Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Rok 2018 s eReceptom – šlendrián, absurdistán, rozvrat

Áno, NCZI zaviedlo eZdravie do praxe. Ten šlendrián, ktorý si pri tom dovolili predviesť, prekonáva aj tie najzúfalejšie sklamania. Za počet podlezených správnych praxí by sa nemuseli hanbiť ani vo velíne Černobyľu.

Bude smutnou realitou roku 2019, že eZdravie sa bude ešte len dostávať na úroveň bezpečnostných, technických a procesných štandardov obvyklých pre aspoň priemerné IT systémy.

Nateraz je to IT projekt svojou nestabilitou súperiaci s bombami pod Drážďanmi.

Ukáž mi rodné číslo, ja ti poviem diagnózu

Šialená diera do ochrany osobných údajov (prístup po zadaní len rodného čísla na výnimku do 31.12.2021).

Darmo sa vedenie NCZI pyšní super zabezpečením dát v dátovom centre. Poznáte nejaké rodné čísla? Stačí ich zadať do systému a aktuálne vydané eRecepty vám obrazovka predvedie ako na striebornom podnose.

Darmo je dobre nakonfigurovaná myšlienka, že k receptom sa dostane lekárnik len, keď pacient vloží občiansky s čipom so super zabezpečením pomocou certifikátov pre kvalifikovaný elektronický podpis. Darmo…

Aby sa dalo vôbec hovoriť o eZdraví, musel sa nasadiť aspoň to ten eRecept. Aby sa mohol nasadiť erecept, museli sa povypínať a poobchádzať dobré predsavzatia.

Do 31. decembra 2021 je osoba oprávnená na výdaj … lieku, …, oprávnená na prístup k preskripčnému záznamu osoby a identifikačným údajom osoby, …, … zadaním rodného čísla osoby

153/2013 Z.z. – Zákon o národnom zdravotníckom info… – SLOV-LEX

O požičiavaní si PZP kariet medzi lekármi, o používaní lekárskej PZP sestrami kvôli zle nastavenej legislatíve niekedy nabudúce.

NCZI s pokojom džentlmena zastaví expedíciu liekov na celom Slovensku

Pravidelné celodenné výpadky, kedy sa zastaví expedícia liekov pre celé Slovensko na mnoho hodín je bežnou praxou. Nulová komunikácia s poskytovateľmi o technických zásahoch, ktoré vykonáva NCZI vedome počas denných hodín sa stala štandardom.

Naposledy bol cielený výpadok naplánovaný od 9:00 soboty do 17:00 nedele. nie technická porucha, ktorú by tak dlho odstraňovali. Bola to plánovaná technická odstávka.

V procesoch neexistuje ani zmienka o akejkoľvek núdzovej forme prístupu k eReceptom. Počíta sa, že pacient bez liekov vydrží. Ak ak by nevydržal, veď lekár na urgente či ambulantnej pohotovosti mu papierový recept vystaví. Pacienti, behom, bežkom, behotom, k lekárovi pre núdzový papierový recept bez čiarového kódu, šport je zdravý. A lekári potom všetko dodatočne povinne nahrať do systému, litera zákona nepustí.

Certifikácia ambulantných a nemocničných SW

Úlohou NCZI je v zmysle zákona certifikácia ambulantných SW. Darí sa im pustiť do systému SW riešenia, ktoré nespĺňajú elementárne požiadavky na integritu dát preskripčných záznamov – to tých eReceptov.

Samozrejme, že vývojári ambulantných SW sa budú aj v budúcnosti snažiť uľahčiť tvorbu eReceptov lekárom. A tak ich lekárenský SW nikdy nebude trápiť validita dát.

Naopak, ak NCZI nechce byť za hlupáka, ktorý spravuje deravý systém, musí zamedziť vstupu preskripčných záznamov bez validného KEP do systému eZdravia. (KEP, kvalifikovaný elektronický podpis, je ekvivalent pečiatky a podpisu v elektronickom priestore)

Stierače stierajú, svetlá svietia, na papier sa tlačí čiarový kód, tak je asi všetko v poriadku. Nevadí, že do systému eZdravia vstupujú recepty bez pečiatky a podpisu lekára.

