Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Kategorizácia liekov dostane na tejto schôdzi NR SR ranu z milosti za 200 miliónov eur

Po tom, ako som videl fungovanie na minulej schôdzi NR SR, dosť pochybujem, že sa niekto zo smerákov chytí za nos. Proste to zvalcujú, veď to predkladá náš minister našej koalície, tak to musí byť dobré.

Ministerstvo teraz navýši ochotu hradiť bez špeciálnej kontroly nákladovej efektivity lieky, keď ich cena je až do hranice 37 900€ za rok.

Ten návrh je strašidelný. Posunom hranice na vstup do štandardnej kategorizácie (z 24 násobku na 41x priemerná mzda z pred dvoch rokov) posúva aj hranice úhrad a posúva sa tak aj hranica, kde štartujú úhrady výnimiek.

Iste, znie to lákavo, povedať: „Umožníme tak vstup aj drahších liekov do systému a liečenie širšieho okruhu pacientov.“

Čo však urobí výrobca lieku, keď vie, že hranicou, aby mu štát vzal liek na úhradu poisťovne, už nie je cca 21 888€ ale 37 392€? No navrhne cenu a úhradu na úrovni 37 392€ za rok.

A mohol by som s technickými parametrami šibrinkovať aj ďalej. Ale čo by ste z toho mali? Tak vám len poviem, že sa kvôli tomuto opatreniu očakáva navýšenie výdavkov na drahé lieky o cca 200 miliónov eur.  Ale veď hej, tvrdí to HPI inštitút a to sú takí tí, čo furtom majú nejaké námietky.

Nebudem zlý a vezmem ako bernú mincu priamo očakávania ministerstva, že táto zmena bude mať hodnotu + 120 miliónov eur.

Možno si poviete, veď to zas nie je asi ani tak veľa. Tak sa pozrime, ako je to v reálnych číslach.

VšZP vybrala v roku 2015 od ekonomicky aktívnych 1 888 700 090 eur. To sú priame peniaze, ktoré sa narodili z práce občanov, poistencov VšZP. Okrem toho, pod označeniami ako  „platba za poistencov štátu“ či „dofinancovanie zdravotníctva“, títo ekonomicky aktívni ešte z daní prispeli za „poistencov štátu“ sumou 1 036 307 253 eur. To dáva dohromady len za VšZP cca 2,9 miliardy vybraného poistného.

Ročne minieme na Slovensku 19% rozpočtu zdravotníctva na lieky.  Hm, 19%, to neznie vôbec ako veľké číslo, že? Kašlime na to, že všetky okolité štáty dávajú o nejaké to percentíčko menej – to je iný príbeh na iný článok. Koľko to je vlastne tých 19%?

Tých 19% je teda 551 miliónov na lieky pre poistencov VšZP. Za úplne všetky lieky.  Tých +120 miliónov je cca +22%.

Kde to vezmú? 

Ministerstvo vraví, že sa to vykompenzuje na úsporných opatreniach, ktoré vraj zhodou okolností majú tiež hodnotu 120 miliónov. Dobre, zhoda okolností, dobré to je, budiž im dopriate a nebudem teraz pátrať, kde a na kom bude poisťovňa šetriť.

Ups, a nezabudli sme na niečo? VšZP je v ozdravnom pláne.  Tvorila stratu a už ju tvoriť nesmie a je preto pod dozorom Úradu pre dohľad. Takže na každé 1 euro vyšších výdavkov musí nie len to 1 euro niekde vziať, ale musí k tomu ešte 50-80 centov pridať na plnenie ozdravného plánu.  Nezabúdajme, že  dlh VšZP sú v minulosti vyplatené platby, na ktoré neboli vtedy zdroje.

A v takomto prostredí príde ministerstvo s riešením, ktoré uvoľní výrobcom priestor na zdražovanie drahých liekov, ktorých cenu teraz prispôsobovali hranici 21 888€. Po novom budú môcť rovnaký liek cenovo prispôsobiť hranici cca 37 392€.

Kategorizácia potrebuje významne iný koncept. Ten hlavný znak, ktorý potrebujeme zmeniť, je roztrhnutie kritérií vstupu do systému a  kritérií s ktorými potom v tom systéme pracujeme.

Na jednej strane potrebujeme maximalizovať rozsah liekov, ktoré budú v štandardnom procese posudzovania nákladovej efektivity. A na druhej strane parametre pre úhrady vo vnútri procesu musia byť oveľa tvrdšie pre výrobcov.  A pár ďalších detailov.

Minister Drucker chce byť evidentne za pekného. Ukazujú to predkladané návrhy zákonov. Tu vyhovieť lekárom, hentam lekárnikom. Teraz výrobcom.  Čo si kto napíše, to predloží.  Čoskoro sa zas chystá druhé kolo lásky k lekárnikom a lekárom s povinnými komorami.

