Vysokoškolskí absolventi, nespadnite do pasce odkladaného rodičovstva

Asi tak pred 10 rokmi som si pripadal vo svojej generácii spolužiakov ako exot. Boli sme na dovolenke v Bulharsku. Plne pod kontrolou cestovky a najdôležitejšou výbavou bolo vedierko  do piesku a dojčenská podprsenka. Aj preto to Bulharsko so svojim suprovými piesočnými plážami.  Moji gymnaziálny spolužiaci a vysokoškolský kolegovia si užívali slobody bohatých singnlov.

A teraz sa chytajú do pasce:

Počet dětí v rodině se snižuje a přicházejí v pozdějším věku rodičů. Stále častější je tak situace, že je střední generace v době, kdy stárnoucí prarodiče potřebují asistenci od stále ještě pečujících rodičů. Tito pak obstarávají dva druhy péče, které jsou navíc často kombinované se zaměstnáním.

Zdroj:  Sendvičová generace narůstá, ženy se musí starat o své děti i rodiče – iDNES.cz.

Kamkoľvek vyrazíme na návštevu k našim rovesníkom, trénujeme na vnúčatá. Všade okolo nás nejaký ten lezúň alebo prečojko. Pre naše deti je to tiež výchovné. Už majú dosť rozumu, aby videli, že toto ich čaká. Aby si to vedeli naplánovať dostatočne neskoro.

No musím im ukázať, že rovnako nie je prečo otáľať. Kým ste mladší, ste tolerantnejší. Hormóny matke pomáhajú strpieť nočné revy dieťaťa. Endorfíny zamilovaného manžela rovnako. S vekom sa aj tieto bezpečnostné chemické nástroje vyčerpávajú a strácajú na intenzite.  Chémia nepustí.

Ďalším argumentom sú financie. Také to obligátne, že chceme sa dopredu pripraviť, vytvoriť zázemie. Falošná  predstava.  Malé deti toho spotrebujú menej, veľké deti viac. Ak odmalička decko zažije skromnosť, drží sa ho to aj neskôr. Ľahšie sa mu pripomína, že to ide aj skromne.

Aj ako mladí rodičia tú skromnosť lepšie znesiete. Viete prečo? Ešte ste nepoznali blahobyt stredného veku.  Je to tak, priatelia. Tá poučka platí: Ľahšie je ešte nemať ako už existujúce stratiť.  Ľahšie sa sníva o lepšom ako spomína na blahobyt. A tomu verte, že živiť rodinu vás uvrhne o niekoľko pochodí nižšie na rebríčku hmotného blahobytu.

Keď sme išli do toho Bulharska, kupovali sme poukaz v cetovke. Najprv predávajúca nahodila plnú základnú cenu za môj pobyt. Potom prihodila manželku so zľavou. Potom prihodila jedno dieťa s väčšou zľavou. Potom prihodila nulu za druhé dieťa. Potom prihodila plné letiskové poplatky za manželku, plné poplatky za deti. Potom nasledovala zdravotná poistka (Bulharsko ešte nebolo v EU). Ja som mal poistenie k bankovej karte, ale manželke a deťom bolo treba priplatiť. Potom ešte nejaké to delfinárium, kam by som ja rozhodne nešiel. Keď sme sa nakoniec dostali na 56 000 Skk, nesmelo som sa opýtal, že koľko to stál ten môj poukaz. Ona že 12 000Skk.

Za 56000Skk by som mal v roku 2001 výlet do New Yorku, kam som sa doteraz nedostal a veľmi po tom túžim.

Priatelia, nikdy nie je ten najvhodnejší čas mať deti. No moja skúsenosť mi hovorí, že na začiatku kariéry, hneď po škole, je dobré založiť rovno rodinu.  Keď spriemerujem to čo vidím okolo seba, je to jednoznačne čas s najmenšími dôsledkami v období po 15 rokoch.

Povaha interakcie rodiny s okolím, teda vy + manžel/manželka a dieťa/deti, sa začne lámať práve po tých 10-15 rokoch po jej založení. Láme sa totiž pohľad vášho najbližšieho okolia. Už to nie ste vy, kvôli ktorým sa ochotne ostatní prispôsobujú. Už to začnete byť vy, ktorý sa budete musieť prispôsobovať. Veď už máte rozumné deti. Už sa začne od vás očakávať, že sa pre ostatných obetujete.  Nie veľmi a nie intenzívne, ale začína sa to lámať.

Napríklad, ako v citovanom texte, vaši rodičia už budú potrebovať nejakú tú pomoc. Kým sú mladší, starí rodičia ešte čo-to dopestujú či nazavárajú pre vás. A predstavte si, že toto odkladanie rodičovstva sa zopakuje v dvoch generáciách po sebe. To je priam chuťovka: Dieťa 10 rokov, dieťa 7 rokov, rodičia 45 rokov, starý rodičia 80 rokov (ak vôbec). Bŕŕ. To je presne tá nočná mora nás s manželkou.

