Presídlenci z Ukrajiny do Česka sa dokázali po pár mesiacoch zapojiť do spoločnosti a z prvotného ubytovania vytratili do nových trvalých domovov. Dobrý príklad pre azylantov a súčasne aj pre tých čo sa ich boja. Je to jasná ukážka, že to ide. Aj zo strany štátu aj zo strany príšelcov.

Tentokrát je ich veľa. Oni musia byť trpezlivejší a my musíme trochu viac zapracovať na našom komforte.

Neprichádza do úvahy, že nič neurobíme. Dokonca neprichádza do úvahy ani to, že ich bez slova vyhodíme, lebo si nechceme nechať narušiť naše pohodlie.

Len tak na úvod sa vás opýtam:

• Bol im niekto do tých táborov ukázať ako funguje naša spoločnosť?
• Ukazuje niekto nám, že si vedia poradiť s málom,  ktoré majú k dispozícií?
• Ukazuje im niekto, ako si s tým málom čo od nás dostanú majú poradiť v našom prostredí?
• Ukázal im niekto, ako by sa mohli podieľať na skultivovaní svojho prostredia v utečeneckých táboroch, či v mestečkách v ich tesnej blízkosti?

Flákamke to priatelia a tak nejak dúfame, že sa to samo nejako vyvrbí. Nie nevyvrbí sa to samo!

Priatelia, doma dokázali vyžiť z dolára ma deň,  majú nízky prah na všetko. Žili v totálne neznesiteľných podmienkach, ktoré si nechceme ani len predstavovať. Musíme medzi nimi nájsť tých pracovných! Musíme zmeniť ich útek na cestu za prácou.

Keď začneme na tom pracovať, začnú sa nám tvoriť dve veľké skupiny. Sami sa oddelia od seba.

Prišli prečkať zlé časy

Buď im ide len a len o prečkanie zlých čias. Potom ich treba nekompromisne oddeliť, aby len vyčkali na návrat domov. Do bezpečného domova.  Áno, je našim problémom, aby sme sa postarali poriadnou zahraničnou politikou EU o to, aby bolo u nich doma bezpečno. Pre nich, pre túto skupinu  sú určené Sulíkove tábory na prenajatej pôde v Afrike. Túto skupinu mám na mysli, keď hovorím, že utečenecké tábori majú byť vyňaté z pôsobnosti štátov a spadať EU.

Presne túto skupinu mám na mysli, keď hovorím, že ich treba vracať s balíčkom učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity.

My vieme, ako na to, EU je bohatším a slobodnejším kusov zeme na tejto planéte. Tak im poraďme, ako to majú robiť u nich doma. Týmto, čo sem utekajú sa len schovať.

Čím skôr sa začneme starať do ich domovskej politiky, tým skôr my tu doma budeme mať po probléme s nimi.

Chcú tu s nami žiť, pracovať a zarábať

Alebo chcú tu naozaj žiť a potom im tú jedinú šancu musíme dať.  Nevidím žiaden rozdiel v tom, že dáme šancu podnikateľovi, ktorý chce u nás vyrábať autá (KIA, Jaguár…) alebo roľníkovi, čo chce u nás okopávať repu na družstevnom poli. Nie, nie je v tom rozdiel! Obaja chcú u nás zarábať a z tohoto zárobku žiť.

A vrcholne ma nasralo premiérovo vyjadrenie:

15.8.2015 19:13 „Po Európe nám pobehujú migranti bez kontroly. Musíme si chrániť Slovenskú republiku, pretože jedna vec je prejav solidarity tomu, kto to potrebuje a druhá vec je ekonomická špekulácia, keď niekto chce prísť na územie Európskej únie zarábať,“ povedal Fico počas dnešnej návštevy obce Kalište Zdroj: „Po Európe nám pobehujú migranti bez kontroly. Musíme si chrániť… – Denník N

Čo sú toto kua, za slová? WTF? Forest Gump, nie ja, Forest by povedal: Pre komunistu každý zarábajúci parazitom. KIA neprišla do Žiliny zarábať? Veď nikto nezarobí, ak nedokáže nájsť pre svoje služby či tovary zákazníka. A naopak, kto ponúkne niečo, čo vyrieši problém zákazníka, zaslúži si zarobiť. To je základ kapitalizmu. kua chlapi.

