Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Čo som získal ja osobne očkovaním proti covid-19?

Úplne exaktne? Zlepšenie, teda presnejšie návrat parametra nádej na dožitie v danom veku (pdf) naspúť na krásnu rastúcu krivku z roku 2019.

Ale keďže sa mi fakt nechce robiť vyššiu matematiku, tak budem trochu abstrahovať.

V roku 2020 umrelo na Slovensku o 5,5-tisíc ľudí viac, ako je priemer za posledných päť rokov, nárast bol 10,2%. V tom sme boli na relatívne priemernej úrovni v rámci EÚ. To je dôkaz, že nádej na dožitie v danom veku sa zhoršila. Nie, žiadna teória, ale skutočne sa zhoršila.

Vďaka vakcinácii sa ma toto už v druhej polovici roku 2021 netýkalo. S istotou 96% (účinnosť vakcín proti smrti) som de facto nebol vystavený úmrtiu na covid-19. Mňa sa nadúmrtia v roku 2020 (prežil som ho) ani v roku 2021 a ani v roku 2022 netýkajú. Pre mňa platia obligátne ročníkové tabuľky dožitia NEnavýšené o 10,2%

Môj osobný rok dožitia bude rovnaký v roku 2022 ako bol v roku 2019. Váš neočkovaných nie. Vám sa váš rok dožitia krátil o 1,5 roka (dáta USA). Česká republika uvádza, že kým v posledných 20 rokoch sa pravidelne rok dožitia navyšoval o 0,2 roka, kvôli covid-19 sa naopak u mužov skrátil o cca 1,1 roka a žien o 0,8 roka.

Keďže žijem časť života v ČR, mne osobne sa priemerná dĺžka dožitia o tých 0,2 roka predĺžila. Vy ste prišli v súčte o 1,1+0,2=1,3 roky života. (Bude to iste viac, keďže údaje sú pre 65 ročných a my sme obaja mladší, takže vplyv covid-19 bude silnejší a počas dlhšieho obdobia.)

Údaje za rok 2021 budú už „poškodené“ očkovaním a jeho ochranným účinkom, takže by bolo pre náš účel „čom som očkovaním získal“, potrebné vyhodnotiť dve samostatné tabuľky úmrtnosti, zvlášť pre očkovanú a zvlášť pre neočkovanú populáciu. Súčasťou zjednodušenia je, že neberiem do úvahy, že priemerný vek dožitia sa uvádza pre rok narodenia a prepočítava pri zásadných zmenách v kvalite života, ako napríklad revolúcia 1990, alebo Černobyl 1984 a podobne.

Tiež niečo na túto tému tu: Štúdia: Nádej dožitia klesla v Európe kvôli covidu najviac od druhej svetovej vojny

V tomto článku je to napísané najpresnejšie, s ohľadom na ročníky narodenia a podobné detaily: Aká je šanca, že tento rok zomriete? Poisťovne to vedia | TREND Čítajte ten článok na dvakrát. Keďže je to článok z roku 2014, platí pre nás očkovaných aj v roku 2021, 22, 23… Pre neočkovaných nie. Všetky tie parametre sú pre vás horšie. Keďže covid-19 zabíja podľa veku približne v duchu paraboly x2 v obore prirodzených kladných čísiel, tak takto sú všetky vaše čísla zhoršené.

Očkovanie každého jedného osobne (kašlite teraz na spoločenskú zodpovednosť) vytiahne z tejto smutnej štatistiky covidom-19 domrvených rokov dožitia. Očkovanie vráti človeka naspäť do pokračovania krivky vývoja roku dožitia z roku 2019. To je to, čo som ja osobne získal očkovaním. Niekoľko rokov života navyše.

Share Button

Ako ďalej s ochranou ľudstva pred SARS-cov-2?

Otázka teraz stojí takto: Ako sa zmení očkovacia látka a jej spôsob používania, aby bola jej ochrana dlhodobejšia? (dve veci, samotná očkovacia látka a očkovacia schéma)

Zatiaľ je odpoveď taká, ako je v prípade chrípkovej vakcíny. Budú sa miešať viaceré antigény a bude sa ladiť správny čas na očkovanie, aby ochrana bola maximálna v čase naväčšieho výskytu.

Ja viem, nebude sa vám to páčiť, ale musím vám pripomenúť, že dnes sme v akejsi druhej fáze priebehu epidémie. Prvú – neriadený nástup máme za sebou. Aktuálne ladíme systém ochrany. To bude tak 1-2 roky. Potom nás čaká 3-5 rokov postupného útlmu a tak okolo roku 2030 môžeme zopakovať akciu „pravé kiahne“, teda rozbehnúť celoplanetárnu kampaň na vyhubenie vírusu.

On aj ten SARS-cov-2 si musí trochu „sadnúť“, nastaviť si obligátne obdobie na infekciu. Vzhľadom na biednu smrtnosť cca 2% a dosť dobrú mieru reinfekcii (menej ako 5%), je veľkým pomocníkom pre nás prirodzené premorenie. Už na základe roku 2021 je vidieť, že v lete je to pohodovejšie. Prípadne, že vieme odladiť správanie sa spoločnosti tak, aby sme vlny mali keď my potrebujeme a nie keď sa vírusu zapáči.

