Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Nakupovanie preferencii za zľavy na zdravotnom poistení povedie len k tomu, že bude viac nevyliečených pacientov

Ak chceme urobiť v zdravotníctve poriadok, musíme urobiť poriadok aj na výdajovej aj na príjmovej strane. Prichádzať s populistickými zľavami na poistnom, za ktoré si niekto bude nakupovať volebné preferencie, na to ja nehrám. Nie je v tom žiaden rozdiel: Vlaky zadarmo, sabatikal na účet dôchodkového systému, zľavy za sociálnu politiku pre matky – to všetko je nakupovanie preferencii za sľuby, ktoré niekto bude musieť raz zaplatiť.

Ich voľno proti vyhoreniu je skvelá cesta k tunelovaniu zdravotného systému. Áno, čo sa čudujte. Navrhli to tak, že počas tohoto voľna občan dostáva dávku zo sociálnej poisťovne. Ona, sociálna poisťovňa bude za neho platiť povinné zdravotné poistenie? Budú to zo dňa na deň poistenci štátu. Nezabúdajme, že platba za poistenca štátu nie že nižšia, ale je už pomaly rádovo nižšia ako platba produktívneho občana. Takže máme prvú dieru do príjmovej strany zdravotného systému.

Je úplne jedno, či bude len na dohode zamestnanca a zamestnávateľa. V takom prípade je totiž jedinou argumentáciou poukazovanie na to, aby náklady neniesol produktívny sektor, ale štát. Štát? Teda zvyšok produktívneho sektora to zaplatí vo forme daní a odvodov, aby to mohli politici správne rozdeliť.

Navyše, pre zdravotníctvo to znamená sakramentský etický problém. Zdravotníctvo je jeden z najväčších zamestnávateľov. A oni by chceli dokonca viac a viac štátneho podielu, teda aj štátneho zamestnávateľstva. Takže čo mám urobiť ako štát? Dovoliť to tým zamestnancom, teda lekárom a sestrán, lekárnikom a laborantkám? Slovensko má šialený nedostatok sestier. Máme im to dovoliť, aby si ho vzali?

Zastavíme výdaj liekov v celej republike, keďže podmienkou na vedenie lekárne je aspoň 5 ročná prax, takže väčšina šéfov do toho nároku spadá. Zastavíme všetok špičkový operačný program, lebo veď všetci lekári, takzvané super kapacity, z princípu musia mať aspoň 10 rokov praxe za sebou a byť zamestnanci štátnych fakultných nemocníc.

Po dohode so zamestnávateľom… Na jednej strane budem za pekného pred anonymnou masou voličov, že navrhnem do zákona super zľavu a voľno od práce. A na druhej strane, keď konečne príde konkrétny živý občan, tak žiadosť z moci štátneho úradníka zamietnem? Pekný etický problém, že?

Argumentácii, že veď sú to už vybrané peniaze na budúce dôchodky, tejto argumentácii sa nebudem venovať. Poviem len – prvý pilier je priebežný a nič ako moje peniaze tam neexistuje, je to čistá solidarita, nulová zásluhovosť a adresnosť a desiatky najlepších matematických mozgov sa potia nad problémom, aby bol tento prvý pilier vyrovnaný nie len dnes, ale aj o 15-30 rokov s ohľadom na šialený demografický vývoj. Zas až tak zlý na nich nechcem byť.

Ďalším super sociálnym nápadom sú stimuly ako napríklad zľava na poistnom pre zamestnávateľov, ktorí poskytujú flexibilné formy práce. A pokračujeme ďalej: Oslobodenie zamestnávateľa od platenia zdravotných odvodov, ak zamestnajú matku s dieťaťom do 6 rokov veku na prvé dva roky od vzniku pracovného pomeru. Pritom len o pár riadkov v rovnakom dokumente sa dočítame ich vlastné slová: pomáha štátu ušetriť vďaka zvýšeniu zamestnanosti matiek malých detí a to nielen tým, že za
ne netreba platiť zdravotné a sociálne poistenie, ale aj tým, že do systému budú prispievať svojimi odvodmi.
Ach jo! Logika hadr!

