Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Sloboda pohybu a právo usadiť sa neznamená povinnosť akceptovať drzosť prišelcov

Ujasnime si dve zásadné veci: 1. Čo je to a aký zmysle má  sloboda pohyb a právo usadiť sa; 2. Aký má zmysle riešiť dodržiavanie pravidiel a zákonov hostiteľskej krajiny.

Sloboda pohybu a právo usadiť sa kdekoľvek v priestore EU (ďalej len sloboda pohybu) je predpokladom. Bez jej zaručenia nič ďalšie nemôžete. Ani priniesť sebe lepší život, ani vykradnúť banku na cudzom území. Aj jednému aj druhému absencia zaručenej slobody pohybu bráni. Všetky slobody si chráňme a prehlbujme ich. Je to jediná obrana bez totalitárnymi a diktátorskými nápadmi. História nás to učí.

Sloboda pohybu je spätná väzba pre domácich politikov, či pracujú pre svojich občanov, alebo len pre svoje vrecká. Neodpíľme si tento konár pod sebou. Ľahkosť s akou môže občan opustiť svojho politika-ledačinu je mementom pre vedenie štátu, regiónu. Keď zlyhajú demokracia a ekonomická sloboda, už vám ostane len právo odísť.

Potom je tu ešte pár prozaických dôvodov pre podporu a rozvoj slobody pohybu, ako je miešanie genofondu a myšlienok, ktoré dokáže hýbať vývoj vpred. Ale takými prasačinkami a prízemnosťami by sme sa predsa nezaoberali, že? To by sme museli myslieť trochu v medziodborovom presahu, poznať históriu a nejakú tú náuku o vývoji spoločnosti. Nuž stačí, keď si zapamätáte, že vaša budúca žena by mala mať iný kroj.

Ak tú slobodu pohybu stále nechápete, postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

Takže sme si vyriešili otázku, ako sa dostať do cudziny. Vyriešili sme si otázku zmyslu práva na presídlenie. Ak vám to ešte nestačí, dám vám svoj osobný príklad.

Viete, u nás v kostole je veľký nápis: Dedičstvo otcov zachovaj nám pane. Ak to má byť chudoba, tak do ďakujem pekne. Keď doma nebola práca, na dedovizeň sa človek poľahky vykašle. Viem o čom hovorím, spravil som to. A ide tam, kde tá práca je. Ide tam, kde môže svojim umom pomôcť vyriešiť potreby tých, ktorí za jeho prácu chcú platiť.  Ako Slováci by sme na to nikdy nemali zabúdať.

Takže sme prišli a sú tu nejaké miestne pravidlá. Ukazuje sa, že domorodci majú výhrady, že sme sa dostatočne neprispôsobili. Dobre, je to ich právo, boli tam prvý a aj skúsenosť hovorí, že prispôsobiť sa je v záujme prišelca. Veď práve to, že tam kam prišiel je lepšie ako doma ukazuje, že tá iná tradícia, to iné dedičstvo otcov, funguje lepšie ako to, čo sme sme opustili. Bola by somarina si privliecť so sebou predpoklady pre tú núdzu z ktorej utekáme.

Ak toto nechápu prišelci, domáci im to majú pripomenúť. Formou zákonov a ich vymáhania. Francúzi majú nejakú predstavu, ako má fungovať kočovanie Rómov a keď sa do tejto predstavy nezmestili Rumuni, tak ich poslali preč. Je to celé o vymáhaní domáceho práva. Ono stačí trochu ukázať, že Briti budú tvrdo sledovať vyplácanie sociálnych dávok a prídu tam len takí, čo chcú pracovať. Tých príkladov je niekoľko.

No jo no, ale to treba zapracovať. Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať slobodu pohybu na smetisko dejín.

EU je tu krátko a svojimi novými pravidlami nastoľuje aj novú rovnováhu. Spoločnosť je dynamický útvar. Zmenou pravidiel sa samozrejme zvýši dynamika. Navyše sa EU stále rozširuje a to k umierneniu dynamiky tiež neprispieva. Ba naopak. Ak udržíme nastavené pravidlá bez revolučných zmien a súčasne ak ich dokážeme tvrdo vymáhať, po nejakom čase sa pohyb obyvateľstva po EU ustáli. Ale tu nehovorím o nejakom roku dvoch. Tu hovorím o 10-15 rokoch.

Ale to by sme museli byť trpezlivý.

A ešte je tu jeden nástroj, ktorý nám zlyháva. Je ním podpora ekonomického vyrovnávania regiónov prostredníctvom eurodotácii. Je to nástroj, ktorý je vymyslený ako brzda dynamiky pohybu obyvateľstva. Nalejme si čistej pepsikoly. Bohaté krajiny podporou rozvoja krajín chudobnejších si zabezpečia, že ich obyvatelia nebudú mať až takú potrebu migrovať na ich územie. Je to presne ten istý model, podľa ktorého bojujú USA proti teroristom v Afganistane, Iráku. Radšej tam, aby neprišli k nám.