Akurát im súčasne, aby bol za pekného po socialisticky, nadiktuje kopu vecí od stola direktívne. A zaplatíme to spoločne všetci.

Share Button

Koľkým pacientom sme ochotní zaplatiť liečbu? 

Existuje jedna špeciálna skupina liekov. Drahé lieky, ktoré za veľké peniaze zachraňujú ešte väčšie hodnoty. Ľudský život je tou najväčšou hodnotou, akú máme.  Koľko ste vy osobne ochotný za takéto lieky dať?

Keď sa zaoberám liekovou politikou tohoto štátu, stále mám pred sebou jedného konkrétneho pacienta. Stále myslím na to, ako sa asi cíti človek, ktorému jednoznačne liečba liekom za 85 000€ ročne zaberá. Že mu práve tých 85 000 eur ročne od nás všetkých so solidárneho zdravotného poistenia ten rok života umožňuje.

„Připadá mi to jako v Osvětimi. Jako když někdo rozhoduje – ty budeš žít, ty ne,“ netají David zklamání. V době přípravy tohoto článku stále probíhala jednání se Zdravotní pojišťovnou ministerstva vnitra (ZP MV), zda a jakou léčbu mu uhradí. Pojišťovna totiž první lék navržený onkologem zamítla, stál by kolem 176 tisíc korun měsíčně.

Zdroj: Pět let bojuje s rakovinou, další léčbu mu pojišťovna odmítla zaplatit – iDNES.cz

Ročne minieme na Slovensku 19% rozpočtu zdravotníctva na lieky.  Hm, 19%, to neznie vôbec ako veľké číslo, že? Kašlime na to, že všetky okolité štáty dávajú o nejaké to percentíčko menej. Koľko to je vlastne tých 19%?

VšZP vybrala v roku 2015 od ekonomicky aktívnych 1 888 700 090 eur. To sú priame peniaze, ktoré sa narodili z práce občanov, poistencov VšZP. Okrem toho, pod označeniami ako  „platba za poistencov štátu“ či „dofinancovanie zdravotníctva“, títo ekonomicky aktívny ešte z daní prispeli za „poistencov štátu“ sumou 1 036 307 253 eur. To dáva dohromady len za VšZP cca 2,9 miliardy.  Tých 19% je teda 551 miliónov na lieky.

Tamten náš pacient za rok spotreboval 0,014% všetkých nákladov na lieky pre pacientov VšZP.  To je vlastne nič, že?

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Tento pacient má zriedkavú chorobu. To je taká, ktorej výskyt je dajme tomu 1: 50 000, teda pri počte poistencov VšZP okolo 3,2 milióna má takýchto pacientov cca 60-65.  Takže 60x 85 000 eur ročne je 5 100 000 eur.

Len jedna choroba, 60 pacientov a len a len náklady na lieky robia 5,1 milióna. Všetky náklady na lieky sú 551 milióna.

Predstavte si, že máme takých chorôb 100 a každou trpí 60 pacientov. Veď to nie je veľa z 3,2 milióna ľudí, že? Teda 6000 takýchto pacientov skonzumuje lieky za  6000×85 000eur=510 miliónov eur na lieky.

Komu zaplatíme ešte liečbu? Koho vyberiete?

?

?

Viete, priatelia, píšem tento článok preto, že onedlho predstavíme reformu SaS pre zdravotníctvo. Kopa čísiel, kopa odborných faktov, kopa riešení pre pacientov.

Píšem tento článok preto, aby som sa každé ráno mohol pozerať do zrkadla, že to čo navrhujeme je v medziach možného. Ja by som tak strašne chcel zachrániť každého pacienta. Verte mi, naozaj by som chcel.

Píšem tento text preto, aby ste vedeli, že stále vidím toho jedného pacienta s jeho malými deckami, ktoré by tak strašne chcel vidieť vyrastať aj napriek tomu, že si vytiahol najdebilnejšiu kartu z balíčka životných osudov.

Píšem to preto, aby ste možno lepšie chápali, prečo som jednoznačne na strane solidárneho princípu. Že naň stále myslím. A to čo budeme onedlho prezentovať v zdravotníckom programe je v medziach možného. 

Pod čiarou: Snáď som v číslach nespravil chybu. Strašne silno si prajem, aby som v tých výpočtoch spravil chybu aspoň o 3-4 rády.

Share Button

Zlé ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní, ale Smer to prikazuje lekárom

Dnes sa budem snažiť ukázať na príklade zdravotníctva ten zásadný filozofický rozdiel medzi socialistickým štátnym dirigizmom a trhovým pravicovým riadením.

Ten základný rozdiel je, že sa nikdy nepýtam na „nástroje“, teda v napríklad, aký zisk je pre poisťovne ešte dobrý, alebo aké ordinačné hodiny má mať ambulantný lekrár.  Ja sa snažím pýtať na výsledky. A striktne sa držať len oblasti výsledkov.