Takže som prešiel len dva návrhy a mám na stole diery do príjmov zdravotníctva v rádoch stoviek tisícov až miliónov. Alebo požiadavku na štátny rozpočet, aby to dofinancoval. Poznáte to slovo, že? Nedávno sa objavilo v súvislosti s Dankovými poukazmi, keď sa nemocnice ozvali, že nie je z čoho na ne prispieť, ak nemajú siahnuť na rozsah zdravotnej starostlivosti. Dovolenka zadarmo – peniaze, ktoré mohli pokryť zamietnuté výnimky na úhradu drahých liekov na niečiu rakovinu.

Ja by som strašne rád nastavil zdravotné odvody na nulu. Dokonca aj príspevok z rozpočtu, teda z daní občanov by som strašne rád nastavil na nulu. ALE žiaľ nemám schopnosti nobelistov a perpetum mobile som v zdravotníctve nevymyslel. Pepetum mobile, ktoré by na jednej strane prijímalo nulu a na druhej strane platilo za lieky, za výkony lekárom et cetera, et cetera a aj za práčovňu, príbor a toaleťák.

Financovať zdravotné výkony daňovou úľavou, platiť za lieky formou zliav z poistného, to by bolo presne takéto perpetum mobile. Presne také isté, akým je financovanie sociálnej politiky štátu pomocou peňazí určených na solidárny zdravotný systém.

Ak niekto potrebuje podrobnejšie vysvetlenie, radi si spolu s kolegami s nášho zdravotníckeho tímu SaS s ním sadneme za jeden stôl a budeme hľadať odpovede na ich otázky.

Doplním ďalšie info priamo z ich kapitoly zdravotníctvo. Keď v iných kapitolách neodborníci pozabudnú na zdravotné odvody, no dajme tomu. nevšimli si, pozabudli, nie je to ich priorita. Ups, tak čo je potom priorita, ak nie zdravotníctvo či školstvo?

Cenová súťaž o zdravotné poistenie – zľava na poistnom

Štát by každoročne určoval sumu ročného poistného a poisťovne budú môcť následne súťažiť o poistencov výškou poskytnutej zľavy z ročného poistného

Samozrejme, štát bude môcť rôznymi dotáciami znižovať ročné poistné pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ktorí nebudú musieť platiť plnú výšku poistného a ešte stále budú môcť ušetriť viac, ak si vyberú poisťovňu s lacnejším zdravotným poistením.


Pamätáte si, ako si pochvaľovali, že podporou zamestnávania matiek s malými deťmi štát ušetrí na platbe za matku v pozícii štátneho poistenca a navyše od nej vyberie odvody? Tak už ich zasa nevybrali.

Vyberieme to ako dane a dáme vám v rovnakej výške zľavu na odvody – to je perpetum mobile na sľuby

Postupne vyrovnávanie pomeru súkromných a verejných zdrojov v zdravotníctve. Na jednej strane cez navyšovanie platieb od štátu a na druhej strane cez znižovanie odvodovej záťaže pracujúcich ľudí.


Platba za poistenca štátu sú peniaze, ktoré prejdú nasledovný reťazec: Firmy+občania – dane – štátny rozpočet – zdravotné poisťovne. Nekotia sa na na stromoch.

Poistné plány – pre mladých a zdravých proti princípu solidarity – zľava na poistnom

Bronzový plán – Tento plán predstavuje najväčšiu voľnosť pre poistencov a je určený pre tých, ktorí chcú mať aktívny prístup ku svojmu zdraviu a zároveň chcú ušetriť na zdravotnom poistení. Poisťovne budú môcť poskytnúť maximálnu zľavu vo výške základného poistného pre poistencov

Suma sumárum

Tunelujú zdravotný systém a používajú ho na sociálnu politiku. To je v priamom rozpore so zdravým rozumom. Správne je, presunúť všetky nástroje sociálnej politiky do kapitol rozpočtu ministerstva práce. Preto to tak chce utobiť SaS.

Správne je navyšovať percento HDP na zdravotníctvo na úroveň priemeru EU.

Ak to chcú kompenzovať formou zvýšenia platieb za poistencov štátu, tak niekto u nich absolútne nechápe, že „platba za poistenca štátu“ je len technický nástroj, ako dostať štátne peniaze z rozpočtu (teda vybrané z daní) do zdravotného systému )(vybrané formou odvodov). A už vôbec to nemá nič spoločné s platbou poistného za tých najnákladnejších poistencov. To je kompenzované prerozdeľovacím mechanizmom.

