Archívy značky: zdravotníctvo

Z asistentov praktické sestry a lekárenská pohotovosť zadarmo od praktických poslancov

Len aby ste tušili, ako pracuje šéf Výboru NR SR pre zdravotníctvo, pán MUDr. Štefan Zelník (SNS), majiteľ polikliniky (pardón realiťák a majiteľ SVALZ) v Žiline.

Na výbor cez pozmeňovák premenuje pozíciu „zdravotnícky asistent“ na „praktická sestra“. A veď čože po nejakých 30-40 tisíc ľuďoch v tejto republike.

K nemu sa pridal Ing. Juraj Blanár (Smer).

Návrh Ing. Blanára

Lekárenské pohotovosti do 22:30
Lekárenské pohotovosti do 22:30

Návrh pána Štefana Zelníka, ku ktorému sa pridali aj A. Suchánek, T. Bastrnák, Z. Šebová, J. Valocký, I Janckulík, J. Blanár, V Baláž:

"Zdravotný asistent" sa bude volať "praktická sestra"
„Zdravotný asistent“ sa bude volať „praktická sestra“

Do prdele práce aj s takouto vládnou koalíciu Smer+SNS+Most.

Share Button

Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia

Tak nám vraj odchádzajú špičkový lekári zo štátnej nemocnice do súkromnej firmy. Robiť to isté pre tých istých pacientov a občanov Slovenska.  Ako liberál a pravičiar s tým naozaj nemám žiaden problém.  Je preto príjemné vidieť, ako opatrenia strany Smer napĺňajú liberálne a pravicové vízie.

Ale to asi Smer nezamýšľa, že? 😉

Keď niekto sedí na dvoch stoličkách súčasne.

  1. Aj na manažérskej – minister je najvyšším „manažérom“ každého zo štátnych zariadení.
  2. A aj ministerskej – minister sa má starať o prostredie pre zdravotníctvo bez ohľadu na majetkové pomery poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Keď si toto uvedomíte zrazu slová ministra Druckera na Facebooku „…zostane našou vynikájúcou špecializovanou nemocnicou a podniknem všetky kroky k ochrane záujmov tejto spoločnosti.“, dostávajú celkom iný rozmer.

Stará sa o zdravotníctvo, alebo podniká v zdravotníctve? Má na mysli „spoločnosť“ ako a.s., alebo občanov? Má na myslí „našou“ ako ja podnikateľ vo firme Štát, s.r.o., alebo čo vlastne má na mysli slovami „našou nemocnicou“?

Štát nemá čo podnikať, štát má nastavovať podmienky a kontrolovať ich dodržiavanie. Tak sú aj dnes napísané zdravotnícke zákony a aj ostatné zákony. Láska Smeru k podnikaniu vo firme Štát, s.r.o. je taká veľká, že sa snaží rozkázať vetru dažďu.  A dopadne to ako vždy. Liberálne a pravicové riešenia nakoniec nastanú.

V duchu a v litere strany Smer

Premiér Fico vytvoril zo zisku v zdravotníctve verejného nepriateľa číslo jedna.  Takže ako to, že stále NÚSCH dosahuje zisk? Ako to, že nevynaložil NÚSCH tie peniaze na podporu a udržanie si lekárov? To sú paradoxy ako za socializmu 80. rokov 20.storočia.

Možno sa premiér Fico opýta, ako to, že vôbec dosahovali zisk. Možno si predstavoval, že majú dosahovať povinne stratu, aby mohli naliať ďalšie peniaze z daní (a ministerstva financii) na oddĺženie.

Odchádzajú špičkový zamestnanci vraj preto, že nedostávajú špičkový materiál, špičkové vybavenie. Štatistiky hovoria, čo štatistiky, samo ministerstvo financií vedené stranou Smer hovorí, že platový automat (zákonom garantovaná výška platov) spôsobuje, že 60-80% nákladov nemocníc sú náklady na platy.

Možno by manažéri NÚSCH aj chceli kúpiť nejaké vybavenie, ale musia platiť úplne všetkým garantované platy bez ohľadu na produktivitu práce, bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce, bez ohľadu na čokoľvek okrem diplomu MUDr.  Čo si politici strany Smer a Most v decembri 2011 schválili, to dnes žnú.

Takže sa musí minister ako akcionár pýtať svojich manažérov v NÚSCH ako to, pri svätých Kozmovi a Damiánovi, riadia firmu, keď sa im rozpadá pod rukami?  Ba dokonca: Ako to, že odchádzajú lekári zo štátnej nemocnice, ktorá dosahuje zisk? 

A paradoxom nie je koniec.

Nie štát, ale nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má skontrolovať, či pacienti poisťovne majú k dispozícii stále rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Tak to má fungovať v jadre EU.  Arbitrami sú nezávislé inštitúcie v každej jadrovej krajine EU. A do jadra, to my chceme, hovorí premiér Fico. Akurát ten Úrad počas jeho vlád akosi neúraduje.

Štátnej VšZP sa nesmie stať, že by jej nezávislý Úrad pre dohľad hrozil odobratím licencie, lebo nezazmluvnila  zdravotnú starostlivosť. A tak manažéri štátnej VšZP budú musieť novej súkromnej firme dať rovnaké podmienky ako predtým štátnemu NÚSCH.  Nuž to sú paradoxy – štát bude teraz nútiť štátnu firmu (VšZP), aby podporila podnikanie súkromnej firmy odídených lekárov na úkor štátnej (NÚSCH).

A tak sa nakoniec uplatnili klasické mechanizmy pravicového liberalizmu – je úplne jedno, kto to poskytuje, dôležité sú výsledky. Štát už nepodniká, štátu ostalo tvorenie prostredia. A čerešnička na konci -zisk potvrdil zas a znovu aj v zdravotníctve, že je najväčším motivátorom.