V EU nám nefunguje dobre spolupráca a odkukávanie od susedov. Namiesto toho, aby sme odkukali od Nemcov ich zbohatnutie, riešime nejaké debilné lokálne špecifiká, ktoré nás priviedli na chvost ekonomických a sociálnych štatistík.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Bez slobody pohybu sa spolupracovať nedá.

Ale to by sme sa museli chcieť toho druhého počúvať.  Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať aj svoju slobodu pohybu na smetisko dejín.

Pod čiarou: Doplnkové čítanie: Vízia pre EU | M+M+M+M (4M) Ešte stále ma nazývate eurohujerom a multikulturalistom? Aspoň slušne pozdravte, keď už nechápete písaný text.

 

Share Button

Pomôžme Švajčiarom naplniť ich túžbu po železnej opone

Švajčiari sa slobodne rozhodli a postavili sa proti prisťahovalectvu a voľnému  pohybu osôb. Ja by som im v tom, v záujme lapidárnosti pre euroskeptikov a nacionalistov, pomohol. Ale so všetkou parádou. Víza, clá, hraničné priechody, vyškrtanie zo všetkých zmlúv s EÚ, vypovedať ich vojsko (vrátane Švajčiarskej gardy) z územia EU. Kompletka. Jediná vec, ktorú môže demokrat pre Švajčiarov a podporu demokracie urobiť, je pomôcť im naplniť ich rozhodnutie.

Kvóty omezí počet cizinců, kteří dostanou povolení k pobytu v zemi. Konkrétní limity zatím určeny nebyly, mají se odvíjet od momentální situace. Voliči zároveň rozhodli, že se omezí volný pohyb osob mezi Švýcarskem a zeměmi unie. Změnit se kvůli tomu bude muset švýcarská ústava.

Zdroj:  Švýcaři těsně schválili kvóty pro přistěhovalce. Platí i pro Čechy – iDNES.cz.

Napriek tomu, že je Švajčiarsko od roku 2005 v Shengene (tiež na základe referenda), má stále pasovákov a colníkov na hraniciach. V lete ma na hraniciach sproste odstavili, kontrolovali pasy a vypytovali sa kam cestujeme.

Nie, toto pufrovanie slobodných a demokraticky zvolených nápadov k ničomu dobrému nevedie. S demokraciou ide vždy ruka v ruke aj zodpovednosť za následky svojho rozhodnutia. Švajčiari by ho mali niesť kompletne.

Určite by som ich presviedčal, aby hlasovali proti obmedzeniam. Nie je v záujme žiadnej krajiny v priestore Európy, aby vznikali debilné separatistické tendencie.  Pozor, nemýliť so s túžbou po zvyšovaní samosprávy a priamej spolupráce! Príklad Československa jasne ilustruje moju myšlienku. Pokojne by rovnoprávnym členom EU mohlo byť Bavorsko či Katalánsko. A pokojne aj Škótsko. Aspoň by sa ušetrilo na jednom stupni, pretože tieto regióny už aj tak majú nejakú tú svoju „vládu“. Je to ako s tými našimi VUC. Hranica je aj tak len debilná čiara na mape.

Nechcete EU? Môj recept na poučenie je už roky jasný a zrozumiteľný: Vzal by som vás za golier so mnou na tú hranicu. Nosom v papieri 6x vypíšete colné prehlásenie, 6x absolvujete pasovú a 6x colnú kontrolu vrátane šesťnásobného prešacovania.  A ja pri vás  prejdem s úsmevom ta a späť a budem sa úprimne čudovať, prečo vám to tak dlho trvá, kým zas pozbierate obsah svojho kufra a namiagate to doň.

Ja vám ale rozumiem. Európsky socializmus otravuje takých, čo by inak ani len slovkom proti mazaniu čiar na mapách ani pol slovka nepreriekli. Písal som o tom tutok: Korzo na čiare a socialista vo volebnej urne.

Ale moja predstava vo Švajčiarsku prehrala. Dobre, život ide ďalej. Ale už úplne inak. Každé slobodné a demokratické rozhodnutie je aj o ochote niesť následky. Možno budú pre Švajčiarsko dobré. Nie som o tom presvedčený, ale ktovie, veď múdry sme vždy až keď už netreba. Ako demokrat s tým nič nenarobím. Jediná vec, ktorú môže demokrat pre Švajčiarov a podporu demokracie urobiť, je pomôcť im naplniť ich rozhodnutie.

