Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Prehľad medicínskych projektov operačného programu Výskum a inovácie – prehliadka sprostredkovateľských agentúr na správu štátnych peňazí

Organizátori konferencii, minulí dodávatelia nefunkčných štátnych SW riešení, veľkoobchodné firmy, agentúry súťažiace o agentúrne peniaze, univerzity ako záštita súkromníkov za drobné všimné, IT firmy bez webových stránok, bez referencii, bez vedeckej podstaty, realitné projekty… To všetko sú na Slovensku výskum a inovácie v oblasti medicíny, zdravotníctva, farmácie.

A medzi nimi jeden jediný priamy akademický žiadateľ (a aj to na univerzálny vedecký park), jediný priamy výrobca z medicínkej branže a jediný žiadateľ so skutočnými medicínskymi referenciami.

Takto pospolu to vyzerá skutočne hrozivo. A to som nerobil žiadnu selekciu. V hladine nad 0,5 milióna eur sú to proste všetky, slovom všetky, projekty z oblasti medicíny, ktoré v tomto programovom období v tomto operačnom programe doteraz dostali peniaze.

Žiadne také, že by som chcel vybrať nejakú zámerne pre vládu nelichotivú vzorku projektov.

Je to des a hrôza.

Je to dokonalý obraz totálneho rozvratu Slovenska. Netvrdím, že z tých projektov nakoniec niečo rozumné nevypadne. Ale už na štarte je to katastrofa.

Zdrojom údajov je štátny web www.itms2014.sk.  Podrobne som sa v prehľade projektov pohrabal. Ku každému projektu som doplnil malý komentár.

Pokračovať na Prehľad medicínskych projektov operačného programu Výskum a inovácie – prehliadka sprostredkovateľských agentúr na správu štátnych peňazí

Share Button

Je neskoro zaujímať sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme

Solidárny platcovia sa nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca. Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.  Nik sa tak dobre o nás samých nepostará, ako my sami o seba.

Naväzujem na článok z minulého týždňa Solidarita je keď prispievam s vedomím, že je to určené na liečenie iných, keď som písal o definícii pojmi solidárny zdravotný systém.

Pre dobre fungujúci solidárny princíp v zdravotníctve  je naozaj dôležité to vedomie platcov poistného, že sú solidárnymi platcami. Že naozaj neplatia sami pre seba, ale pre financovanie zdravotnej starostlivosti ostatným. Aby keď zas budú oni potrebovať, zas niekto iný to zatiahol za nich.

Z takéhoto vedomia vyplynie aj osobný záujem, ako bolo o tých, pre ktorých sa solidárne skladáme, postarané. Dnes postarané.

Skutočný problém, nie len trápna manažérska výzva, ale skutočný problém v našej slovenskej spoločnosti je, že sa solidárny platcovia nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca.

Zaujímame sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme. A aj to až na 2-3 deň, keď už nám zdravotníctvo nejako odpomohlo od smrti či nepohodlia. Prinajlepšom, keď ho potrebujú naši úplne najbližší blízky.

Sme málo preventívny sami k sebe

Dnes musíme tlačiť na lekárov, aby zahrnuli objednávanie na konkrétny čas do štandardného terapeutického postupu pri liečení vyžadujúcom pravidelné kontroly.

Dnes musíme tlačiť poisťovne, aby len za takto kompletný výkon poskytovateľom zaplatili to, čo platili pred rokom za výkon bez objednania. A bez objednania na konkrétnu hodinu má poisťovňa zaplatiť o 10% menej.

Aby zajtra, keď budeme lekára potrebovať my osobne, aby to už bolo nachystané.

Keď už tam my sedíme druhú hodinu kvôli 15-minútovému potvrdeniu, že sa stav nemení – to je už neskoro. To už čerpáme solidaritu iných. To už malo byť pre nás dávno pripravené.