U tejto skupiny, u tých, čo tu naozaj chcú žiť a pracovať, sa musíme zamýšľať nad okamžitým využitím ich potenciálu. Ponúknuť im prácu. A tu prichádza druhá zásadná otázka:

• Naozaj máme, tak ako malo USA  na prelome 19. a 20.storočia veľkú kapacitu pracovných pozícii s nízkou produktivitou práce?
• A ak nemáme, sme schopní aspoň dorovnať ich nízku produktivitu práce?

Veľkoryso s nulovou toleranciou

To je myslím  ten správne pomenovaný prístup. Byť veľkorysí v ponuke a exemplárne odmietať výtržníkov a mať pre nich len vyčkávací tábor, taký, aký majú napríklad toť hneď za hranicami Sýrie. Vyčkajú,  kým sa budú môcť vrátiť do bezpečia.

Akokoľvek, jedny aj druhí, ich deti musia okamžite do našej školy.  S minimom multikultúrnej tolerancie. Sorry,  veď chcú žiť ako my, tak nech trénujú naše zvyky.

Analýza základných motivácii

Treba si uvedomiť,  že to nie sú naši cigáni, čo žijú tu desiatky rokov a narodením získali náš status a naše nároky. Treba si uvedomiť,  že to nie sú občania EÚ. Sú to ľudia ako mi, no tento svet je dnes postavený tak, že nie všetci sme si rovní. Nepáči sa mi to, no som dostatočne demokrat, aby som vyžadoval dodržiavanie pravidiel, búral tie debilné a až keď budú zmenené, tak sa podľa nich už nesprával.

Ich motivácie nás oprávňujú k väčšej miere tvrdosti v požiadavkách na ich toleranciu k našim očakávaniam. Väčšej miere spravodlivej tvrdosti k dodržiavaniu našich zákonov. Europa je pre nich vysnívaná práve preto, že tu máme práve tieto naše zákony, ktoré definujú práve tú kvalitu, za ktorou sa pachtia v člnoch cez more.

Čo to boli za výkriky od Británie a Francúzska, že potrebujú pomôcť pri ochrane Eurotunela?  Prepáčte, tam boli normálni zločinci, ktorí jasne porušovali zákony Francúzska. Po zadržaní mali skončiť v celách. Hrozilo predsa, že budú v trestnej činnosti pokračovať. Nemali doklady. Porušili pravidlá azylovej procedúry… Málo som toho vymenoval, aby boli šupom poslaný za hranice EU? Prečo necháme zločincov potulovať medzi nami?

A na oplátku musíme,  rozhodne musíme, byť  k nim poctiví a ich osobný príspevok k sebazapojeniu vyvážiť občianstvom/azylom/pobytom. Ich osobný príspevok k slušnosti, k trpezlivosti, k dodržiavaniu našich zákonov. Stále myslite na tie ich motivácie: „EU je super na život, doma je to bieda.“

Nie že len utekajú pred smrťou,  ale si aj vyberajú,  kde je zelenšia tráva. Našou povinnosťou je, aby neumreli. Všetko ostatné je dobrota srdca. Dobré srdce sa oveľa ľahšie otvára pre dobrých ľudí.

Denno-denné zásobovanie stanového tábora v Turecku bazálnou potravinovou dávkou OSN,  to je ľudská povinnosť. Nemecko je luxus.

Keď ľudia umierajú v azylových táboroch, či keď sa v nich šíria choroby, to je naše totálne zlyhanie. Neodpustiteľná chyba! Toto je naše totálne zlyhanie. Zlyhali sme ako ľudia.

Keď sa neuchytia v práci, keď sa neintegrujú do spoločnosti, keď po 5-7 rokoch života medzi nami nedosiahnu náš ekonomický blahobyt, nie, to rozhodne nie je len naše zlyhanie. Sme v tom spoločne a či sa to niekomu páči alebo nie, oni musia na tom oveľa viac zapracovať. Sami si vybrali nie len prežitie, ale aj to, že chcú bonus.