Nedaj Bože si vytiahnete kratšiu slamku, postihnuté dieťa po 10 roku už evidentne odlišuje svoje nároky od bežného vývoja.

Aj vy ste o 10 rokov starší. A kým vám je 35-40, je to pre vašu telesnú schránku iné ako 45-50. Vysoký tlak, nejaký ten… No radšej ani nespomínať, ale štatistika nepustí.

Isto by som našiel ďalšie desiatky dôvodov. Veď kto hľadá isto nájde.  Veď len počas písania tohto článku, len pri nenáročnom vytrieďovaní myšlienok sa mi sem vyrojili pekne hrôzostrašné medzigeneračné kolízie. A to nechcem ani len pomyslieť, čo by som našiel po poriadnej rešerši.

Ja viem, skončíte vysokú školu, je vám 23 a… Tie možnosti… To cestovanie… Zľava na hypotéku… Konečne vlastné peniaze… Koniec so študentskou chudobou…

Verte mi, všetko sa dá. A ako som spomenul, ono sa to nezdá, ale ročné decko skutočne toho veľa vydrží a je mu úplne jedno, či má vlastnú izbu a vlastnú herňu, alebo s vami spí v jednej spálňo-obývačke. Že ste to urobili vo veku 23 a nie v 33 oceníte až keď vám bude 33.

A keď vám bude 40, ako mne teraz, budete sa chváliť každé ráno pred zrkadlom. No ak vám do tej kúpeľne vaše 16. ročné decko pustí. To viete, nič nie je dokonalé.

Share Button

Občania ČR práve zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii

Nemusíme s Václavom Havlom súhlasiť vo všetkom alebo v ničom. Stačí aby zazneli jeho slová vo veľmi podobnej situácii:

A za třetí: je naprosto nereálné doufat, že by se do dubna, tedy do doby, kdy by sněmovna měla být rozpuštěna, dalo stihnout jmenování dvou vlád a dosáhnout toho, aby nedostaly důvěru. Není to možné z různých důvodů, ale mj. i proto, že já odmítám jednat proti duchu naší ústavy a zesměšňovat náš stát tím, že budu rychle hledat co nejméně důvěryhodné lidi na funkci ministerského předsedy, případně ministrů, nutit je psát co nejméně přijatelná programová prohlášení a ještě na nich žádat, aby nevyužívali ústavou jim dané lhůty a se svou prosbou o nedůvěru předstupovali před Poslaneckou sněmovnu co nejdříve – a to vše jen proto, aby v červnu mohly být volby.

Zdroj:  PČR, PS 1996-1998, 19. schůze, část 7 (27. 1. 1998).

No a potom zaznie prejav Zemana a to, čo on vyhlásil za citáciu z Havlovho prejavu:

Václav Havel tehdy vystoupil s naléhavým projevem z něhoš mi dovolte odcitovat pouze jednu jedinou, byť delší větu: „Jestliže Poslaneská sněmovna nepříjme vládu Josefa Tošovského budu týdny a týdny přemýšlet, diskutovat a uvažovat a pověřovat jednáním o sestavení vlády další a další osoby a pak opět budu týdny a týdny uvažovat až žádné předčasné volby nebudou. “

Zdroj: čas 15:50 až 16:35Projev prezidenta Miloše Zemana v Poslanecké sněmovně, 7. 8. 2013 

Viete nemám rád, keď sa niekto otiera o tých, čo sa už nemôžu brániť. Takých treba brániť namiesto nich. Aj keby ste s nimi niekedy nesúhlasili.

A čo keď predsa len dostane dôveru?

Áno, stať sa môže, že poobede dostane Ruskokova vláda dôveru. Dejú sa aj absurdnejšie veci v tomto vesmíre. V konečnom dôsledku, veď by to bolo v súlade s najlepšími tradíciami absurdnej frašky v českej spoločnosti.

Áno, ktokoľvek by chcel aj naďalej tlačiť pred sebou doktrínu: „Ani po vyslovení dôvery taká vláda nedáva v demokracii zmysel“, robil by fatálnu chybu.  Takáto doktrína by bola  samozrejme z pohľadu demokracie špatne. Áno, nie je po vyslovení dôvery právo hovoriť o  prezidentskej diktatúre! Naopak, demokrat vo mne sa teší, že Ústava už zas krásne funguje.

Dokonca je namieste, aby som sa vám ospravedlnil, že som niekdy prezidenta nazval diktátorom, keď si vytváral svoju vládu navzdory deklarovanej väčšine v parlamente.

Už to nie je otázka ochrany demokracie. Po vyslovení dôvery vláde parlamentom je demokracia v ČR v najlepšom priadku. Veď máme vládu, ktorá je v súlade s prianím voličov, ktoré sprostredkovali ich volený zátupcovia v Poslaneckej snemovni.