Neuveriteľný neporiadok v zákone o lieku.

Nejasné formulácie. Naozaj nestačí do príslušných odstavcov za slovo lekársky predpis vložiť slová preskripčný záznam. Už od IT doby kamennej v 80. rokoch 20. storočia platí pravidlo:

Keď zavádzate IT nástroj musíte nakompletku prepísať všetky procesy. Inak sa z toho akurát poseriete.

Legislatívny géniovia pod diagnózou F73 dokázali do zákona o lieku dostať nasledujúcu hrudu zlata:

Osoba oprávnená vydávať lieky je povinná overiť totožnosť osoby, ktorej vydáva humánny liek s obsahom omamnej látky II. skupiny alebo psychotropnej látky II. skupiny, a v preskripčnom zázname a na rubovú stranu lekárskeho predpisu zaznamená meno a priezvisko, číslo preukazu totožnosti tejto osoby, ktorá musí mať vek najmenej 18 rokov.

362/2011 Z.z. – Zákon o liekoch a zdravotníckych po… – SLOV-LEX

Áno, ak ste lekárnik tak to chápete správne – je tu absurdná požiadavka na zápis lekárnika do preskripčného záznamu.  Pre laikov: preskripčný záznam – to ten eRecept – je výsostné teritórium lekára, kam lekárnik nesmie vstúpiť. Pre lekárnika je v prostredí eReceptu teritórioum takzvaný dispenzačný záznam. Teda záznam o vydávamom lieku pacientovi.

V prípade, že sa lekár s pacientom dohodne na tom, že predpis označený šikmým modrým pruhom v listinnej podobe nevyhotoví, tak lekárnikovi neostane nič iné, len otočiť monitor rubom k sebe a zapísať to tam.

Úplný rozpad legislatívy ku kontrolnej evidencii opiátov od 1.1.2019.

Géniovia pod diagńozov F73 si nevšimli, že sa pohrávajú s dátumami platností jednotlivých častí novely. A tak sa im stalo, že umožnili vytvoriť opiátový recet v čisto elektronickej podobe už od 1. 1. 2019, ale papierová evidencia v opiátovej knihe sa musí robiť až do 1. 1. 2022.

Asi tam budú lekárnici zakladať ten popísaný monitor.

Zmenili, ste poisťovňu – nevadí.

Rok NCZI zakončilo totálnou neschopnosťou prenosu preskipčných záznamov pri zmene poisťovne.

Malá nepríjemnosť je, že recepty vystavené na starú poisťovňu do 31.12. 2018 lekárnik od 1.1.2019 nedokáže zo systému vydolovať. Bežne eRecepty platia 7 dní, ale taký opakovací eRecept, ten pokojne mohol platiť až do leta.

Tak, pacient behom, bežkom, behotom, za lekárom.

Veľká nepríjemnosť je, že sa stráca akékoľvek kontinuita, akákoľvek možnosť poskytovať pokročilých služieb, ako je napríklad sledovanie interakcii a kontraindikácii s ohľadom na lieky vydané v minulosti.

Od 1.1.2019 povinná/nepovinná elektronická dokumetnácia

Ako si NCZI trúfa vstúpiť s projektom eZdravia do roku 2019 najlepšie charakterizuje spôsob, ako nasadzuje povinné vedenie elektronickej zdravotnej dokumentácie: „Páni lekári, len ak náhodou chcete“.

Zdravotná dokumentácia sa môže viesť u poskytovateľa v písomnej forme aj v prípade, že poskytovateľ z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemôže viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej zdravotnej knižke…

Odsek 1. § 20 zákona 576/2004 v znení od 1.1.2019

Napriek všetkému, želám NCZI, aby sa to doťahovanie sa k správnym praxiam podarilo čo najskôr.

eZdravie je dobrý projekt a dokáže priniesť kopu užitočného. Ale až v stave, kedy dosiahne aspoň základné štandardy aspoň priemerných IT riešení.

eZdravie naozaj nie je webka skautského oddielu. Jeho tvorba musí ísť ruka v ruke so zmenou paradigmy, so zmenou zvykov, so zmenou procesov od NCZI až po ambulanciu a lekáreň. A z totálnym prepisom zákonov.