Share Button

Milujeme ledačinu, volíme ledačinu, nerozumiem tomu

Hľadám stále ako uchopiť dobrovoľnú voľbu ledačiny. Je to jedno veľké mystérium.

Jedna strana mince:

A veď dobre, veď v úplne obecnej rovine, bez ohľadu na akúkoľvek osobu, sú to obvyklé kroky. Kroky prospechára, klamára, populistu, ruka-ruku umýva, známosti nadovšetko, dojiča systému. Videli sme to v desiatkach satirických filmoch, v stovkách kreslených vtipov.

Sú šikovní. Nikdy nie sú dôkazy, ktoré by ukazovali priamo na nich. Nikto nechce proti nim vypovedať otvorene dôkazy, pretože sa vždy na svedkov niečo nájde. Je to priestor, kde sa musia namočiť do šedej až nelegálnej zóny obe strany. Ak niekto dokáže odolávať roky či desaťročia, vždy je nutné, aby bol v tomto namáčaní oboch majstrom sveta. 

Jedným slovom: ledačina

Tak, to by sme mali jednu stranu mojej úvahy.

A teraz si vezmime človeka ktorý stojí mimo tento ich svet. Naopak, stojí na inej strane. Stojí na strane, kam sa chodia vyberať dane na chod štátu. Zoberme si človeka, ktorý spotrebúva servis štátu. Potrebuje, aby bola pre neho pripravená sociálna sieť, keby náhodou niečo nevyšlo. Zoberme si človeka, ktorý potrebuje, aby boli pre neho nachystané pracovné miesta, pretože nevie, ako sa takéto pracovné miesta rodia. Vie veľmi dobre obsluhovať zvárací trafák, ale nevie ako sa vytvára jeho pracovné miesto pri stavbe tunela na Liptove.

Jedným slovom: občan

Tak takýto človek-občan si dobrovoľne, bez pištole na spánku zvolí človeka-ledačinu.

Absolútne tomu nerozumiem.

Jediná myšlienka, a aj tá mi len chabo po mozgovni povieva, je, že aj oni by chceli. Že aj nás človek-občan by chcel kus stehna z pečeného holuba nad hlavou poletujúceho.

Ale odkiaľ je to stehno? To stehno toho pečeného holuba, čo v letku kde-aká ledačina pochytá, je od neho. A od jeho suseda, od spoluobčanov. Od ľudí, ktorí by potrebovali, aby vo svojom štáte mali pripravenú mäkkú sociálnu sieť, do ktorej by pristáli, ak sa niečo v ich životoch pokazí.

Veď ten náš človek-občan by chcel vlastne okradnúť seba samého, spoluobčanov, susedov. A ak by sa mu to podarilo a doviedol by svoje snaženie až napríklad do medzinárodných modrých teplovzdušných výšin, odtiahne z pod nich tú záchrannú sociálnu sieť. Tak, ako mu ju z pod riti odtiahol človek-ledačina.

A som zasa v prdeli v spore. Zas som v spore s logikou. Ako je možné, že človek-občan, ktorý jasne cíti výhody ledačiny, ktoré človek-ledačina má, dokonca tak jasne, že by ich dokázal sám zopakovať, ako je možné, že si volí jeho?  Veď ledačina je jeho priamy konkurent v okrádaní susedov a spoluobčanov.

Takže aj táto myšlienka (aj oni by chceli) sa ukazuje ako úplne pochabá v odôvodnení, prečo občania volia ledačinu.

Vy viete, prečo volíte ledačinu? Beriete ju ako výťah pre seba do výšin ledačiny?

Tisíckrát sa v histórii ukázalo, ako človek-občan sympatizujúci a voliaci ledaču, keď sa dostal dosť vysoko, sa začal správať ako ledačina. Veď je to aj logické. Na jeden príklad ma upozornil môj otec (čo zas len dokazuje, že môj otec je veľký syn svojho národa). Je to hnitie Interhelpo:

Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvočesko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku (Biškek).

Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore).

Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943. Členovia boli stalinizmom perzekvovaní a popravovaní ako nepriatelia Sovietskeho zväzu.

Zdroj:  Interhelpo – Wikipédia.

Ledačina vás s úsmevom privíta, využije a keď už z vás nie je žiaden osoh, pohodí. Už pre vás nemá miesto, potrebuje nový zdroj na vyciciavanie.

S Interhelpom mal priame osobné skúsenosti Alexander Dubček. Chudák história. Môže sa aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Človek je múdry, až keď už netreba.

Vieme to, milujeme ich, volíme ich, nerozumiem tomu. To bude asi tým, že som prírodovedec, žiadny humanitný sociológ. Tí by mi isto vo svojej mágii nejaké to vysvetlenie vylosovali.

Share Button