Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Ex-ex-Drucker rozvrátil financovanie liekovej politiky – Kaľavská pokračuje v tomto rozvrate za 135 miliónov eur

Na MZ napísali na jeseň 2017 nový zákon o spôsobe úhrady liekov zo solidárneho zdravotného poistenia.  Výsledkom tejto novely je, že počas roka 2018 farmaceutické firmy, ktorých väčšina je združená v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), predložili do kategorizácie lieky z úhrnnými nákladmi pre zdravotné poistenie v hodnote 271 261 210 eur za najbližších 24 mesiacov 

Peniaze zo zdravotného poistenia sa vynakladajú automaticky na akýkoľvek liek, ktorý je zaradený do kategorizačného zoznamu. Okrem týchto liekov, môže udeliť poisťovňa individuálne, jednotlivým pacientom na jednotlivé liečebné kúry takzvanú výnimku z neúhrady. Teda preplatiť aj liečbu nekategorizovaným liekom. 

O zaradení liekov do kategorizačného zoznamu rozhoduje MZ pomocou kategorizačnej komisie (poradný orgán). Táto komisia sa musí riadiť presne dikciou zákona, ktorý formuluje ministerstvo zdravotníctva. 

O povolení výnimky na úhradu nad rámec kategorizačného zoznamu rozhoduje konkrétna poisťovňa na základe svojich vlastných interných pravidiel. Jedným z limitov je celkový rozpočet poisťovne – keď nie sú peniaze, nie je z čoho zaplatiť liečbu. 

Deklarovaným cieľom novely ex-ex-Drukera napísanej na MZ bolo, aby sa o úhradách a životoch pacientov nerozhodovalo za zavretými dverami poisťovní, ale na základe jasných a transparentných pravidiel, podľa ktorých rozhoduje kategorizačná komisia. Veď kto by taký cieľ nechcel, že.  To znamená nahradiť výnimky štandardnou kategorizáciu. 

Aby sa tento bohumilý cieľ mohol zrealizovať,  autori novely zmenili dva kľúčové parametre, ktoré ohraničovali vstup lieku do kategorizácie. 

  • zvýšila sa hranica nákladovej efektivity – de facto za posunul strop nákladov na jedného pacienta za rok na 37392€ 
  • zmenila sa definícia lieku na zriedkavé ochorenie (orphan-drug) pre ktorý ani táto hranica nemusí platiť z výskytu menej ako 1:100 000 na výskyt ochorenia na menej ako 1:50 000 (cca 104 pacientov v SR)

Po zavedení týchto pravidiel to umožnilo, že: 

  • Ak bola cena lieku na úrovni do 37392€/rok pacient má na tento liek automaticky nárok bez ďalšej diskusie a kategorizačná komisia ho musí zaradiť do kategorizácie. 
  • Automaticky za začnú hradiť lieky na oveľa viac zriedkavých ochorení bez ohľadu, aká drahá je táto terapia a bez ohľadu na to, aký prínos liečba má. 

To všetko bez toho, aby sa rozpočet na zdravotníctvo medziročne zmenil. Dokonca bez toho, aby ministerstvo vôbec vedelo, aké náklady ich opatrenie prinesie. Na priamu otázku ex-ex-Drucker odpovedal na Výbore NRSR pre zdravotníctvo, že nevedia, aké dopady bude mať novela na rozpočet zdravotných poisťovní. 

V roku 2017 bolo nad rámec kategorizácie udelených poisťovňami približne 3701 výnimiek z neúhrady, teda o špeciálnu a plnú úhradu liekov pre konkrétneho pacienta, za približne 34 miliónov eur. 

Pôvodne v texte novely z jesene 2017 ex-ex-Drucker žiadny priestor pre udeľovanie výnimiek nebol. No ex-ex-Drucker a jeho vtedy štátna tajomníčka Kaľavská si nevšimli, že kategorizačné konanie bežne trvá tak 180 dní. Preto sa stalo, že po novom roku zrazu mali podľa nových pravidiel  pre výnimky, povinne uhrádzať pacienti od 10% do 25% z celkovej ceny lieku. Keďže ide o super drahé lieky, nominálne išlo o stovky eur mesačne. 