Vakcína je po technologickej stránke tiež ešte v plienkach. To skladovanie a teplotný režim je treba doladiť, aby očkovanie mohlo byť široko realizovateľné. (písal som o tom obšírne pred necelými dvomi rokmi)

No a potom tu máme dlhodobý výskum. Na príklade niektorých vakcín vieme, že každá ďalšia dávka sa podáva vždy v dlhšom intervale od predošlej. Napríklad kliešťová encefalitída má režim 1. dávka-tri mesiace-2.dávka-rok-tretia dávka-tri roky-obnovenie očkovania jednou dávkou-5 rokov ochrana. Tetanus sa preočkováva v intervale 5-10 rokov alebo pri polytraume.

Dokonca aj tie osýpky sú utlmené len preto, že ochrana drží práve v tom deckom veku, kedy sú najnebezpečnejšie a majú najsilnejšiu klinickú manifestáciu. Vyvanutie ochrany po 20 rokoch od očkovania nás netrápi, lebo dospeláka táto infekcia skoro vôbec neohrozuje, aktuálne počty infekcii sú nula nula nič a tak to riešime len v ohniskách prepuknutej infekcie.

Naproti tomu, pri chrípke, sa žiadna dlhodobá ochrana nekoná vzhľadom na veľmi široký počet antigénových alternatív pre ďalší rok a očkuje sa 1x ročne. Máme v EU desiatky miliónov ľudí, ktorí sa očkujú už viac ako 10 rokov 1x ročne.

Takže výskum môže priniesť dobré správy. Alebo aj nie. Ak ho neurobíme, nebudeme vedieť. Aktuálne máme za sebou 2 roky epidémie. Za 2 roky fakt môžeme vedieť tak akurát veľké nekonečné nič mínus jedna.


Odhliadnem teraz od spoločenských dopadov: Čo ste získali vy neočkovaní?

Nič.

Bez očkovania je to v prípade SARS-cov-2 hlavne o tom SARS (syndróm akútneho respiračného zlyhania), teda 0,2-1% ťažkých prípadov v populácii, všeobecnej smrtnosti 2% a smrtnosti 10-30% pri veku 60+.

S očkovaním je to povestná chrípočka bez ohrozenia na živote. (pozrite sa kto leží v nemocniciach s ťažkým priebehom – 75%-99% sú to neočkovaní (vo vlne delta v Košiciach čakali na ventilácii 2,5 mesiaca na prvého očkovaného).


Ale áno, dnes už je široko rozšírená vedomosť, aký zmysel očkovanie má. Takže pokojne sa môžeme vykašľať na akékoľvek opatrenia tlačiace ľudí do očkovania a teda do rozumného správania sa. Akurát…

Moment!

Nehovoríme tu náhodou o INFEKČNOM OCHORNENÍ? Teda o ochorení, kde za svoje vlastné zdravie nemôžem ja sám?

Čo očakáva od štátu aj taký kverulant v oblasti úloh štátu, akým je pravicový liberál ako ja? Hm?

Nie náhodou aj to, aby štát svojimi nástrojmi zabezpečoval „verejné zdravie“? Teda ľudskou rečou: Nie náhodou aj to, aby sa štát postaral o to, že ma nenakazí nejaký somár nezodpovedný, čo sa v teplote a sviečkou pod nosou bude motať po obchodoch? No?

No?

Takže odpoveď na úvodnú otázku je pre mňa jasná:

Buď štát postaví nepriame opatrenia (typicky regionálny semafor, alebo vymáhané všeobecné formulácie v podobe zákona 355/2007). Alebo ako alternatívu zavedie povinné očkovanie zdokonalenou očkovacou látkou. Nič iné v Európe 21. storočia neprichádza do úvahy, lebo Európa 21. storočia má ako jednu z úloh štátu zabezpečenie „verejného zdravia“.

Som tým už hádam povestný:

Ak chcete v Európe 21. storočia neplatiť niekomu náklady na liečenie, najprv prosím zabezpečte, že hodíme Listinu práv a slobôd do koša.

Ak chcete v Európe 21. storočia, aby sa štát nemusel starať o verejné zdravie, najprv prosím hoďte Ústavy všetkých štátov do koša, vygumujte všetky štátne hranice a rozpustite OSN.

Share Button

Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov

Slovo lekárnika k zmenám v predpisovaní.

Zatiaľ najviac kričia práve združenia a asociácie lekárov a prehadzujúci si povinnosť slúžiť pacientovi a plniť svoje povinnosti. Ešte chvíľu to budú robiť a chopíme sa predpisovania liekov my lekárnici. Aj tak je to budúcnosť modernej farmácie – výdaj lekárom indikovaných liekov bez zásahu lekára chronickým stabilizovaným pacientom. Tie modely tu sú, nástroje na to v lekárňach už na Slovensku máme, fakt tomu pramálo bráni.

