Z pomeriavania, kto je väčší chlap ešte jakživ nevzišlo nič dobrého. A toto nič dobré nám práve predvádzajú odboroví lekári na jednej strane a ministerka na druhej. Ešte že tam má nejakých námestníkov, lebo fackt neviem, ako by chcela zvíťaziť.
Viete, priatelia, vidím do veci. Lekárnik-optimista patrí medzi zdravotníckych pracovníkov. Ako taký s plnou vážnosťou hovorím, že nemáme morálne právo štrajkovať. Faktické právo na štrajk rozhodne máme, ale zoči-voči chorému pacientovi sa hovadsky zle uplatňuje. Preto sa mi celkom pozdáva forma protestu proti stavu (vrátane a hlavne platov) v zdravotníctve, keď lekári proste dajú výpoveď. Tiež som si takto v roku 1999 zaprotestoval osobným odchodom.
Iná vec je, že to lekári pri ich protestoch nikdy nemysleli vážne a to bola chyba. Teraz sa to lekárom vracia. Aby neboli tak úplne na smiech svojim vlastným členom, treba stupňovať vyhrážky. Silnejšie slová, mohutnejší huriavk. Keď nepostačí PN-ka, bude super-PN-ka. Čím viac prúžkov na trikolóre, tým väčší adidas.
Ministerstvo zdravotníctva má vytvárať podmienky pre to, aby občania dostali zdravotnú starostlivosť. Rozhodne si nemyslím, že vyhrážkami k slobodným a dokonca vysokoškolsky vzdelaným ľuďom niečo dosiahne.
Uvedomte si, že darcovia spermii sú hlavne medici nie len preto, že to majú na odberovú kliniku z fakulty najbližšie, ale aj preto, že sú zárukou prenosu vyššieho IQ v populácii. Keď už chcete, ako budúca matka, angažovať dobrého plavca, chcete, aby bol pekný, štíhly a inteligentný.
Pri istej hranici inteligencie sa od stola jednoducho zodvihnete a potichu odídete. Ak sa vám vyhrážajú udelením pokuty, čím vás musí automaticky komora zbaviť vraj na 10 rokov členstva a teda stratíte možnosť výkonu povolania alebo máte na výber ťahanice po súdoch, uvedomíte si absurdnosť situácie. Chcú aby ste pre nich povinne pracovali, ale chcú vás zbaviť možnosti pracovať. „No nešibe im?“, poviete si.
Ministerka si môže trieskať do stola koľko chce. Ostala pri tom stole sama. Tým pádom zvíťazila. Oproti nule je každý najväčší. Všetkých pozatvára, všetkým dá pokuty. A vrieskať si môže tak akurát pri rúbaní stromov. Budú ľahšie padať – to potvrdzuje nejeden domorodec zo Šalamúnových ostrovov.
Nasraní lekári. Nasrané ministerstvo. Nasraní pacienti. No to je paráda. Všetci od zajtra povinne milujeme naše zdravotníctvo. Raz, dva, ku předu levá, raz dva. Inak plesk bičom a na panské.
Obe strany vykazujú známky akútnej straty súdnosti a chronický nedostatok dobrej výchovy.
Hm, keby sme mali prezidenta, akože teda nemáme, ale keby sme teda te-o-re-ti-cky (ja viem, dnes sa vám to ťažko predstavuje, ale skúste zapojiť svoj zmysel pre sci-fi) mali prezidenta, v tom momente by mali obe strany dať ruky na bradavky (tu sa naopak ukazuje istý náskok na ministerstve) a naklusať k nemu na koberček. Neodišli by, kým by nevznikla nejaká mierová dohoda.
Jediné východisko dnes je mediátor. Tretia strana, ktorá bude báchať do stola, kým si tieto dve znepriatelené strany zas k tomu stolu nesadnú a nezačnú prichádzať s riešeniami. Tretia strana, ktorá presvedčí občanov, že tí dvaja nezbední šarvanci to myslia každý po svojom dobre. Môžete si hovoriť o zbytočnosti prezidenta v mierových časoch čo chcete, keď dôjdu vláde a občanom argumenty, ako by sme ho našli. Veď kto iný má otcovsky prefackať ministerku a odborového predáka?
No to by sme ale nejakého prezidenta najprv museli mať. To si mám toho prezidenta robiť sám?
