Prišlo za mnou staršie decko (okrem neho mám ešte jednu mladšiu mládež) a pýta sa ma: „A prečo to Putin robí?“
Chvíľu som uvažoval a rezignovane odpovedal: „Ja neviem, pretože ja tak uvažovať nedokážem.“ A na oplátku som sa ho opýtal: „Biješ svojich spolužiakov?“
On odpovedal: „Nie nebijem, veď prečo by som to robil?“
Áno, tak jednoduché to je. Alebo si myslíte, že môžeme zvládnuť pochopiť diktátora? My čo žijeme v demokracii? My čo sme zažili aj diktatúru, by sme to ale zvládnuť mali. Preto som bol býval bol písal, že bývalé socialistické krajiny vedia, ako myslí Rus.
Je to naozaj tak: robí to len a len preto, že môže. Potrebujeme sa navzájom. Pre prežitie a spokojný život má zmysel byť priatelia, spolupracovať, obchodovať spolu. Nemá zmysle po sebe strieľať. Ale keď môžete, prečo by ste to neurobili?
Áno, ten zásadný rozdiel vidím práve v rozdiele medzi tými vetami.
- Putin: „Prečo by som to neurobil?“
- Demokratický svet: „Prečo by som to robil?“
Demokratická Európa a demokratická Amerika chce spolupracovať. Je to preto, že politici sa zodpovedajú voličom, chcú byť zvolení a teda musia ulahodiť prianiam svojho elektrorátu. Pokiaľ si udržíme túto väzbu, budú sa naši zástupcovia stále pýtať: „Prečo by som to robil?“. Ak sa zvolení zástupca odtrhne z reťaze a zmení sa na diktátora, začne sa pýtať: „Prečo by som to neurobil?“, a sám si nájde odpoveď: „Veď môžem.“
Diktátori vždy môžu. Nikomu sa nezodpovedajú. Nikto ich nezaujíma. Preto sú pre život na zemi diktátori nebezpeční.