Share Button

Ex-ex-Drucker rozvrátil financovanie liekovej politiky – Kaľavská pokračuje v tomto rozvrate za 135 miliónov eur

Na MZ napísali na jeseň 2017 nový zákon o spôsobe úhrady liekov zo solidárneho zdravotného poistenia.  Výsledkom tejto novely je, že počas roka 2018 farmaceutické firmy, ktorých väčšina je združená v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), predložili do kategorizácie lieky z úhrnnými nákladmi pre zdravotné poistenie v hodnote 271 261 210 eur za najbližších 24 mesiacov 

Peniaze zo zdravotného poistenia sa vynakladajú automaticky na akýkoľvek liek, ktorý je zaradený do kategorizačného zoznamu. Okrem týchto liekov, môže udeliť poisťovňa individuálne, jednotlivým pacientom na jednotlivé liečebné kúry takzvanú výnimku z neúhrady. Teda preplatiť aj liečbu nekategorizovaným liekom. 

O zaradení liekov do kategorizačného zoznamu rozhoduje MZ pomocou kategorizačnej komisie (poradný orgán). Táto komisia sa musí riadiť presne dikciou zákona, ktorý formuluje ministerstvo zdravotníctva. 

O povolení výnimky na úhradu nad rámec kategorizačného zoznamu rozhoduje konkrétna poisťovňa na základe svojich vlastných interných pravidiel. Jedným z limitov je celkový rozpočet poisťovne – keď nie sú peniaze, nie je z čoho zaplatiť liečbu. 

Deklarovaným cieľom novely ex-ex-Drukera napísanej na MZ bolo, aby sa o úhradách a životoch pacientov nerozhodovalo za zavretými dverami poisťovní, ale na základe jasných a transparentných pravidiel, podľa ktorých rozhoduje kategorizačná komisia. Veď kto by taký cieľ nechcel, že.  To znamená nahradiť výnimky štandardnou kategorizáciu. 

Aby sa tento bohumilý cieľ mohol zrealizovať,  autori novely zmenili dva kľúčové parametre, ktoré ohraničovali vstup lieku do kategorizácie. 

  • zvýšila sa hranica nákladovej efektivity – de facto za posunul strop nákladov na jedného pacienta za rok na 37392€ 
  • zmenila sa definícia lieku na zriedkavé ochorenie (orphan-drug) pre ktorý ani táto hranica nemusí platiť z výskytu menej ako 1:100 000 na výskyt ochorenia na menej ako 1:50 000 (cca 104 pacientov v SR)

Po zavedení týchto pravidiel to umožnilo, že: 

  • Ak bola cena lieku na úrovni do 37392€/rok pacient má na tento liek automaticky nárok bez ďalšej diskusie a kategorizačná komisia ho musí zaradiť do kategorizácie. 
  • Automaticky za začnú hradiť lieky na oveľa viac zriedkavých ochorení bez ohľadu, aká drahá je táto terapia a bez ohľadu na to, aký prínos liečba má. 

To všetko bez toho, aby sa rozpočet na zdravotníctvo medziročne zmenil. Dokonca bez toho, aby ministerstvo vôbec vedelo, aké náklady ich opatrenie prinesie. Na priamu otázku ex-ex-Drucker odpovedal na Výbore NRSR pre zdravotníctvo, že nevedia, aké dopady bude mať novela na rozpočet zdravotných poisťovní. 

V roku 2017 bolo nad rámec kategorizácie udelených poisťovňami približne 3701 výnimiek z neúhrady, teda o špeciálnu a plnú úhradu liekov pre konkrétneho pacienta, za približne 34 miliónov eur. 

Pôvodne v texte novely z jesene 2017 ex-ex-Drucker žiadny priestor pre udeľovanie výnimiek nebol. No ex-ex-Drucker a jeho vtedy štátna tajomníčka Kaľavská si nevšimli, že kategorizačné konanie bežne trvá tak 180 dní. Preto sa stalo, že po novom roku zrazu mali podľa nových pravidiel  pre výnimky, povinne uhrádzať pacienti od 10% do 25% z celkovej ceny lieku. Keďže ide o super drahé lieky, nominálne išlo o stovky eur mesačne. 