Kvízová otázka na záver: Nebolo by lepšie, keby už Smer prestal sám seba znásilňovať  pri dosahovaní pravicových liberálnych riešení a prenechal to nám liberálom a pravičiarom?  Bolelo by to menej, stálo by to menej a občania by konečne rozumeli čo sa to tu vlastne deje.

Share Button

Vynakladať úsilie a peniaze na ľudské dobro má zmysel hlavne v zdravotníctve

V oblasti zdravotníctva funguje trh ako všade inde. Skvele rieši presun k efektivite, skvele rieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tam a v tých miestach, kde si o jej poskytovanie občania najviac zažiadajú.

Trh v zdravotníctve skvele dokáže nastaviť ceny presne v duchu trhových podmienok – tam kde je najvyššia požiadavka, tam kde občan získa najväčšiu hodnotu, tam trh dokáže zabezpečiť najväčšiu konkurenciu a udržiavať dynamickú rovnováhu dopytu a ponuky pomocou ceny za lieky, za výkony (prácu) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Trh ani v zdravotníctve nezlyhavá. Naplno pracuje tak ako kdekoľvek inde. 

To len my, občania, sme si huncúcky vymysleli jeden skvelý, k dnešnému dňu dokonalý, dokument – Listinu práv a slobôd.

Tento dokument, Listina práv a slobôd,  je jeden z najväčších úspechov ľudskej civilizácie. Nad čokoľvek, proste nadovšetko, na prvé miesto kladie človeka, rovnosť medzi ľuďmi právo na život človeka a prikazuje bojovať o život každého jedného človeka. Každého jedného!

Nadovšetko, dokonca aj nad akékoľvek iné fungujúce matematické, biologické či iné vedecké pravidlá. Listina práv a slobôd nám hovorí, že sa máme vzoprieť. Lebo život každého jedného človeka je nadovšetko cenný.

Humanizmus, ľudské práva  – to je ten dôvod, prečo v oblasti zdravotníctva aj ten najzarytejší liberál, aj ten najzarytejší zástanca voľného trhu aktívne hľadá nástroje, aby skvele fungujúci trh pokrivil reguláciami, zásahmi, úpravami.

Ak by sme tieto zásahy neurobili, bolo by nám sveta žiť. Dosiahli by sme najmenšie možné náklady, najmenšie možné výdavky a získali najväčšie možné benefity z najlepšie ako je len možné fungujúceho systému zdravotníctva a celej spoločnosti.

Akurát by umierali ľudia v rozpore s Listinou práv a slobôd. Akurát by neboli dodržiavané pravidlá humanizmu, boli by narúšané ľudské práva. Umreli by ľudia len preto, že nemali peniaze na obyčajné antibiotiká za 20€.

Nie nie je to jednoduché nájsť dobrú rovnováhu pri regulačných zásahoch do systému zdravotnej starostlivosti na tak vysokej úrovni akou je úroveň štátu.  Pretože každý jeden zásah, každá jedna regulácia zhoršuje tie super výsledky, ktoré by priniesol čistý neregulovaný fungujúci trh.

Je dôležité mať na pamäti, že každý jeden vstup do trhového mechanizmu vyžaduje vloženie peňazí, zvýšenie nákladov, nárast ľudského úsilia. Treba s touto obetou počítať. Treba byť pripravený, že systém po regulačnom zásahu nebude na 100% efektívny.  No naopak, získame ďalší diel humanizmu, ďalší diel podpory ľudských práv.

Slniečkári to nemajú jednoduché. Veľmi veľmi ťažko dokážu tieto zisky kvantifikovať. Dokonca priamo hovoria, že ľudské práva nie je možné vyčísliť v peniazoch.  Preto pri práci v tíme SaS pre zdravotníctvo na nich neustále myslím. Aj s týmto rizikom, že nedokážem kvantifikovať prínosy dodržania ľudských práv, stále myslím na dodržiavanie ľudských práv, rovnosť šancí.

Stále myslím na to, že úlohou štátmej zdravotnej záchrannej siete je každého človeka bez rozdielu zachytiť, keď sa mu nezadarí, keď si v lotérii života vytiahne krátku slamku nie len s c-čkovou diagnózou.

Viete priatelia, vždy mám na pamäti jednu príhodu zo začiatku mojej profesionálnej kariéry. Podrobnosti vôbec nie sú dôležité. Výsledkom tej príhody je veta, ktorú som už verejne mnohokrát opakoval:

Rozdrapovať sa o tom, že nech neúspešní umrú, veď si za to môžu sami, to dokáže hocikto a hocikde. Tak sa postavte uprostred Európy na začiatku 21. storočia zoči-voči človeku so zápalom pľúc a povedzte mu z metrovej vzdialenosti do očí: „Ty si si nenašetril 1500€, takže teraz na zápal pľúc umrieš bez liekov a bez akejkoľvek starostlivosti sám a opustený.“ 

Viete priatelia, v tej jedinej vete to všetko je: Ľudské dobro nás stojí peniaze. Keďže je dobré žiť v dobrej spoločnosti, má zmysel na ľudské dobro vynakladať úsilie a peniaze. V zdravotníctve vždy, pretože vždy ide o život.

Ako som bol býval bol už napísal: Našou úlohou, tých, ktorí riešime míňanie prostriedkov zo solidárneho zdravotného poistenia, tak našou úlohou je, aby boli solidárny platcovia aspoň trošku hrdí na to, že sa podieľajú na solidarite s chorými a menej úspešnými v lotérii života a smrti.

Share Button