Viete priatelia, za tie roky v zdravotníckom tíme SaS som sa utvrdil v jednej veci – tona oduševnelosti je skvelá vec, ale gram použiteľnosti sa vyvažuje zlatom (a miestami na kandidátke). Pretože tú oduševnelosť niekto musí zaplatiť. Zdravotníctvo stojí sakramentské peniaze. Je na nás, aby sme makali na tom, aby boli vynakladané efektívne, aby sa nenakupovali predražené CTčka, aby sa robila dobrá lieková politika.

Ale aj tak. Aj keď urobíme všetky opatrenia na výdavkovej strane správne, vždy 3 minúty pred fajrontom príde ešte jeden pacient a treba preplatiť ešte jeden recept, ešte jednu žiadanku na laboratórne vyšetrenia.

Ak chceme urobiť v zdravotníctve poriadok, musíme urobiť poriadok aj na výdajovej aj na príjmovej strane. Prichádzať s populistickými zľavami na poistnom, za ktoré si niekto bude nakupovať volebné preferencie, na to ja nehrám. Nie je v tom žiaden rozdiel: Vlaky zadarmo, sabatikal na účet dôchodkového systému, zľavy za sociálnu politiku pre matky – to všetko je nakupovanie preferencii za sľuby, ktoré niekto bude musieť raz zaplatiť.

Peniaze sa nekotia štátu kdesi na strome. Štát, náš spoločný štát Slovenská republika, má na míňanie len tie peniaze, ktoré mu zaplatia na daniach a odvodoch produktívni občania. Aj preto SaS tak bazíruje na dobrom podnikateľskom prostredí. Keď hrozí, že sa veľa vyberie, môžeme tie peniaze vôbec nevybrať a nechať ich občanom, lebo každý najlepšie vieme, ako minúť svoje peniaze.

Nakupovanie preferencii za zľavy na daniach a poistnom povedie len k tomu, že bude viac nevyliečených pacientov. Snáď si to oni uvedomujú. My v SaS myslíme na občanov a neporcujeme medveďa, keď ešte behá po lese.

Mimochodom, ekonómovia hovoria a excelovské tabuľky z nemeckého automobilového priemyslu (bavoráky, medvede a tak podobne) vrieskajú, že sme za konjunktúrou a bude prichádzať možno aj recesia. Čo poviete potom vášmu susedovi, keď si nájde v schránke obálku, že mu zamietli modernú liečbu rakoviny, lebo je príliš drahá? Poviete mu, že má zľavu a vybrať si sabatikal?

Share Button

Smerácka akcia s kubánskym liekom v štýle „Mengele“ nekončí? (pokračovanie po 4 mesiacoch)

Je absolútne nechutné, čo predvádza ministerka Kaľavská. Dnes už úplne zbytočne zatĺka ďalšiu kauzu nebezpečnej až vražednej politiky Ficovho režimu. Už 11. marca vyšlo na svetlo-sveta,že proti všetkým odborným liekovým pravidlám zatajujú informácie o priebehu testovania lieku na slovenských občanoch.

Dnes je 7. augusta, prešli teda 4 mesiace a ministerka stále drží ústa a nie je ochotná informovať odbornú ani laickú verejnosť. Je to v absolútnom rozpore so všetkými pravidlami liekovej politiky.

Je to hodné osobitného zreteľa prokuratúry, ako ministerka zdravotníctva hrá s liekmi, so svojou srdcovou záležitosťou, mengeleho gambit. Obeťou je dôvera pacientov v liekovú politiku štátu.

Dôvera pacienta v bezpečnosť a účinnosť lieku je jednou z dôležitých aspektov farmakoterapie. Rovnako dôležitou, ako biely plášť lekára, ktorý tvorí symbol všemocnosti, dokonalosti, neomylnosti.

Až za 60% analgetického účinku klasických analgetík používaných v Európe ako liek voľby na bolesť vďačia ružové tabletky svojej farbe a tomu, že pacient verí v ich účinok. V USA dnes čelia epidémii predávkovania silnými morfínovými analgetikami len preto, že ani lekári a ani celý zdravotný systém nedokázal tento potenciál klasických analgetík udržať a využívať.

Ochota pacienta spolupracovať na liečbe, dôverovať systému je mobilizujúca a veľmi potrebná pre úspech liečby. Obzvlášť pri chronických, otravných, nepríjemných, kvalitu života výrazne narušujúcich ochoreniach.

