Archívy kategórie: Zahraničie

Zahraničie

Shengenská hranica ako voľné korzo

Slovinsko si drží dlhodobo počty podaných žiadostí o azyl za mesiac ako 10, 20, 40 nových žiadostí. To je ukážka a dôsledok pozývacej politiky Angely Merkelovej. Nápad 100 bodov – realizácia 0 bodov.

Trochu abstrahujme Grécko – to ja tak trochu kapitola sama o sebe. Potom je Slovinsko po Maďarsku prvou krajinou schengenského priestoru (takého toho veľkého, lebo Grécko je tak trochu schengenský ostrov).

Podľa všetkých právnych predpisov by mali byť všetci pri vstupe do schengenského priestoru skontrolovaní a kto prišiel bez papierov by mal automaticky vôjsť do azylovej procedúry. Že sa potom Slovinsko dohodne, že ich prevezie kamsi do tramtárie po EU s Nemeckom, to je už až druhý krok. To by ale malo mať  Slovinsko 50000 žiadostí mesačne a Nemecko 20. Skutočnosť je ale opačná.

Tvrdé dáta ukazujú, že po vstupe do schengnského priestoru sa nikto z politikou v štátnych funkciách ani len neunúva opýtať sa tých ľudí, čo sú zač. Celý rok 2015! A politici v opozícii sa môžu aj uvrieskať . Výkonnú moc majú zvolený politici vo výkonných funkciách.

Nejde vôbec o to, kto medzi nimi je. My sa to ani len nepýtame. Takto nás chránia po celý rok politici v štátnych funkciách. (Kto by nevedel, na Slovensku sú to politici strany Smer.)

Niekto ma kdesi na FB (aha on to bol Rado Baťo) obvinil, že keď vyčítam politikom vo výkonných funkciách, že nič, ale naozaj nič za ostatných 12 mesiacov neurobili pre znormalizovanie prevádzkového problému EU s ľuďmi na hraniciach, tak že len memorujem stranícke príručky a mal by som si naštudovať čo skutočne všetko politici vo výkonných funkciách po celej EU robia.

Tak som sa teda pozrel na tvrdé dáta o počte azylov v Slovinsku a Chorvátsku. Tie dokazujú, že tak ako sa  v marci a apríli po EU motalo bezprízorne tisíce a tisíce ľudí bez akejkoľvek evidencie, tak úplne tak isto sa tisíce ľudí bez akejkoľvek kontroly motá po EU aj v septembri a októbri.

Ba čo viac. Až teraz, v decembri sa začína jednať o tom, že by bolo treba lepšie kontrolovať schengenskú hranicu. Tú hranicu, ktorú musí každý štát, ktorý chcel (áno, minulý čas je správny) vstúpiť do schengenu, ukázať ostatným ako ukážkovú pevnosť. Pamätáte, ako sa odkladal náš vstup, lebo sme nemali poriadne osadené technické prostriedky na našej slovensko-ukrajinskej hranici?

Viete priatelia, na moje slová dôjde. Je len otázkou, či si počkáte na ich potvrdenie tvrdými dátami.

Súvisiace:
8.9. 2015 – A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000
16. 9.2015 –  Orbánovo Maďarsko celé otočilo hlavu na druhú stranu ulice
17. 9. 2015 –  O utečencoch nič nevieme, tak sa radšej nespýtame a zaútočíme
Share Button
Dobrá spoločnosť,Zahraničie

Tvrdé dáta potvrdzujú: Maďari sa na ľudí na hranici nacisticky vykašľalil

Niekto mi na mojich blogoch pod článkami opakovane vyčítal, že som k Maďarsku nespravodlivý, keď som ich riešenie s plotom označil za nacistické pozeranie sa na druhú stranu ulice v nádeji, že sa utečenci rozplynú.

Tak som sa pozrel do tvrdých dát:

V prípade Maďarska nestačia len čísla do septembra, aby ste k nim zaujali stanovisko. Od 15. 9 tam totiž zmenili totálne zákony.

Maďari sa proste na tých ľudí nacisticky vykašľali. Bodka.

Viete, niečo úplne iné je, postaviť na regulérny prechod imigračného úradníka, či celý uvítací azylový tábor, kde každý, kto zabúcha na bránu, je zachránený pred zimou a hladom, zaevidovaný a rozbehne sa azylová procedúra.

A niečo iné proste zavrieť hranicu a kašleme na vás. Choďte si trebárs skrz mínové polia okolo Osieka. Toto spravili Maďari.

Preberte si to prosím na základe skutočne tvrdých dát Eurostatu.

Dáta do Eurostatu posielajú samotné krajiny EU. Sú to naše dáta, nikto si ich nevycucal za nás z prstu. Pozrime sa ešte na niektoré ďalšie.

