vo svojich mraziakoch už majú nachystané balíčky domácej šunky. Oni správne držia hubu.

Namiesto demokracie spoliehajú na známosti, dobré vzťahy s tými správnymi ľuďmi s tou správnou pečiatkou.

Diktatúra vždy požiera svoje deti

Jedného dňa, keď bude treba doplniť súkromnú zásobu na účte pomocou odklonu zo štátneho rozpočtu, príde milovníkom režimu Róberta Fica a Andreja Danka úradný list s oznámením, že ich roky budovaná domáca istota musí ustúpiť železničnému prekladisku, ktoré potom bude roky strážiť SBSka.

V oprávnenom rozhorčení napíšu list svojmu známemu a nezabudnú mu pripomenúť ten 5 litrový kanister domácej slivovice, čo mu onehdá poslali.

Keď vás, milovníci režimu Róberta Fica a Andreja Danka, budú odvážať policajti Róberta Fica za nedodržanie zákona o obaloch, už nebude ani len ten, kto by sa pozrel na druhú stranu ulice, niet toho, kto by sa vás zastal v mene demokracie a ľudských práv.

Všetci zástanci demokracie už dávno nebudú.

Kruh sa uzavrel. Ako píšem v nadpise. Aféra Watergate je len slabým čajíčkom s tým, čo režim Róberta Fica vykonal s našim vlastným štátom.

Pýtate sa: „A čo ty?“

Už dávno som vám o tom napísal. Naposledy v novembri 2016 v článku  Priznávam bezradnosť nad budúcnosťou Slovenska | Martin Pilnik – liberálny politik, člen tímu SaS pre zdravotníctvo

Mne stačí jeden plat. Za ostatných 26 rokov života som už mnohokrát stál pred pokušeniami.  Viem, že mi stačí 5 nohavíc a naozaj viem, že by som si so šiestymi nevedel poradiť. Dom som vyplatil príbuzenstvu, stromy som už nejaké zasadil a syn pôjde na strednú budovať si svoje vlastné šťastie po svojom.

Lekárnikov je po sľuboch, že už o 2 roky ich bude dosť, už 26 rokov nedostatok na trhu práce.

Zmysle nám dávajú ostatní. Zmysel mojej práci od promócie dávajú pacienti, pre ktorých robím svoju prácu.

Ja viem, že to má zmysel, biť sa za slobodu a demokraciu. Je príjemné a upokojujúce neprosíkať o právo na život niekoho iného.

S mojou milovanou manželkou sme našli lásku. A od chvíle, keď som pochopil a dokázal to pochopené aj pomenovať, chcem dopriať tento pocit každému.

Pre tieto tri pocity to nevzdám. Práca mi to ukázala, dospelosť ma to naučila a láska mi to prikazuje. Že sú to dobré veci a každý by ich mal zažiť. Preto to nevzdám, aby každý mal  šancu si zažiť, že jeho život má pre niekoho zmysel, že nemusí prosiť o život a že je láskou iného.

Nie, nevzdám to! Ale som tak trochu márnomyseľný človek a veď viete, že najobľúbenejším hriechom diabla je ješitnosť. Som taký ako vy – priemerne zodpovedný, priemerne poctivý, priemerne ješitný. Proste potrebujem trochu povzbudiť.

Pretože keď sa dnes pozriete okolo seba, 36% ľudí chce rozkrádanie, úplaty, zabíjanie, násilné prevzatia územia, viac lakomstva. Do ságy už chýba len smilstvo, obžerstvo a lenivosť. 

Alebo tu: Zamneď: Niekto to riadiť musí, tak prečo ausgerechnet podnikatelia vo firme Štát, s.r.o.?

Alebo tu: Tvrdý direkt demokrata – čo si zvolíte, to dostanete

Alebo tu. Republiku bude treba po Smere zas naštartovať ako službu občanom

Mne jeden plat stačí pre službu voličom. Nemám problém s otvoreným hospodárením, podrobným majetkovým priznaním.

Som lekárnik a po skončení politickej kariéry zas budem lekárnik. Moje vzdelanie mi nik nevezme a voľných pracovných ponúk  na miesto expedienta do lekárne nájdem do hodiny 5 na každý prst.  Ja naozaj nemusím byť pribitý k stoličke, hlasovať proti svojmu svedomiu len preto, že by som nemal z čoho platiť hypotéku (ani tú nemám) a držať hubu a krok na straníckej pôde.

Snáď sa nám slobodným podarí presvedčiť vás, že práve toto je dôležité pre prvú iteráciu k normálnosti po tom, ako sa podarí skoncovať s podnikateľmi vo firme Štát, s.r.o.  v najbližších  voľbách.

 

Share Button