Archívy značky: zdravotníctvo

Vynakladať úsilie a peniaze na ľudské dobro má zmysel hlavne v zdravotníctve

V oblasti zdravotníctva funguje trh ako všade inde. Skvele rieši presun k efektivite, skvele rieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tam a v tých miestach, kde si o jej poskytovanie občania najviac zažiadajú.

Trh v zdravotníctve skvele dokáže nastaviť ceny presne v duchu trhových podmienok – tam kde je najvyššia požiadavka, tam kde občan získa najväčšiu hodnotu, tam trh dokáže zabezpečiť najväčšiu konkurenciu a udržiavať dynamickú rovnováhu dopytu a ponuky pomocou ceny za lieky, za výkony (prácu) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Trh ani v zdravotníctve nezlyhavá. Naplno pracuje tak ako kdekoľvek inde. 

To len my, občania, sme si huncúcky vymysleli jeden skvelý, k dnešnému dňu dokonalý, dokument – Listinu práv a slobôd.

Tento dokument, Listina práv a slobôd,  je jeden z najväčších úspechov ľudskej civilizácie. Nad čokoľvek, proste nadovšetko, na prvé miesto kladie človeka, rovnosť medzi ľuďmi právo na život človeka a prikazuje bojovať o život každého jedného človeka. Každého jedného!

Nadovšetko, dokonca aj nad akékoľvek iné fungujúce matematické, biologické či iné vedecké pravidlá. Listina práv a slobôd nám hovorí, že sa máme vzoprieť. Lebo život každého jedného človeka je nadovšetko cenný.

Humanizmus, ľudské práva  – to je ten dôvod, prečo v oblasti zdravotníctva aj ten najzarytejší liberál, aj ten najzarytejší zástanca voľného trhu aktívne hľadá nástroje, aby skvele fungujúci trh pokrivil reguláciami, zásahmi, úpravami.

Ak by sme tieto zásahy neurobili, bolo by nám sveta žiť. Dosiahli by sme najmenšie možné náklady, najmenšie možné výdavky a získali najväčšie možné benefity z najlepšie ako je len možné fungujúceho systému zdravotníctva a celej spoločnosti.

Akurát by umierali ľudia v rozpore s Listinou práv a slobôd. Akurát by neboli dodržiavané pravidlá humanizmu, boli by narúšané ľudské práva. Umreli by ľudia len preto, že nemali peniaze na obyčajné antibiotiká za 20€.

Nie nie je to jednoduché nájsť dobrú rovnováhu pri regulačných zásahoch do systému zdravotnej starostlivosti na tak vysokej úrovni akou je úroveň štátu.  Pretože každý jeden zásah, každá jedna regulácia zhoršuje tie super výsledky, ktoré by priniesol čistý neregulovaný fungujúci trh.

Je dôležité mať na pamäti, že každý jeden vstup do trhového mechanizmu vyžaduje vloženie peňazí, zvýšenie nákladov, nárast ľudského úsilia. Treba s touto obetou počítať. Treba byť pripravený, že systém po regulačnom zásahu nebude na 100% efektívny.  No naopak, získame ďalší diel humanizmu, ďalší diel podpory ľudských práv.

Slniečkári to nemajú jednoduché. Veľmi veľmi ťažko dokážu tieto zisky kvantifikovať. Dokonca priamo hovoria, že ľudské práva nie je možné vyčísliť v peniazoch.  Preto pri práci v tíme SaS pre zdravotníctvo na nich neustále myslím. Aj s týmto rizikom, že nedokážem kvantifikovať prínosy dodržania ľudských práv, stále myslím na dodržiavanie ľudských práv, rovnosť šancí.

Stále myslím na to, že úlohou štátmej zdravotnej záchrannej siete je každého človeka bez rozdielu zachytiť, keď sa mu nezadarí, keď si v lotérii života vytiahne krátku slamku nie len s c-čkovou diagnózou.

Viete priatelia, vždy mám na pamäti jednu príhodu zo začiatku mojej profesionálnej kariéry. Podrobnosti vôbec nie sú dôležité. Výsledkom tej príhody je veta, ktorú som už verejne mnohokrát opakoval:

Rozdrapovať sa o tom, že nech neúspešní umrú, veď si za to môžu sami, to dokáže hocikto a hocikde. Tak sa postavte uprostred Európy na začiatku 21. storočia zoči-voči človeku so zápalom pľúc a povedzte mu z metrovej vzdialenosti do očí: „Ty si si nenašetril 1500€, takže teraz na zápal pľúc umrieš bez liekov a bez akejkoľvek starostlivosti sám a opustený.“ 

Viete priatelia, v tej jedinej vete to všetko je: Ľudské dobro nás stojí peniaze. Keďže je dobré žiť v dobrej spoločnosti, má zmysel na ľudské dobro vynakladať úsilie a peniaze. V zdravotníctve vždy, pretože vždy ide o život.