Je to  už len otázka, ako sa vysporiadajú občania so svojimi zástupcami. Otázka, ako vo voľbách demokraticky rozhodnú o osude svojej demokracie.  Je to otázka, či chcú občania ČR pravicovú, ľavicovú alebo absurdnú politiku. Je to už len otázka nepohodlia, už to nie je problém.

V konečnom dôsledku je rozhodnutie sa pre absurdnú politiku legitímne demokratické právo.  Rovnako si je v v súlade s demokratickými princípmi právo robiť si z občanov ČR veľkú srandu.

Demokratická sranda v Cimrmanovej réžii

Ako teda k tejto absurdnej realite došlo?

Ale dobre, pripusťme, že má ČR poloprezidentský systém a prezident môže navrhnúť po riadnych voľbách svoj kabinet bez ohľadu na výsledky poslaneckých volieb bez ohľadu na volebný program väčšiny v parlamente. (Taký demokrat Obama s demokratickou vládou a v parlamente samí republikán.)

A poslanci následne takúto vládu schvália. Naozaj je normálne, aby prezidentovi schválili vládu, ktorá nezodpovedá ich volebnému programu? A zas som pri tej moje otázke: „Aký to má pre tú stranu zmysel?“ Aký to má pre jej voličov zmysel? Uvedomte si, že ste niekoho volili kvôli programu a on potom hlasuje úúúplne inak.

Pozor, hovoríme tu o ODS, TOP09, LIDEM, pretože od nich by museli prísť hlasy, aby sa náš teoretický príklad s vyslovením dôvery prezidentovej vláde stal.

Čo dá prezident tej strane, keď z rozporu programového vyhlásenia vlády a volebného programu je jasné, že voličom tej strany nič? Kde sa po ceste od výsledku parlamentných volieb po vyslovenie dôvery vláde stratil program strany? 

Hm, ako to prezerám, tak to preberám, nevidím na takejto situácii nič logické. Jedine že by aj v poloprezidentskom systéme dopredu predjednal prezident svoj kabinet s víťazom volieb a ten tak mal v takej vláde riadne zastúpenie. Prípadne sa dopredu!!! dohodol na „neútočení“ a podpore menšinovej vláde.

Viete, ak by rusnokova vláda bola jasne o jednom bode programu a tým sú rýchle nové voľby, tak všetko v súlade s demokraciou a Ústavou. Preto Havel ako veľký demokrat riešil len a len tento jeden bod. Dokonca ani tie strany ktoré by ho podporili by neboli na smiech svojim voličom.

Ale takto to evidentne nie je. Rusnokova vláda vládne. Vykonáva odvolania úradníkov, vykonáva rozhodnutia. Na základe vôle akých voličov? Aha, na základe vôle voličov strán, ktoré jej vyslovili dôveru.

A čo si vy predstavujete pod pojmom absurdný?

Je úplne absurdné, aby takáto vláda dostala dôveru od politických strán. Je zaujímavé, ako  sa autor absurdnej drámy v roku 1998 snažil neprinášať absurditu a seriózny prognostik a ekonóm tlačí svojich priamych voličov na javisko absurdnej drámy.

Vedenie českej republiky v rukách absurdného divadla

Po jasnom vyjadrení, že prezident bez ohľadu na akýkoľvek výsledok zabezpečí vládu  do nejakých volieb je posvätenie takej to vlády absurdnejšie ako voda v koši.

Pretože nedáva predsa zmysel, aby akákoľvek strana dala podporu vláde v ktorej nie je zastúpená. A teraz, čo? Hlasujúci zo strán ČSSD, ODS, TOP09, VV, LIDEM budú zisťovať, ako im tá vláda robí ich vlastnú politiku? Prečo by to tá vláda pre nich robila?

Prečo by prezident dodržal svoje slová:

„Samozřejmě po volbách jmenuji předsedou vlády představitele vítězné strany a budu se těšit na spolupráci s politickou vládou, která bude mít mandát provádět nezbytné reformy,“ prohlásil Zeman.

Zdroj:  Vládu Němcové by fakticky vedl Kalousek, řekl poslancům Zeman – iDNES.cz.

…, ak si pozorne prečítame oba prezidentsklé prejavy, ktoré som citoval vyššie?

Všetky plody dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii občanov ČR práve dobiehajú.  Sériou tolerovaných absurdít, od „opozičnej zmluvy“, cez volebný pat sme dospeli do dokonale konzistentného stavu demokracie v ČR. Šípací revoluce práve priniesla svoje ovocie.

Zmiešané pocity, aké som snáď ešte nemal

Viete, priatelia, ani neviem či bude lepšie, keď nevyslovením dôvery sa natvrdo potvrdí prezidentská diktatúra. Alebo či bude lepšie, keď sa vyslovením dôvery ukáže demokratický charakter Českej republiky a potvrdí absurdná dráma každodenného českého politického života.

Myslím, že dnes ČR prehrá na plnej čiare nech sa udeje čokoľvek. Stavajte busty Cimrmanovi!

Share Button