Tak museli po Novom roku 2018 prísť z novelou, ktorá umožňovala udeliť výnimky z nehradenia do plnej ceny lieku v prípadoch hodných osobitného zreteľa

Za prvý polrok roku 2018 je to už 4014 výnimiek a náklady stúpnu o 700 tisíc eur proti roku 2017 (zistil Trend).  Terapia väčšinou trvá niekoľko mesiacov až celý rok. Keďže bolo treba obnoviť všetky aktívne výnimky hneď z kraja roka, v druhom polroku pribudne výnimiek oveľa menej. Aj tak to bude nárast o viac ako 300 výnimiek.

Už ministerka Kaľavská sa na Výbore NRSR pre zdravotníctvo zaklínala práve tou formuláciou o prípadoch hodných osobitného zreteľa a tvrdila, že výnimiek bude minimum. Bolo ich však 4014 (zistil Trend), čo je o 300 viac ako v roku 2017. Prosím venujte osobitný zreteľ číslam +300ks a +700 tisíc eur.

Tak kde je to prekliatie v sume 271 261 210 eur?  

Výdavky na bežné kategorizované lieky sa medziročne mení minimálne. Táto základná suma celkového balíka výdavkov na lieky nie je predmetom dnešného textu. O tom nabudúce. 

Výdavky na lieky na výnimky sa tiež medziročne nezvykol zásadne meniť. Ony, tie poisťovne, mali posledné roky vždy približne rovnaké rozpočty, takže aj výnimočných úhrad mohli mať za približne rovnakú sumu. Navyše je tu veľký tlak na navýšenie iných výdavkov zo spoločného balíka – hlavne miezd sestier a lekárov. 

Pripomeňme si ten bohumilý cieľ ex-ex-Druckera a jeho vtedy štátnej tajomníčky pre liekovú politiky Kaľavskej: Nahradiť systém výnimiek štandardnou kategorizáciou. 

V roku 2018 sa stali na základe novely napísanej na MZ dve zmeny: 

  • Zmenou pravidiel pre vstup liekov do kategorizácie, farmaceutické firmy doplnili kategorizáciu o lieky, ktorých spotrebu na najbližších 24 mesiacov ohodnotili ako výdavky poisťovní v sume  271 261 210 eur. (135 630 605€/rok)
  • Narástli počty a hodnota výnimiek na hodnotu 41 miliónov eur za rok.

Ak by sa naplnil cieľ ex-ex-Druckera, že novokategorizované lieky nahradia potrebu výnimiek, podaril by sa ex-ex-Druckerovi a vtedy štátnej tajomníčke a dnes ministerke zdravotníctva nebývalý husársky kúsok: 

Náklady za drahé lieky na úrovni 41 miliónov eur ročne nahradí nákladmi v hodnote 135 miliónov eur ročne na tie isté lieky pre tých istých pacientov. 

Navýšenie výdavkov na drahé lieky, dodávané zväčša firmami združenými v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu, o cca 90 až 100 miliónov eur sa dá jednoznačne považovať za úspech autorov novely zákona o úhradách liekov hodné osobitného zreteľa. 

Share Button

Trochu pragmatickej matematiky, ako sa dá zvládnuť migračná kríza aj v zdravotníckom rezorte

V Nemecku azylanti z rokov 2013-2018  tvoria 2,8% populácie. To je 2,8% tlak na zdravotnícky rezort. Tak sa pozrime troch na podrobnosti, čo tento tlak znamená.

Najprv začnime príjmovou zložkou – niekto zdravý a pracujúci tie odvody platiť musí, aby  to mohli poisťovne za chorých zatiahnuť.

Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu. Ide o ľudí z Pakistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Afganistanu, Iraku, zo Somálska a Sýrie. Za posledný rok sa počet zamestnaných utečencov zvýšil o 88-tisíc.

Source: Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu – Denník N

Počet žiadostí o azyl  – rok – prvožiadatelia – opakované žiadosti

2013 109580 17443
2014 173072 29762
2015 441899 34750
2016 722370 23175
2017 198317 24366
Jan-Jul 2018 96644 13680
suma 1741882 143176

Suma: 1741882 osôb.

V štatistike vekového rozloženia za tento rok (1-6 2018) je vo vekových skupinách od 18-60 rokov cca 51,5% z nich. Extrapulujem to na celé obdobie.

Teda potenciálne práceschopných je 897 069 ľudí.  A to sú len počty za  ostatných 5 rokov.

Hovoria, že za posledný rok pribudlo 88-tisíc zamestnaných.  Ale len za ostatný pol rok prišlo do Nemecka cca 49 700 práceschopných.  Do konca roka to bude koľko? 100 000 práceschopných?