A mimochodom, novinári moji, čo sa dnes deje s tými desaťtisícami, čo v Maďarsku požiadali o azyl?

Shengenská hranica ako průchoďák

Trochu abstrahujme Grécko – to ja tak trochu kapitola sama o sebe. Potom je Slovinsko po Maďarsku prvou krajinou schengenského priestoru (takého toho veľkého, lebo Grécko je tak trochu schengenský ostrov).

Slovinsko si drží dlhodobo čísla ako 10, 20, 40 nových žiadostí. To je ukážka a dôsledok pozývacej politiky Angely Merkelovej. Nápad 100 bodov – realizácia 0 bodov.

Podľa všetkých právnych predpisov by mali byť všetci pri vstupe do schengenského priestoru skontrolovaní a kto prišiel bez papierov by mal automaticky vôjsť do azylovej procedúry. Že sa potom Slovinsko dohodne, že ich prevezie kamsi do tramtárie po EU s Nemeckom, to je už až druhý krok. To by ale malo mať  Slovinsko 50000 žiadostí mesačne a Nemecko 20. Skutočnosť je ale opačná.

Tvrdé dáta ukazujú, že po vstupe do schengnského priestoru sa nikto z politikov v štátnych funkciách ani len neunúva opýtať sa tých ľudí, čo sú zač. Celý rok 2015. A politici v opozícii sa môžu aj uvrieskať . Výkonnú moc majú zvolený politici vo výkonných funkciách.

Nejde vôbec o to, kto medzi nimi je. My sa to ani len nepýtame. Takto nás chránia po celý rok politici v štátnych funkciách. (Kto by nevedel, na Slovensku sú to politici strany Smer.)

Niekto ma kdesi na FB (aha on to bol Rado Baťo) obvinil, že keď vyčítam politikom vo výkonných funkciách, že nič, ale naozaj nič za ostatných 12 mesiacov neurobili pre znormalizovanie prevádzkového problému EU s ľuďmi na hraniciach, tak že len memorujem stranícke príručky a mal by som si naštudovať čo skutočne všetko politici vo výkonných funkciách po celej EU robia.

Tak som sa teda pozrel na tvrdé dáta o počte azylov v Slovinsku a Chorvátsku. Tie dokazujú, že tak ako sa  v marci a apríli po EU motalo bezprízorne tisíce a tisíce ľudí bez akejkoľvek evidencie, tak úplne tak isto sa tisíce ľudí bez akejkoľvek kontroly motá po EU aj v septembri a októbri.

Ba čo viac. Až teraz, v decembri sa začína jednať o tom, že by bolo treba lepšie kontrolovať schengenskú hranicu. Tú hranicu, ktorú musí každý štát, ktorý chcel vstúpiť do schengenu, ukázať ostatným ako ukážkovú pevnosť. Pamätáte, ako sa odkladal náš vstup, lebo sme nemali poriadne osadené technické prostriedky na našej slovensko-ukrajinskej hranici?

Viete priatelia, na moje slová dôjde. Je len otázkou, či si počkáte na ich potvrdenie tvrdými dátami.

Nesmieme byť dlhodobo ľahostajný

Keď budeme ľahostajný, poľahky… Žiadna poriadna kontrola, žiadna evidencia, žiadny poriadny azylový proces.

Riešením je skutočne tvrdo dbať, aby bola vonkajšia hranica EU poriadne kontrolovaná. Aby tam boli k dispozícii azylový pracovníci. Aby tam boli záchytné tábory na ochranu ľudí pred zimou a hladom. Aby si Grécko s tou svojou pomaly najväčšou armádou v EU robili čo si robiť má a keď nestíha aby zavčasu zavrieskalo na nás ostatných, že potrebuje pomoc.

Aby boli následne vo všetkých krajinách EU pripravené dobrovoľné kapacity na ubytovanie žiadateľov o azyl. Aj u nás! Keď Nemecko chce stovky tisíc, nech si pre ne vypraví na hranice EU vlaky. Keď my dokáže dočasne pred zimou a hladom ochrániť pár tisíc, tak to bude pár tisíc, ktorí čakajú, kým sa budú môcť vrátiť domov po vojne tam u nich.

Stále platí, čo píšem celý rok vo svojich článkoch:

Je to už vlastne jednoduché a ide to ako po masle. Teda, podľa pravidiel:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Písal som o tom a písať budem. Kým sa to konečne nestane. Naozaj nič viac nepotrebujeme. Konať podľa pravidiel, v pokoji bez stresu analyzovať ako fungujú a reagovať na ich nedokonalosti ich zmenou.

Všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

Viete priatelia, na moje slová dôjde. Je len otázkou, či si počkáte na ich potvrdenie tvrdými dátami. Nečelíme ničomu neriešiteľnému. Máme len drobný prevádzkový problém EU s ľuďmi. Nič viac.

To je také moje koncoročné zhrnutie toho, čo sme my v EU v roku 2015 s týmto prevádzkovým problémom urobili. Ten nemecký škriatok na fotke to vystihuje.

Súvisiace:

8.9. 2015 – A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000
16. 9.2015 –  Orbánovo Maďarsko celé otočilo hlavu na druhú stranu ulice
17. 9. 2015 –  O utečencoch nič nevieme, tak sa radšej nespýtame a zaútočíme

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS pod číslom 130 vo voľbách v marci 2016.

Share Button
Zahraničie

Vyzývam svoju vládu povolať veľvyslanca Ruska na vysvetlenie k Srebrenici

Rusi, so svojím vetom si vylížte riť!

V roku 1995 som spokojne študoval vysokú školu. A vy?

Celý deň 6.7.2015  som sa prechádzal po Sarajeve. Lovil tie tri či štyri kešky čo tam sú, motkal sa s deckami a manželkou po bazáre. Plnými dúškami sa snažil absorbovať atmosféru tohto Rakúsko-Uhorského mesta. Na jednej ulici som stál pred mešitou, synagógou aj svojim katolíckym kostolom. Keď sme stáli v tieni stromov v záhrade synagógy, rozozvučali sa zvony môjho kostola, bolo poludnie. Ponad stromy som hľadel na minaret nejakej neďalekej moslimskej modlitebne.

Po uliciach  prechádzali striedmo odeté baby. Občas aj nejaká veľmi vkusne zaodetá s šatkou na hlave. Kopa turistov, kopa domácich vysedávajúcich v kaviarňach a pijúcich  poriadny čierny driják, ktorý si nalievali z medených kanvičiek do malinkých šáločiek.

Dnes je rok 2015  a Sarajevo je fajn. Po hlavnej triede jazdia československé električky T3.  Sedíme pod slnečníkmi a v pizzérii si dávame chutný európsky obed – cézar šalát, tuniakový šalát, cestoviny s kuracinkou na hríboch a kurací prírodný rezeň s hranolkami. Sarajevské pivo je celkom fajn, cedevita s ľadom úplne super. Platíme konvertibilnou markou.

Niektoré domy ešte nemajú opravenú omietku, tak na nich vidno spŕšku dier po guľkách.

Čo ste robili v roku 1995, keď končilo obliehanie Sarajeva?

Ja som študoval vysokú školu a Juhoslávia sa ma dotýkala len tak, že som sa občas pýtal svojho priateľa, spolužiaka, vojvodinského Slováka narodeného na severe Slovenska, ako sa majú jeho rodičia v Novom Sade. On odpovedal, že ako vo vojne a tým to skončilo.  Nechcel o tom rozprávať. Viem, že s iným mojim spolužiakom riešili pre jeho rodičov nejakú dodávku liekov. Ich otcovia boli rovnakí spolužiaci a bývali v tých istých izbách na intráku ako my, ich deti.

To bola jedna z chýb môjho života. Bol som mladý a tak hľadám pre seba ospravedlnenie.

A vy? Čo ste robili v roku 1995?

Ráno, 7.7.2015, keď sme odchádzali zo Sarajeva ďalej po našej trase, zastavili sme sa v Múzeu tunela záchrany. Viedol popod letisko. To letisko, ktoré bolo pod kontrolou jednotiek OSN!  Tunel viedol z územia pod kontrolou Bosniakov do Sarajeva, ktoré sa snažili Srbi obsadiť. Skoro 3 roky to bola zásobovacia trasa pre mesto, v ktorom zahynulo 11 000 ľudí. Srajevo leží v kotline, Srbi mali pekný výhľad z kopcov na ulice.

Pri prehliadke sme sa pritajili k páriku Francúzov, čo mal so sebou sprievodkyňu a dcéra občas čosi preložila. Po chvíli sme sa zas pripojili k partii mládežníkov, keď im ich sprievodca anglicky rozprával podrobnosti k vystaveným exponátom a situačným mapám. Mládežníci boli dosť rozhorčení nad celou vtedajšou situáciou. My sme sprievodcu nepotrebovali, exponáty boli dobre popísané celkom zrozumiteľnou srbštinou a keď bolo treba, pomohli sme si hneď vedľa ležiacim anglickým textom. Keď  sme odchádzali z prehliadky, prišla autobusová výprava, nejaká zahraničná. Hm, Srbi asi do tohto múzea nechodia. Škoda.

Na druhý deň, 8.7.2015 sme už frčali pomaličky po úchvatnom Durmitore v Čiernej Hore.  Správy hlásili, že Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN Britskú rezolúciu, ktorá označovala vyvraždenie 8000 obyvateľov v Srebrenici za genocídu.