Tak museli po Novom roku 2018 prísť z novelou, ktorá umožňovala udeliť výnimky z nehradenia do plnej ceny lieku v prípadoch hodných osobitného zreteľa

Za prvý polrok roku 2018 je to už 4014 výnimiek a náklady stúpnu o 700 tisíc eur proti roku 2017 (zistil Trend).  Terapia väčšinou trvá niekoľko mesiacov až celý rok. Keďže bolo treba obnoviť všetky aktívne výnimky hneď z kraja roka, v druhom polroku pribudne výnimiek oveľa menej. Aj tak to bude nárast o viac ako 300 výnimiek.

Už ministerka Kaľavská sa na Výbore NRSR pre zdravotníctvo zaklínala práve tou formuláciou o prípadoch hodných osobitného zreteľa a tvrdila, že výnimiek bude minimum. Bolo ich však 4014 (zistil Trend), čo je o 300 viac ako v roku 2017. Prosím venujte osobitný zreteľ číslam +300ks a +700 tisíc eur.

Tak kde je to prekliatie v sume 271 261 210 eur?  

Výdavky na bežné kategorizované lieky sa medziročne mení minimálne. Táto základná suma celkového balíka výdavkov na lieky nie je predmetom dnešného textu. O tom nabudúce. 

Výdavky na lieky na výnimky sa tiež medziročne nezvykol zásadne meniť. Ony, tie poisťovne, mali posledné roky vždy približne rovnaké rozpočty, takže aj výnimočných úhrad mohli mať za približne rovnakú sumu. Navyše je tu veľký tlak na navýšenie iných výdavkov zo spoločného balíka – hlavne miezd sestier a lekárov. 

Pripomeňme si ten bohumilý cieľ ex-ex-Druckera a jeho vtedy štátnej tajomníčky pre liekovú politiky Kaľavskej: Nahradiť systém výnimiek štandardnou kategorizáciou. 

V roku 2018 sa stali na základe novely napísanej na MZ dve zmeny: 

  • Zmenou pravidiel pre vstup liekov do kategorizácie, farmaceutické firmy doplnili kategorizáciu o lieky, ktorých spotrebu na najbližších 24 mesiacov ohodnotili ako výdavky poisťovní v sume  271 261 210 eur. (135 630 605€/rok)
  • Narástli počty a hodnota výnimiek na hodnotu 41 miliónov eur za rok.

Ak by sa naplnil cieľ ex-ex-Druckera, že novokategorizované lieky nahradia potrebu výnimiek, podaril by sa ex-ex-Druckerovi a vtedy štátnej tajomníčke a dnes ministerke zdravotníctva nebývalý husársky kúsok: 

Náklady za drahé lieky na úrovni 41 miliónov eur ročne nahradí nákladmi v hodnote 135 miliónov eur ročne na tie isté lieky pre tých istých pacientov. 

Navýšenie výdavkov na drahé lieky, dodávané zväčša firmami združenými v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu, o cca 90 až 100 miliónov eur sa dá jednoznačne považovať za úspech autorov novely zákona o úhradách liekov hodné osobitného zreteľa. 

Share Button

Trochu pragmatickej matematiky, ako sa dá zvládnuť migračná kríza aj v zdravotníckom rezorte

V Nemecku azylanti z rokov 2013-2018  tvoria 2,8% populácie. To je 2,8% tlak na zdravotnícky rezort. Tak sa pozrime troch na podrobnosti, čo tento tlak znamená.

Najprv začnime príjmovou zložkou – niekto zdravý a pracujúci tie odvody platiť musí, aby  to mohli poisťovne za chorých zatiahnuť.

Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu. Ide o ľudí z Pakistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Afganistanu, Iraku, zo Somálska a Sýrie. Za posledný rok sa počet zamestnaných utečencov zvýšil o 88-tisíc.

Source: Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu – Denník N

Počet žiadostí o azyl  – rok – prvožiadatelia – opakované žiadosti

2013 109580 17443
2014 173072 29762
2015 441899 34750
2016 722370 23175
2017 198317 24366
Jan-Jul 2018 96644 13680
suma 1741882 143176

Suma: 1741882 osôb.