Aj taký nenasýtený pracovných trh je stále v prebytku nezamestnaných azylantov voči možnostiam trhu práce. O nutnosti dobehnúť roky 2013-2017 ani nehovoriac.

Takže tlak na doplnenie rozpočtu poisťovní z externých zdrojov je enormný a nejaký ten rok ak nie pár desiatok rokov ešte bude. 

A teraz k zdravotníctvu – výkonom lekárov a nemocníc

Každý azylant je, absolútne a nespochybniteľne správne, dňom podania žiadosti zaradený do štandardného zdravotného poistenia.  Na jednej strane tento poistný kmeň je zložený hlavne z mladších a teda zdravších ročníkov, na druhej strane je tam cca 25% detí do 4 rokov. Tieto sa nárokmi na zdravotný systém vyrovnajú dôchodcom.

Takto zložený poistný kmeň hovorí, že počty  výkonov sú teda na úrovni bežnej populácie, možno viac smerom k pediatrom ako k všeobecným lekárom či špecialistom na onkológiu.

Nemecko malo v roku 2016 cca 82,67 miliónov  obyvateľov.  Azylanti za roky 2013-2018 tvoria teda cca 2,8% prírastok obyvateľstva.  Takže aj priemerný počet výkonov u lekárov sa teda zvýšil o 2,8%.

Potrebujeme o 2,8% viac lekárov na zachovania rovnakého štandardu bez nutnosti uskromňovať sa.

Trochu sarkastická odbočka – keď sa nám bude zas Taliansko pýtať, ako sme prispeli k riešeniu migračnej krízy v EU, tak môže s čistým svedomím povedať, že Slovensko vyškolilo pre Nemecko v rokoch 2010-2016 celkovo 689 lekárov.  Koniec odbočky.

Nemecko má cca 344 000 praktických lekárov (tvrdí OECD 2016).  Takže ten nárast by mal byť o cca 9600 lekárov.  Aby sa udržala kvalita a dostupnosť na úrovni cca 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  (Slovensko v roku 2004 – 3,2 lekára na 1000 obyvateľov. )

Nuž, tak takto vidí zodpovedný politik vo svojom rezorte migračnú krízu. Iste zvládli by sme to.  Je tu skvelý potenciál. Až 25% azylantov sú deti do 4 rokov. Potenciál na výchovu lekárov pre budúcnosť už v našom rozvinutom školskom systéme je preveliký.  A máme to u týchto 0-4 ročných detí naozaj plne v rukách.

Dá sa to iste zvládnuť. Nejaké rezervy tu iste v našich krajinách máme a ako som ukázal na konci, potenciál v tejto populácii je preveliký.

ALE!

Hovoríme tu o 2-2,8% azylantov k počtu obyvateľov. O tlaku vo výške 2-2,8% pacientov na dnešný existujúci stav v jednotlivých krajinách EU.  Nie všetci máme nemeckých 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  A len Afrika má potenciálne 1,2 miliardy obyvateľov. (To je už samozrejme extrémne prirovnanie.)

Zahoďte štatistiku – za každým jedným človekom sú jndividuálne osudy. A listina práv a slobôd platí. Slovensko sa môže oprávnene pýšiť tým, že sme boli zakladateľom OSN a jej charty.

Svet naozaj nie je taký jednoduchý, aby sa dal šmahom ruky vyriešiť nálepkou slniečkár, pragmatik, či geopolitický idiot.

(Dáta som čerpal hlavne zo správy  Aktuelle Zahlen zu Asyl (07/2018)

Share Button

Kam sa podeli zdravotnícki odborníci počas 10 rokov vlády Smeru?

Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie. Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou večného života.

Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.

Keď sa na jeseň 2017 zvyšovala hranica pre vstup liekov do systému „samozrejmej“ úhrady zo solidárneho zdravotného poistenia, tak sa poslankyňa Janka Cigániková v zdravotníckom výbore Národnej rady pýtala ex-ex-Druckera, či merali prínos zmeny z 21000 eur na 38000 eur. Minister odvetil, že to už nechá na budúcu vládu.

Stropom nášho solidárneho systému sú dnes ročné náklady na liečbu liekom v sume cca 38000 eur. Akonáhle je lieky drahší, teda celkové ročné náklady na danú liečbu daným liekom sú vyššie ako 38000 eur, tak už nemôže byť taký liek preplácaný automaticky zo solidárneho zdravotného poistenia.