Nik iný sa o takýto tlak nepostará za nás! Je to naša poisťovňa, ktorá nakupuje od poskytovateľov (lekárov, nemocníc) pre nás. Tak je nastavená jej úloha všade v modernom svete. Aj u nás.

Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.

Dáme príbeh:

Julo Satinský raz napísal takú sériu fejtónov s názvom „Šľak ma ide trafiť…“. Jeden sa venoval téme „Vchod, ktorý nie je vchod.“

Každý to poznáte – honosný portál, aspoň 3-4 dvere vedľa seba a len jedny funkčné. Na ostatných nápis: „Použite vedľajšie dvere!“.

Satinský na to poznamenal, že ho z toho ide šľak trafiť. Ak sú raz dvere dverami, tak majú slúžiť ako vhod alebo východ, nie ako držiak na cedule. A vyzval svojich poslucháčov a čitateľov, aby lomcovali takýmito dverami, až si vrátnici uvedomia, že ich majú sprístupniť.

Tak aj tie naše poisťovne. Keď sa nebudeme obracať na poisťovne, aby objednávali pre nás lepšiu zdravotnú starostlivosť, tak prečo by to robili.  Na čo by mali poriadnu zákaznícku linku, komunikáciu cez webový portál, keď nikto z klientov poisťovne sa ich na nič nepýta? Veď by to bolo vo svojej podstate mrhanie.

Priatelia, lomcujme dverami na svojich zdravotných poisťovniach! Pýtajme sa ich: Kde máme najlepšieho lekára s touto špecializáciou? Kde je lekár, u ktorého sa nemusí čakať? Aké má výsledky náš lekár?

Tieto a desiatky ´ďalších informácii poisťovne majú. Tak nech nám ich poskytujú.

Pýtajme sa ich to dnes, je to v našom záujme. Zajtra, keď budeme my  sami potrebovať solidárnu zdravotnú starostlivosť, ako by sme našli.

Pod čiarou: Keď som sa začal angažovať v tíme SaS pre zdravotníctvo, tak som vám vyslovene sľuboval, že v ňom budem ten na strane pacientov.  Čo poviem, to dodržím.  Narovnanie komunikácie v trojuholníku poisťovňa-poskytovateľ-pacient a narovanie dozoru Úradu pre dohľad nad všetkými tromi, je preto pre mňa jednou z tém riešení.

Share Button

PRP: Solidarita je keď prispievam s vedomím, že je to určené na liečenie iných

Zdravotný systém na Slovensku a aj v celej EU máme založený na solidárnom princípe. Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Solidarita je, keď prispievam s vedomím, že je to plne určené pre iných. Ani o slovko viac a už vôbec nie slová „A čo ja?“

Práve preto, že v slove solidarita nie je miesto pre „ja“ znamená, že vy ste zas predmetom solidarity ostatných. Oni pre vás, vy pre nich. Nikdy nie sami pre seba.

Solidárny zdravotný systém naozaj znamená, že otázka: „Ja som platil dosť a teraz mám platiť za lieky?“, je otázkou dokazujúcou  nepochopenie princípu. Ak sa vám stále derie z mozgovne o ústnej dutiny,  šup na začiatok článku!

Navyše sa v prípade solidárneho zdravotného systému jedná o poistenie. To znamená, že za nízku platbu si zaistím, že keď nastane nepredvídateľná udalosť, tak to namiesto mňa zatiahne poisťovňa a to bez ohľadu na dĺžku poistenia, či veľkosť doterajších platieb.

Solidarita v poistnom systéme znamená, že tí čo môžu, prispejú na platenie poistného aj tým, ktorí si ani len platenie toho poistného nedokážu z nejakých dôvodov dovoliť. Solidarita znamená, že ani nepátrame po tých príčinách, prečo nemôžu. Proste to pre nich urobíme, kedže vidíme, že nemôžu.

Niektoré krajiny rozdelili celý poistný systém na dve zložky.

