PíáR politika bez konca a skutky do vlastného vrecka

Ďalší a ďalší a ďalší príklad toho, ako sa reči nikdy nemali stať skutkami. Už odpočiatka:

Švajčiarskej firme AAE predáme 12-tisíc nákladných železničných vagónov a zinkasujeme za ne asi 200 miliónov eur, ohlasoval výsledok privatizácie v lete minulého roka minister dopravy Ján Počiatek.

Odvtedy prešiel takmer rok, Slovensko ešte žiadne veľké peniaze nedostalo, obchod len začali posudzovať protimonopolné úrady. No hlavne sa z ničoho nič zmenil víťaz veľkého privatizačného tendra. Švajčiari sa o svoje víťazstvo podelili pol na pol s iným investorom.

Zdroj:  Na konci Počiatkovej privatizácie vagónov sa zjavil neznámy fond z Malty.

Viete priatelia, ono vo svojej podstate vôbec nejde o to, ako to naozaj je. Podstatou je to, že do 5 minút od takéhoto článku nie je možné vyvrátiť všetko do písmenka tak, aby to aj učňovská mládež pochopila, nie len uverila.

Ako som to spomínal nedávno vo svojom článku?

Neberte ich príliš vážne. Rozprávajú a rozprávajú, ako onehdá v časopise Roháč. Keď sa Jožinko – dieťa svojich rodičov – potreboval aj s kamošom schovať pred dažďom, spomenul si, že by sa im hodil niekto, kto toho veľa nahovorí, ale pramálo povie. Veď viete, ako je to v komiksoch. Hovorová reč postavy je v bublinách. No a Jožinko práve zháňal takú bublinu. Veľkú, ale prázdnu.

Zdroj:  Dnešné dni sú kolosálna ukážka tárajov celého obdobia ich vládnutia | M+M+M+M (4M).

Keď je niekoho život priamo závislý od hospodárskych výsledkov jeho podnikania vo firme Štát, s.r.o. snaží sa. Namiesto toho, aby takýto táraji v politike realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci. Podnikanie v tejto firme im skutočne ide.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Keď si vybudujete vlastnú firmu, potreba tárania vám nehrozí. Veď koho by ste potrebovali prehovárať? Jaj, marketing voči zákazníkom a obchodným partnerom. No dobre, tak trošku tárania teda treba.

Keď podnikáte vo firme Štát s.r.o., tárať musíte vlastne neustále. Ešte by vám náhodou niekto prišiel na to, že si zarábate vyberaním ziskov z firmy Štát s.r.o.

Priatelia, keď som si cez prvý predĺžený víkend pustil RTVS, dozvedel som sa, že na východnej Ukrajine je povstanie a Váhostav-SK je čisto ekonomická kauza.  Táranie, kde sa človekovo ucho ocitne. No keď sa pozriete podrobnejšie na skutky, musíte zákonite (ale skôr nezákonne) naraziť na skutočné pomenovania.  A neviem prečo, ale čím ďalej tým viac sa mi do klávesnice vkrádajú slová z môjho  prastarého článku.

Heš, heš, svine k válovom.

Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.

Ups? Ale naozaj? Naozaj len 2%?

Čo ak viac ako 50% ľudí Slovenskej republiky chce? Čo ak viac ako 50% ľudí Slovenskej republiky túži získať doživotnú rentu pre celú svoju rodinu z peňazí vybraných na daniach od všetkých spoluobčanov? Potom pre Slovensko nie je budúcnosť. Ste v riti priatelia.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Naozaj je nás tých, čo si myslia, že podnikať majú ľudia na vlastné triko a štát má len editovať prostredie a starať sa o sociálnu záchrannú sieť, menej ako polovica? To si tú politiku mám robiť sám? A inde?

Share Button