Minister ex-ex-Drucker na jeseň rozhodol, že dovtedy platnú hranicu posunie o (38000-21000)=17 000 eur. Rozhodol, že potenciálne 17000 na jedného pacienta dáme do liekov.

To, čo sa Janka Cigániková pýtala bolo, či by to navýšenie, teda tých 17000 na pacienta a rok neprinieslo tomu pacientovi rovnaký, alebo dokonca lepší úžitok, ak by síce nedostal daný drahý liek, ale dostal by viac inej terapie, viac osobnej prítomnosti zdravotného personálu, viac zdravotných pomôcok.

Odpoveď? NEVIEME.

Kam sa podeli odborníci?

Jeden z odborníkov na farmakoekonomiku ma upozornil, že sa tu nerozprávame v 80-90% o liekoch zachraňujúcich život do trvalého vyliečenia. Upozornil, že sa tu rozprávame  v 80-90% o liekoch, ktoré predlžujú prežívanie pacientov o týždne a len výnimočne o liekoch predlžujúce terminálne štádia ochorení o jednotky mesiacov.

Veru tak, zázraky v medicíne sa dejú len na stránkach bulvárnych časopisov. Na oddeleniach dlhodobej starostlivosti, v hospicoch, v domácnostiach sa len pomalšie alebo rýchlejšie blíži neodvratný koniec.  Alebo sa jedná o nekontrolované experimenty na ľuďoch s vierou v liek väčšou ako vedecké poznatky o danom lieku.

Na nedávnom stretnutí nášho zdravotníckeho týmu s občanmi v Bratislave sa nás jeden chlapík z hľadiska pýtal: „Ako zabezpečíte, aby sa lekár nerozhodoval podľa peňazí, ale podľa medicínskych potrieb pacienta?“

A moja odpoveď bola okamžite naporúdzi: „Odborníci!“

Vždy pomáha keď sa rozhodovanie o peniazoch a rozhodovanie o medicíne oddelí. Oddeliť miestne aj časov.

Oddeliť rozhodovanie o financovaní liečby, oddeliť vyjednávanie o cenách od rozhodovania o spôsobe terapie. Aby o finančných aspektoch liečby rozhodovali odborníci na farmakoekonomiku. Aby zhodnotenie alternatív bolo dávno rozhodnuté pred tým, ako pacient liek alebo inú formu liečby potrebuje. A toto zhodnotenie alternatív, ich ocenenie a vyjednávanie o ich cene robili odborníci na vyjednávanie, na hodnotenie. Nie politici a vonkoncom aby sa toto rozhodovanie dialo v akýchci privátnych komisiách poisťovní udeľujúcich výnimky za zavretými dverami.

Potom sa o medicínskych otázkach budú rozhodovať odborníci na medicínu bez zaťaženia ekonomickým balvanom. Potom  sa každý lekár môže oprieť o štandardné terapeutické postupy, ktoré pre každého občana, bez ohľadu na to, či to bude v Snine, alebo v Senci zaručia každému pacientovi rovnako odbornú liečbu. Tieto postupy zas vytvárajú odborníci,  nie politici.

Je to práve o vytvorení priestoru pre odborníkov, aby ONI boli tí, čo rozhodujú o liečení pacienta. Bez zapojenia odborníkov budeme čeliť šialenej záplave falošných informácii, populizmu a bulvárnemu citovému vydieraniu. A budeme im čeliť bez akejkoľvek šance aspoň minimálneho vysvetlenia.

Nie, nie je spravodlivé, že sa musíme rozhodovať len preto, že máme v solidárnom zdravotnom systéme obmedzené zdroje. Nie je to ani etické, nie je to ani morálne. Pokiaľ budú zdroje, ktoré ako spoločnosť vložíme do solidárneho zdravotného systému, obmedzené, bude život vždy nespravodlivý.

Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie.  Ach ako by som to chcel!

Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou nákupu večného života za peniaze, ktoré nikdy nemal.

Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.

Preto jedinou a zásadnou požiadavkou na ich správcov musí byť: Obhájte vami navrhnuté riešenia ako riešenia s najväčšou možnou efektivitou. Mne jedinú záruku dáva zapojenie odborníkov a otvorenosť v informovaní občanov. A preto v tomto duchu aj v tíme SaS pre zdravotníctvo konám.

Share Button