  1. solidárnu
  2. zásluhovú

Solidárnu som hore popísal. A zásluhová? To je taká, že si platím sám na seba. Zásluhová znamená, že som sa sám sebe zaslúžil o preplatenie zdravotnej starostlivosti. A po ostatných ľuďoch môj pes ani neštekne. Nech sa sa starajú. A keď nie sú schopní sa postarať sami o seba a o platbu svojho poistného, nech aj umrú v bolestiach a osamelí, keď sa seba samých nemysleli.  To je zásluhový princíp.

Na Slovensku je dnes podiel zásluhovej zložky podľa oficiálnych zákonov rovný 0%.  Či to tak má byť, alebo či má mať platba do solidárneho poistného systému strop a platby nad túto hranicu majú prinášať benefity už len priamo plátcovi, to je len a len politické rozhodnutie. 

Sami pred sebou (najlepšie pred zrkadlom) a pred svojimi blízkymi sa musíme rozhodnúť, či z dnešnej celkovej sumy poistného má byť solidárna zložka zo 100% znížená na 90% alebo na 80%. A naopak, či časť poistného, tých 10% alebo 20%,  má byť „poistné na liečbu len pre mňa“. 

(Len technická poznámka – „platba štátu za svojich poistencov“ je absolútne tým najsolidárnejším v našom solidárnom poistnom systéme. Štát tie peniaze neporodil. Poskladali sa na ňu z daní  tí čo zarábajú v dobrej viere, že dane sú  určené na chod štátu, nie na chod zdravotného systému. Prispeli dvakrát – poistením aj daňami. )

Vysvetlenie nutnosti solidarity

Podiel solidárneho systému nemôže byť 0%, pretože sa musíme  postarať o liečenie takých chorôb, ktoré síce trápia iných, ale dôsledky týchto chorôb dopadajú aj na nás. Napríklad infekčné choroby musíme očkovať a musíme ich liečiť. Bankovky a mince, rovnako slová „apage satanas“  na baktérie a vírusy naozaj nemajú veľký vplyv.  Takže 10-20% poistného treba vraziť do solidárnej zložky.

Tiež je nutné solidárne prispievať na zmierňovanie utrpenia. Sme v 21. storočí a ľudský rod sa vyvinul. To je takých 40-60% solidarity. Ono sa to zle počúva, ale 95-99% liekov a výkonov, ktoré čerpáme po 60. roku života sú lieky a výkony proti smrti a na zmiernenie utrpenia. Žiadne vyliečenie do plného zdravia, len údržba chátrajúceho stavu či oddialenie smrti.

No a potom je tu otázka výhody z veľkosti. Oplatí sa, jednoducho sa oplatí, udržiavať sieť poskytovateľov v dobrej kondícii, aby mohli byť k dispozícii. A túto kondíciu si zabezpečíme len, keď sú lekári a zdravotný systém  permanentne v plnej praxi. Napríklad aj formou čerpania ich výkonov menej majetnými, ktorým to solidárne preplatíme z čistej egoistickej potreby mať lekára k dispozícii. 

A tak, ani sa nenazdáme, zistíme, že pre fungovanie zásluhového systému je nevyhnutné mať 70-90% zdravotníctva pokrytého solidárnym systémom.

Článok patrí do mojej série PRP – Pikiho rada na piatok – článkov, ktoré sú určené na vaše poučenie.

V tíme SaS pre zdravotníctvo riešime práve to, ako optimalizovať vzťahy solidárneho a zásluhového princípu. Aby som mohol v budúcnosti vôbec hovoriť o ponúkaných riešeniach, ich rizikách a prínosoch, musím si byť istý, že rozumieme všetci základným pojmom.

Bez toho sa nedohovoríme a naša diskusia bude ako rozhovor slepého s hluchým. Netvrdím, že sa nedohovoria. Ale tých nedorozumení na ceste k vzájomnému pochopeniu je toľko, že by ste ich mohli bagrom naberať.

Pod čiarou: Áno, o tom inžinierovi a zememeračovi vám to raz isto iste tiež vysvetlím.

Share Button