Musíme im ukázať dobrotu srdca, dať im šancu. Sami pred vlastným svedomím si musíme byť schopní odpovedať na otázku, či sme im tú šancu na to, aby po 3-7 rokoch života medzi nami mali prácu, byt a prvú dovolenku. Len naše svedomie nás bude za toto súdiť.

Chcú „nemecko“ tak ho musíme pred nimi zachrániť

To,  že Nemecko vyzerá ako vyzerá, je priama korelácia s tým ako žijú a pracujú ľudia v Nemecku do najmenšieho detailu.  Sami si tí utečenci vybrali Nemecko, tak za túto voľbu musia niesť aj zodpovednosť. A makať na sebe od prvej chvíle,  aby dosiahli napríklad nemeckú produktivitu práce či čistotu životného prostredia okolo domu. To,  že si sami vybrali,  to je to naše oprávnenie byť tvrdší.

Jasný program o troch bodoch

Počítam s dvomi zásadnými motiváciami. Preto má môj koncept imigračnej politiky pre EU dve zásadné oblasti:

1. Zachrániť pred smrťou a prečkať kým bude doma bezpečno.
2. Žiť tu s nami, pracovať, zarábať, podnikať, vychovávať deti, milovať európsku prírodu a všetkých svojich spoluobčanov.

Pre každého, kto slušne zabúcha na hraniciach EU je prvý bod istotou a samozrejmosťou. Pre ten druhý je stále ponúknutá vystretá ruka na spoluprácu pre každého.

Tretím bodom, ktorý sa stane pracovným nástrojom je Návod na život v EU.

• Papieroví zrozumiteľný materiál,
• s odkazmi na konkrétne osoby v inštitúciách ochotných poradiť a pomôcť v životných situáciách, pri hľadaní práce, bývania, či správaní sa na detskom ihrisku,
• s informáciami na konkrétne sociálne dávky a ich pravidlá,
• v výberom konkrétnych zákonov a paragrafov, ktorých dodržanie je rizikové a hrozí im vyhostenie za hranicu EU.
• + deti do škôl.

Tak zmeníme ich útek na cestu za prácou.  Z úteku sa stane budovanie kapitalizmu.

Dostaneme my pod kontrolu naše povinnosti k nim. Tí čo chcú s nami v EU žiť príjmu náš návod na život v EU. Tí čo chcú len prečkať v bezpečí, sa nebudú cítiť odmietnutí. Bude to ich rozhodnutie. A naše svedomie bude uspokojené, že robíme naozaj pre nich všetko.

O prvý bod nemám obavu. Tak či tak – je tu kopa peňazí na jedlo a strechu pre nich. Základná potravinová dávka OSN je prekvapivo lacná a vieme to s ňou. Chce to len trochu organizácie a len štipku trpezlivosti. Naopak, dosť sa obávam „dočasnosti“ utečeneckých stanových táborov kvôli našej neschopnosti urobiť v ich domovinách poriadok a dotiahnuť naše intervencie do udržateľného stavu. Kosovo je stále ešte príliš krehkým pozitívnym príkladom. Ale je, a je, v našich silách to dokázať.

Naopak, občianstvo EU si musia zaslúžiť svojou osobnou príčinlivosťou a my by sme im mali ukázať ako na to. Tak ako to dnes a denne dokazujú Ukrajinci, Vietnamci, či státisíce občanov EU, ktorí využili právo usadiť sa kdekoľvek v EU. Viem o čom hovorím, aj ja som jeden z nich.

Systém tretieho sektora, dobrovoľníckych či náboženských aktivít, systém štátnej pomoci mame dosť prepracovaný. A konečne by išli EU kohézne operačné programy na skutočne kohézne ciele, teda napomáhať zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi ľuďmi.

Ono sa to nezdá, ale je to aj v našom – domorodom -záujme. Jednak niekto na tie naše dôchodky bude musieť robiť. A tiež vieme, že noví ľudia prinášajú nové nápady, progresívne riešenia a zaujímavý a pestrý životný priestor.