Takže ako by som ja, systémom trhovým a pravicovým, riešil zisk poisťovní a ordinančné hodiny lekárov?

V prvom rade by som sa snažil zistiť, čo je pre koho nástrojom a čo je pre koho produkt.

Ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní. 

Zisk poisťovne je nástroj poisťovne.

A ak by sme išli ďalej, tak produktom lekárov je dodržanie medicínskych postupov. Ordinačné hodiny, spôsob organizácie pacientov (objednávanie na konkrétny čas), to sú pre lekárov len a len nástroje podieľajúce sa na ich produkte – na liečení pacienta.

Veru tak, ordinačné hodiny a celkovo, kvalita servisu lekárov je produktom poisťovne.  Zisk  a teda spôsob hospodárenia poisťovní je len ich pracovným nástrojom.

A zisk poisťovní je zas produktom vlády.

Tak tak – produktom vlády, produktom práce vlády Smeru je zisk zdravotných poisťovní. A to nie len zisk v rýdzej podobe chápanej daňovým právom, ale kompletné peniaze používané zdravotnou poisťovňou na iné účely ako na svoj produkt – úhradu liečby pacienta.

Čo je v kaskáde kompetencii pre jedného produktom sa o poschodie nižšie stáva nástrojom. 

A naopak, ak netušíte, čo je pre vás produktom, pozrite sa na to, čo je pre vašich zákazníkov nástrojom. Oni, tam dolu pod vami, si od vás, ako vaše produkty, kupujú svoje nástroje.  Tak funguje trhový princíp. Tak funguje kapitalizmus.

Z toho jasne vyplýva, že riešiť ordinačné hodiny na úrovní príkazu pre lekárov by bola chyba.  Už by to nebol kapitalizmus, už by to bol socializmus v najlepšej tradícii 80. rokov 20. storočia v ČSSR.

A rovnako je chyba nadávať poisťovniam za zisk a ich hospodárenie. Ordinačné hodiny lekárov treba riešiť o poschodie vyššie – v poisťovniach. A zisk poisťovní má na starosti regulátor – vláda, Úrad pre dohľad. (O tom nabudúce. )

Riešme veci o poschodie vyššie

Ja by som sa pýtal, či ešte môžem požadovať ďalšie a ďalšie uhradené výkony pre pacientov, kým to investori poisťovní nevzdajú. Lebo viem, že čím viac budem tlačiť na produkt poisťovní – teda na ordinačné hodiny lekárov, tak tým viac bude pod tlakom ich nástroj – teda vnútroné hospodárenie a zisk.

Ja naozaj neviem, aké je ich hraničné % rentalility vo vnútri poisťovní. To nikdy nebudem vedieť, pretože vždy si nájdu nejaké cesty racionalizácie a optimalizácia vo vnútri firmy. Verte mi, sedel som aj na tej druhej strane – vo vnútri riadenia korporátnej firmy.

Preto je také dôležité nestrácať zdroje – čas a energiu – na reguláciou niečoho, čo nikdy nebude možné účinne ovplyvniť. Naopak, som hlboko presvedčený, že má zmysel hľadať riešenia a regulácie na úrovni kvality produktov zdravotných poisťovní – teda na úrovni kvality a množstva zdravotnej starostlivosti, ktorú zazmluvnia pre pacientov.

Nesnažme sa riadiť výrobný proces. Riaďme výsledky.

Preto sa tu celé zdravotníctvo, všetky jeho segmenty, sťažujú na poisťovne. Pretože Smer za 10 rokov nedokázal riadiť výsledky práce poisťovní.

A aj teraz – to že, lekári neordinujú do 17. či 18. hodiny. Buď prikážete lekárom, že musia, alebo to prikážete poisťovniam, že majú poskytovať svojim zákazníkom – pacientom takýto produkt.

Je v tom zásadný rozdiel – príkazom lekárom ich naštvete. Príkazom pre poisťovňu vybudíte 2-3 rôzne ponuky poisťovní , 2-3 rôzne nástroje, ktoré použijú poisťovne, aby motivovali lekárov.

Sami od seba, aby splnili podmienky regulátora – štátu, vytvoria systém čohosi ako LSPP alebo kombináciu s urgentami, alebo bonifikujú kapitáciu pre lekárov, ktorí ordinujú aj do 18:00, alebo bonifikujú výkony vykonané v domácnosti pacienta, alebo čo aj viem čo ešte.

No jo no – ale keď tu sa Smer 10 rokov bojí definovať poisťovniam produkt – definovať nárok poistenca. Jasne, že by som do tohoto nároku fukol ambulantnú starostlivosť 3x za 7 dní do 20:00.  A poisťovne nech sa snažia vymyslieť ako splniť podmienky pre svoju licenciu či zisk. Nezabezpečíte nárok pacienta, nebude bizňis.

Je to proste iný pohľad, iná paradigna na riadenie spoločnosti.

Share Button