V štatistike vekového rozloženia za tento rok (1-6 2018) je vo vekových skupinách od 18-60 rokov cca 51,5% z nich. Extrapulujem to na celé obdobie.

Teda potenciálne práceschopných je 897 069 ľudí.  A to sú len počty za  ostatných 5 rokov.

Hovoria, že za posledný rok pribudlo 88-tisíc zamestnaných.  Ale len za ostatný pol rok prišlo do Nemecka cca 49 700 práceschopných.  Do konca roka to bude koľko? 100 000 práceschopných?

Aj taký nenasýtený pracovných trh je stále v prebytku nezamestnaných azylantov voči možnostiam trhu práce. O nutnosti dobehnúť roky 2013-2017 ani nehovoriac.

Takže tlak na doplnenie rozpočtu poisťovní z externých zdrojov je enormný a nejaký ten rok ak nie pár desiatok rokov ešte bude. 

A teraz k zdravotníctvu – výkonom lekárov a nemocníc

Každý azylant je, absolútne a nespochybniteľne správne, dňom podania žiadosti zaradený do štandardného zdravotného poistenia.  Na jednej strane tento poistný kmeň je zložený hlavne z mladších a teda zdravších ročníkov, na druhej strane je tam cca 25% detí do 4 rokov. Tieto sa nárokmi na zdravotný systém vyrovnajú dôchodcom.

Takto zložený poistný kmeň hovorí, že počty  výkonov sú teda na úrovni bežnej populácie, možno viac smerom k pediatrom ako k všeobecným lekárom či špecialistom na onkológiu.

Nemecko malo v roku 2016 cca 82,67 miliónov  obyvateľov.  Azylanti za roky 2013-2018 tvoria teda cca 2,8% prírastok obyvateľstva.  Takže aj priemerný počet výkonov u lekárov sa teda zvýšil o 2,8%.

Potrebujeme o 2,8% viac lekárov na zachovania rovnakého štandardu bez nutnosti uskromňovať sa.

Trochu sarkastická odbočka – keď sa nám bude zas Taliansko pýtať, ako sme prispeli k riešeniu migračnej krízy v EU, tak môže s čistým svedomím povedať, že Slovensko vyškolilo pre Nemecko v rokoch 2010-2016 celkovo 689 lekárov.  Koniec odbočky.

Nemecko má cca 344 000 praktických lekárov (tvrdí OECD 2016).  Takže ten nárast by mal byť o cca 9600 lekárov.  Aby sa udržala kvalita a dostupnosť na úrovni cca 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  (Slovensko v roku 2004 – 3,2 lekára na 1000 obyvateľov. )

Nuž, tak takto vidí zodpovedný politik vo svojom rezorte migračnú krízu. Iste zvládli by sme to.  Je tu skvelý potenciál. Až 25% azylantov sú deti do 4 rokov. Potenciál na výchovu lekárov pre budúcnosť už v našom rozvinutom školskom systéme je preveliký.  A máme to u týchto 0-4 ročných detí naozaj plne v rukách.

Dá sa to iste zvládnuť. Nejaké rezervy tu iste v našich krajinách máme a ako som ukázal na konci, potenciál v tejto populácii je preveliký.

ALE!

Hovoríme tu o 2-2,8% azylantov k počtu obyvateľov. O tlaku vo výške 2-2,8% pacientov na dnešný existujúci stav v jednotlivých krajinách EU.  Nie všetci máme nemeckých 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  A len Afrika má potenciálne 1,2 miliardy obyvateľov. (To je už samozrejme extrémne prirovnanie.)

Zahoďte štatistiku – za každým jedným človekom sú jndividuálne osudy. A listina práv a slobôd platí. Slovensko sa môže oprávnene pýšiť tým, že sme boli zakladateľom OSN a jej charty.

Svet naozaj nie je taký jednoduchý, aby sa dal šmahom ruky vyriešiť nálepkou slniečkár, pragmatik, či geopolitický idiot.

(Dáta som čerpal hlavne zo správy  Aktuelle Zahlen zu Asyl (07/2018)

Share Button