Ako som bol býval bol už napísal: Našou úlohou, tých, ktorí riešime míňanie prostriedkov zo solidárneho zdravotného poistenia, tak našou úlohou je, aby boli solidárny platcovia aspoň trošku hrdí na to, že sa podieľajú na solidarite s chorými a menej úspešnými v lotérii života a smrti.

Share Button

Najviac poistencov v rámci prepoistenia prišlo do najmenšej poisťovne Union… – Denník N

Najviac poistencov v rámci prepoistenia prišlo do najmenšej poisťovne Union (takmer 12-tisíc). Tá už má takmer desaťpercentný podiel na trhu. Najhoršie z prepoistenia vyšla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (mínus takmer 9000). Tá si stále drží najväčší podiel na trhu – 63 percent. Dôvera po bude mať od januára o tritisíc menej poistencov – podiel má takmer tretinový. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil výsledky zmeny poisťovne.

Zdroj: Najviac poistencov v rámci prepoistenia prišlo do najmenšej poisťovne Union… – Denník N

Share Button

Lekárom treba s manažmentom času skutočne pomôcť

Zdravotná starostlivosť na Slovensku ja na dostatočnej až špičkovej úrovni. Ale ten tajmmenežnet, ale ten tajmenenžment…  Ak im spoločnosť nepomôže, budú nám vracať služby, na ktoré budeme permanentne nadávať.

Veď aj nedávny komentár od lekára je plný volania po jasných definíciách.

V legislatíve však stále chýba presná definícia prednostného vyšetrenia, aj keď nepriamo ju možno odvodiť. Ak je pacient objednaný na prednostné vyšetrenie, nemal by v čakárni stráviť viac ako hodinu. U lekárov, ktorí majú možnosť časového manažmentu ordinačných hodín, sa čaká pri prednostnom vyšetrení spravidla do 20 minút. Toľko asi trvá jedno vyšetrenie u lekára – špecialistu, ktorý by si mal na hodinu vyhradenú na prednostné vyšetrenie objednať len toľko pacientov, koľko dokáže vyšetriť. U všeobecného lekára sú tieto časy podstatne kratšie.

Zdroj:  V zdravotníckych poplatkoch treba upratať | Hostia | komentare.sme.sk.

Hm a ešte je z toho jasne cítiť absolútne nepochopenie toho, čo je vo všetkých ostatných odboroch samozrejmosťou.

Poplatok za objednanie na konkrétnu hodinu a minútu je kompenzáciou za ušlý zárobok, pretože lekár (poskytovateľ služby) musel odmietnuť iných, aby objednaný pacient mohol mať svoju hodinu a minútu garantovanú.

Tanečky okolo toho, či je to „prednostné vyšetrenie“ alebo „vyšetrenie v momente príchodu“ alebo „vyšetrenie mimo poradia“ alebo „objednanie na hodinu“ alebo „poplatok za prístup do ambulancie“ či nebodaj „poplatok za výber lekára“ sú len ďalším a ďalším dôkazom absolútneho nepochopenia čo to je manažment pracovného času zo strany lekárov. Všetko sú to predsa úplne rozdielne nástroje s úplne rozdielnym prístupom.

Korunu tomu dáva myšlienka „Ak je pacient objednaný na prednostné vyšetrenie, nemal by v čakárni stráviť viac ako hodinu.“ WTF&F&F&F? Prednostné znamená, že mimo poradovník. V čakárni naznačuje, že bez čakania a na konkrétnu hodinu. Objednaný znamená, že je to poplatok za výber lekára či prístup do ambulancie. Tak za čo to vlastne ten lekár vyberá peniaze? Vie to vôbec on?

Spoločnosti naozaj neostáva iné, ako im pomôcť a zadefinovať zákonom či vyhláškou, ako majú robiť manažment svojho pracovného času.

Nech sa na mňa lekárni netvária urážlivo. Koľko platí systém poplatku za objednanie? Mesiac, rok? Je to dosť dlho na to, aby sa systém usadil. Aby si pomocou svojej stavovskej organizácie sami ujasnili, čo a ako chcú. A čo dokázali predviesť? Z piatich náhodne vybraných interakcii so súkromnou ambulanciou funguje pacientovi jedna jediná predplatená služba tak ako by očakával pri platbe.

Zdravotná starostlivosť na Slovensku ja na dostatočnej až špičkovej úrovni. Ale ten tajmmenežnet, ale ten tajmenenžment… A potom ešte tá dostupnosť. Ale to je síce súvisiaci, ale celkom iný príbeh.

Pod čiarou: Ďalšie podrobnosti už len za úplatu, optimalizáciou pracovných procesov sa totiž živým. Manažmetnt pracovného času je jednou zo súčastí a len maličkou pri nastavení systému a organizácie práce.

 

 

Share Button