Od čias contergánu (Talidomidu) všetci v oblasti farmácie vieme, že utajovanie je cestou do pekla. Dokonca tá hnusná byrokratka, čo vtedy požadovala ďalšie a ďalšie poriadne testovanie, sa stala národnou hrdinkou USA. Mohla sa ňou stať len a len preto, že si v otvorených verejných vedeckých časopisoch mohla prečítať zistenia farmaceutov z druhého konca planéty.

A naša ministerka?

Ministerstvo však nežiaduce účinky, správu a ani odporúčanie šéfky kontrolného úradu, či pokračovať v liečbe týmto liekom na Slovensku alebo nie, nezverejnilo.

Ministerstvo zdravotníctva však odmieta odpovedať, aké nežiaduce účinky kontrolóri zistili. 

Pri otázkach, ako funguje momentálne dovoz lieku, ministerstvo zasa neodpovedá. 

Kalavská dva mesiace vie, aké nežiaduce účinky mal na pacientov liek z Kuby, zatiaľ ich však tají – Denník N

Na čo je nám taká ministerka, ktorá nič nepovie? Dokonca ani v prípadoch, kedy priamo svojim mlčaním ohrozuje celý komplex farmakoterapie a dôveru občanov v systém kontroly a dohľadu nad bezpečnosťou a kvalitou liečby liekmi?

Samé otázky a odpovede nikde. Takto sa lieková politika nesmie robiť! Lieková politika musí byť transparentná do maximálnej možnej miery. Lebo len vtedy je skutočne bezpečnou. Keď si akýkoľvek odborník môže kedykoľvek z otvorených zdrojov preštudovať všetky získané informácie.

Naozaj nestačí mať lieky len ako srdcovú záležitosť. Treba o nich aj niečo vedieť. Nie len indikácie a že sa jedia 3x denne. Iste, na niektoré pozície v zdravotníctve to stačí. A naopak, na niektoré je to úplne zbytočná vedomosť a potrebné je poznať iné zákutia farmácie. Napríklad vedieť čo je to compliance.

Súvisiace:
Smerácka akcia s kubánskym liekom v štýle „Mengele“?
Začali s politickou propagáciou pomocou zdravia a skončili ako morálni zločinci

Share Button

Ak uznáme rozsudok nad zákazom zisku, uznáme, že to bol len predvolebný podvod Róberta Fica

Priznám sa, som rád, že rozsudok padol a že to skončilo takto šalamúnsky.

Sudkyňa po vypočutí záverečných rečí (ich celé znenie na konci textu) odôvodnila rozhodnutie tým, že nebolo preukázané, že škoda, ktorá mala vzniknúť, stále existuje.


Novela, ktorá zakazovala vyplatiť si zisk, podľa ministerstva financií nespôsobila majiteľom Dôvery žiadnu škodu. Holíková pripomína, že majitelia Dôvery si vyplatili aj počas tejto novely zisky, a to tak, že obišli zákony, neporušili ich, ale našli možnosť, ako si peniaze z firmy vyplatiť. Išlo o pol miliardy eur a vyplatili si ich, keď mali ročné zisky v rádovo miliónoch.

Source: Slovensko vyhralo polmiliardový spor s Pentou o zákaze zisku zdravotných poisťovní – Denník N

Ak uznáme tento rozsudok, tak sa ukázalo, že naozaj nie je možné hrať hru okolo zakazovania zisku. Ukázalo sa, že jedinou správnou cestou je tá, ktorú zvolila SaS. Teda cesta nastavenia nároku pacienta a tvrdého až krutého vyžadovania jeho naplnenia od zdravotných poisťovní. (To všetko nájdete v našom zdravotníckom programe už skoro 2 roky.)

Správne nastavenie regulácie cenotvorby a z nej vychádzajúce požiadavky v rozsahu plného výberu poistného (mínus rezervy v dobrých časoch). Tak sa zabezpečí, že hospodárenie poisťovní s verejnými financiami bude v intenciách maxima možného spravodlivé a obhájiteľné pred občanmi. Tak sa zabezpečí, že všetko vybrané poistné bude vynaložené na liečbu pacientov.

Ak aj písomné vyhotovenie rozsudku bude obsahovať formulácie o tom, že škoda sa nestala, lebo aj tak si ho legálne vyplatili, tak akékoľvek budúce hry politikov kolo populistického zakazovania zisku budú našťastie minulosťou.

Nakoniec sa zas ukázalo, že reči Róberta Fica sa nikdy nemali stať skutkom. Stále mu verí 20% občanov Slovenska.

Share Button