A čo vy? Čo ste robili v roku 1995?

Vyzývam vládu svojej krajiny, vládu Slovenskej republiky, aby povolala veľvyslanca v Ruska na Slovensku na vysvetlenie, čo má znamenať tento postoj Ruska.

Vyzývam vlády všetkých krajín združených v OSN, aby si povolali ruských veľvyslancov vo svojich krajinách na vysvetlenie.

Vy si možno poviete, že Briti boli naivný, keď predložili takúto rezolúciu do Rady bezpečnosti, v ktorej má Rusko právo veta. Nie, priatelia! Je potrebné neustále vytvárať diplomatický a vyjednávaci tlak. Je potrebné, aby sa jednotlivé krajiny vrátane Ruska museli pravidelne odhaľovať. Je potrebné, aby bolo jasne vidieť, aké sú činy putinovho Ruska. A je nevyhnutné opakovane a opakovane, častejšie a častejšie vytvárať tento morálny a vyjednávací tlak. Je nevyhnutné ukazovať občanom Ruska, aký je postoj ľudí na tejto planéte, aký je postoj svetového spoločenstva k historickým udalostiam.

V Srebrenici boli ako nepotrebný zbytočný odpad postrieľaní ľudia. Viac ako 8000 ľudí bolo v jednu chvíľu na 100% mŕtvych. Finito, koniec, hotovo. Game over.

Prešli sme krížom celú Bosnu a Hercegovinu. Tá krajina je jedna veľká dedina, domy sú rozhádzané kade-tade, málokde sa nájde ohraničená obec či mesto. No všade kde je viac domov pohromade sa dnes nachádza mešita s minaretom a hájik či záhrada bielych stĺpikov.  Pri vstupe do dedín v Republike srbskej vlaje Ruská? Srbská? zástava. Bosna a Hercegovina nie je jednoduchá krajina. Zabiť odpad je jednoduché riešenie.

A vy viete, čo ste robili 9.7.2015?  Ja som, sediac na čiernohorskom pobreží, napísal jednu výzvu. Asi je to málo.

Poznajú sa z dvora, bol svedkom na jej moslimskej svadbe, družbom. A spoločníkom jej otca. Pred vojnou mali spoločný stánok v obchodnom dome, predávali všetko, čo bolo potrebné do kúpeľne. Teraz na stánok chýbajú peniaze. Dragan teda predáva obkladačky a batérie v neďalekom sklade. Tu ho aj stretávame.

– Som tu, – Mubina mu opatrne podáva ruku, bez úsmevu.

Dragan nás pozýva dnu, prináša stoličky, zapína kanvicu, usporiada stoličky, opláchne šálky, pripraví podšálky, na ne postaví šálky. A vybehne do pivnice. Zrejme si myslí, že máme málo času.

Myslí si správne. Čakáme päť minút, desať, štvrťhodinku. Konečne prišiel. Nesie čokoládu Milka a kartón pomarančového džúsu Happy Day.

– Pamätáš si, – usmeje sa na Mubinu, – že my tu v Bratunci sme boli stále pohostinní?

– Čo máš nové? – pýta sa Mubina.

– Deti rastú. Jovanka pracuje. Máloktorá žena má teraz prácu.

– Viem, sama ju nemám. A biznis ako?

– Málo sa predáva.

– Čo v Sarajeve sa nerobia kúpeľne? Bieda.

– A ako deti?

– Rastú.

– A mama?

– Žije.

Dragan sa strhne. Má ustarostený výraz. Náš čas sa minul. Prišli zákazníci.

Na ulici nás nejaký iný muž pozorne sleduje. Pozerá na Mubinu. Stojí pred stánkom so zeleninou (určite je jeho majiteľom, správa sa tak) a máva na nás.

– Vyrástla si, – vraví Mubine.

– Zostarla som.

– V dome tvojho otca som zjedol viac obedov ako doma, – pripomína to Mubine pre každý prípad, keby náhodou

zabudla.

– Viem, boli ste priatelia.

– A akí! Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

– Čo bolo, bolo. Kde leží otec?

– Kto vie? – muž stíši hlas.

– Chceli by sme ho s mamou pochovať.

– Nič neviem.

– Žiadne telo, žiaden smútok. Ako máme žiť?

– Vojna je strašná, – vraví otcov priateľ. – Ale dopadla dobre. Rozdelili sme sa, bývame vedľa seba, akurát, že nie spolu. Tvoja návšteva znamená, že čas všetko zahojí. Dobre, teraz je dobre. Môžeme si dať kávu, dokonca aj obchodovať a večer sa každý vráti k sebe.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Share Button