Lekár vystaví „indikačný záznam“ v tvare:

  • účinná látka + lieková forma
  • dávkovanie v tvare 3x5mg
  • podmienka výdaja (absolvovanie kontrolného vyšetrenia s merateľnými parametrami – biochémia, tlak krvi – po vydaní XX dávok)
  • dĺžka platnosti indikačného záznamu v mesiacoch až 2 roky.

Stačí jedna krátka aktualizácia zákona 362/2011 a 2 mesiace na implementáciu do SW.

Priatelia lekári, nedráždite hada bosou nohou, lebo o to administratívne predpisovanie liekov fakt prídete! A kompletne všetci lekári.

Opakujem, lekárnici už dnes na prevzatie tejto kompetencie majú plnú kvalifikáciu aj IT nástroje, s ktorými sa, na rozdiel od vás, dokonale kamarátia.

A viete o čo ide, priatelia lekári? Len a len o peniaze za bonusy za preskripciu. Tak bacha! Naštudovať vaše povinnosti, naštudovať fungovanie vašich ambulantných SW, potrápiť vašich dodávateľov vašich ambulantných SW a začať zas pacientovi poskytovať službu, nie len diktovať a rozkazovať mu, mnohokrát v rozpore so zákonom.

Chvíľu sa človek na nich aj zabaví s popcornom v ruke. Ale už začínajú byť tí dvaja kohúti (špecialisti a všeobecní) skôr trápny. Jedny sa vyhovárajú na druhých ako malé deti a popri tom predvádzajú kopu samoudaní o neznalosti elementárnych pravidiel predpisovania liekov, o tulenej chorobe ani nehovoriac. Ak sa nespamätate, chopíme sa príležitosti my lekárnici a kýblik s predpisovaním pre chronikov vám vezmeme skôr ako stihnete napísať Recipe!

Detaily sú dôležité

Lekárnik nikdy, ani teraz ani v budúcnosti, nebude meniť pacientovi liek.

Takzvané „predpisovanie liekov lekárnikom“ sa, pri existujúcom rozsahu vzdelávania farmaceutov, deje na úrovni, že lekárnik vydáva bez lekárskeho predpisu, na základe jasných pravidiel lieky, ktoré má pacient už indikované od lekára na dlhšiu dobu (mesiace, 1-2 roky bežne)

Lekár rozhodne čo a ako má pacient užívať a lekárnik sa už len stará o zásobovanie pacienta, základnú kontrolu, že pacient si liek vyberá a maximálne základnú formu kontroly, že sa pacientov stav stále nemení a „lieky stále zaberajú“. Lekárnik v takomto systéme „predpisovanie liekov lekárnikom“ nemá ani právomoc meniť dávkovanie. Maximálne môže stopnúť ďalší výdaj a poslať pacienta do ambulancie, ak zistí, že je nutná úprava preskripcie.

Celé to stojí na tom, čo sa farmaceut učí a čo sa učí lekár a čo je súčasťou ďalšieho vzdelávania a špecializačného vzdelávania farmaceuta a lekára.

V rámci medicínsky správnej praxe lekárnik môže s danou účinnou látkou maximálne vydať liek od iného výrobcu. Účinná látka je rovnaká, lieková forma je rovnaká, dávkovanie je rovnaké, všetko tak ako určil lekár. Je to generická expedícia. Plne v súlade s medicínou založenou na dôkazoch.

Vzájomné generiká musia pri registrácii splniť podmienky „biologickej ekvivalencie“. Inak by neboli registrované ako generiká a zámena na úrovni lekárne by nebola možná. Vďaka takejto registrácii máme istotu, že generická zámena sa pacienta nedotkne medicínsky. Maximálne, že ušetrí na cene.

Vo verejnej lekárni nikdy nebude dochádzať k indikácii lieku. Teda k rozhodovaniu na základe odobratej anamnézy a vyšetrenia pacienta. Vždy je to len a len lekár, ktorý rozhodne o výbere lieku (v zmysle účinná látka, lieková forma, dávkovanie). To je aj bude vždy ich kompetencia v deľbe medicíny.

Odbočka – Existuje jedna špecializácia – klinický farmaceut. Tí naopak majú v popise práce vyberať vhodné lieky v rámci nemocničnej starostlivosti, hodnotiť klinický prínos, analyzovať kontraindikácie a interakcie. Ale to je špecializácia, ktorá nepatrí do verejnej lekárne a nie sú ani trendy, aby sa vo verejných lekárňach presadzovala v aktívnej forme.

V pasívnej forme sa niektoré úlohy klinickej farmácie do verejných lekárni dostávajú, keď lekárnik kontroluje čo vydáva. Ale maximum čo je oprávnený, je pozastaviť výdaj (ak pacientovi hrozí ujma z nebezpečnej kombinácie liekov, neprimeraného dávkovania, stavu pacienta (gravidita…)) s tým, že musí konzultovať s predpisujúcim lekárom, čo ďalej. A rozhodnutie o riešení je zas len na lekárovi. Múdry lekár zváži slovo lekárnika. Ale to sme už vo „vyšší dívčí“ a v priestore ideálneho sveta spolupráce lekárnika a lekára.

Proste, lekárnik s lekárom to majú podelené a na spoločnej hranici sú jasne podelené kompetencie kam až kto môže.

Share Button