Dáme príklad: Máme približne 100 kačíc. Z nich je 80 v jednej hydinárni a 20 v inej hydinárni. Ako to, že prvá hydináreň dokáže nakúpiť krmivo lacnejšie, ako keby vytvorili spoločný kartel a nakupovali pre 100 kačíc? A už vôbec nerozumiem, ako to, že aj tá druhá, čo nakupuje krmivo pre 20 kačíc nakúpi lepšie ako dokáže nakúpiť kartel zastupujúci silu 100 kačíc.
Matematika – to je všetko, čo na vyriešenie uvedeného príkladu potrebujete.
Verejne prístupné dáta
Pre lieky platí prísna regulácia. Na každý liek je stanovená maximálna cena. Drahšie sa daný liek nikde, v žiadnej lekárni, nesmie predávať. Na každý liek platí maximálna úhrada. Žiadna poisťovňa nesmie za daný liek zaplatiť viac.
Ak je maximálna cena lieku vyššia ako úhrada, pacient doplatí. Aby doplatky neleteli do výšin, platí práve tá maximálna cena. Plus je tu ešte ochranný limit na doplatky.
Obe tieto regulačné opatrenia má na starosti štátna inštitúcia. Obe tieto opatrenia sú nastavované pre niekoľko tisíc liekov. A hlavne, tieto parametre sú k dispozícii verejnosti kaťdý mesiac v podobe kategorizačných zoznamov na stránke Ministerstva zdravotníctva.
Kategorizačná komisia dohaduje maximálnu cenu ako aj veľkosť úhrady so silou 5 miliónov potenciálnych konzumentov/spotrebiteľov/pacientov. Na základe presných epidemiologických dát o výskyte daného ochorenia je presne možné vyčísliť objem trhu pre daný liek.
Kategorizačná komisia je ten kartel z nášho príkladu z úvodu. Má k dispozícii najväčší možný počet pacientov pre daný liek. Má k dispozícii referencovanie – teda porovnanie s cenami v iných krajinách EU. Má k dispozícii informácie garantované zákonmi.
Ostatných skoro 9 rokov riadil tento systém Smer.
Súkromné konkurenčné schopnosti
Individuálne nákupy liekov formou centrálneho nákupu poisťovňou sú naopak čisto komerčný vzťah poisťovne a výrobcu/dovozcu lieku. V prípade štátnej poisťovne by táto zmluva mala byť uverejnená v zbierke zmlúv. V prípade súkromných poisťovní je to ich obchodná šikovnosť a teda správne predmet obchodného tajomstva.
Viete, za mladi som sedel za vyjednávacím stolom ako markeťák lekárenskej siete, keď sme vyjednávali lepšie ceny pre naše lekárne. Miliónkrát zaznelo: „My vám zaručíme odber v konkrétnom objeme, vy splníte plán, vy dostanete svoje prémie od vášho zamestnávateľa, tak nám spustite z ceny.“ A ony nám spustili.
Keďže sme následne vyjednaný objem museli skutočne aj odobrať, museli sme v oddelení marketingu zakomponovať tento nákup do marketingovej stratégie. Napríklad formou generickej preferencie alebo iným spôsobom.
V istom období sme z marketingu hecovali oddelenie akvizícii, aby už konečne kúpili toho minikonkurenta, aby sme mali k dispozícii o 20% viac pacientov v o 20% väčšej lekárenskej sieti a teda o 20% väčšiu vyjednávaciu silu.
Najsilnejšou množinou je zjednotenie
Tak mi prosím vysvetlite, ako je možné, že obchodné oddelenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne dokáže lepšie nakúpiť lieky pre svojich pacientov, ako štátna kategorizačná komisia pre všetkých pacientov v republike?
Ešte raz a p-o-m-a-l-y:
Ako je možné, že obchodné oddelenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne dokáže lepšie nakúpiť lieky pre svojich pacientov, ako štátna kategorizačná komisia pre všetkých pacientov v republike?
E-š-t-e r-a-z a e-š-t-e p—o—m—a—l—š—i—e:
Ako je možné, že jedna štátna nemocnica, dokáže nakúpiť liek za ceny nižšie ako vyjednala vrámci cenovej regulácie štátna kategorizačná komisia pre všetky, ale úplne všetky nemocnice na celom území Slovenska?
Napadajú mi tak 3 až 4 odpovede, ale ani jedna nedáva slovenskej spoločnosti zmysel. Všetky dávajú zmysel len súkromným záujmom. A všetky končia myšlienkou, že centrálne nákupy mimo štandardný liekový reťazec sú politickým heslom politikov strany Smer: Centrálnym nákupom ušetríme zdroje!
Komu prosím vás?
Práve pre to, že individuálne a hlavne parciálne centrálne nákupy nedávajú z dlhodobého pohľadu pre náš solidárny zdravotný systém žiaden zmysel, považujem za dôležité, aby zo systému cenotvorby liekov na trhu vymizli.
Centrálne, individuálne nákupy dávajú zmysel maximálne tak počas jedného kategorizačného obdobia. A tým, je štvťrok maximálne polrok. Tým členovi kategorizačnej komisie dostanú jasný signál, kde je priestor na vyjednanie maximálnej ceny pre všetkých pacientov vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.
Ak niekto, nech je to nemocnica, sieť nemocníc či poisťovňa, dokáže vyjednať nižšie nákupné ceny, ako tie ktoré sú uvedené v práve platnom štátnom kategorizačnom zozname, tak každý ďalší štvrťrok niekde inde sakrametsky zbytočne a sakramentsky absurdne platíme z peňazí vybraných do solidárneho zdravotného poistenia.
Naozaj sa nechcem kdesi z kuloárov dozvedieť, že niekto uzavrel malú, ale výhodnejšiu zmluvu na centrálny nákup liekov či materiálu s vedomím, že sa zahojí na dodávkach do zvyšku slovenského zdravotníctva za vyššie maximálne ceny stanovené kategorizačnou komisiou.
Naozaj ma nechcú napadať kadejaké súvislosti straty štátnych nemocníc vo výške 600 miliónov eur a vyrovnaného či ziskového hospodárenia súkromných poskytovateľov.
Pod čiarou: Ak píšem o centrálnom nákupe a kategorizácii, mám na mysli nie len lieky, ale aj špeciálny zdravotný materiál, vyšetrovacie zložky, labáky a tak podobne. Súvisí s celkovou mojou ideou zdravotníctva založeného na solidárnom zdravotném poistení.
Centrálnym nákupom som sa, okrem iných časti zdravotníctva venoval aj v texte: Zdravotníctvo: Vládny program jediného konkrétneho čísla a Gerlachu prázdnych slov a tiež v konceptuálnom texte: Solidarita a regulácie cien verzus reexport liekov a ich nedostupnosť
