Archívy značky: štát

Škola praktického života

Úrady viac a viac jednajú, viac a viac rozhodujú a všetko taja pred občanmi

Sledujem často informácie v médiách, ktoré začínajú „.. a podali sme žiadosť podľa infozákona“.  A vždy mi napadne: A prečo vôbec niekto tie informácie nesprístupnil, prečo boli tajné?

A to je myslím jadro celého problému, na ktorý sa sťažujú úrady a obce.

Zástupce ředitele krajského úřadu Pardubického kraje Miroslav Mocek vidí problém v zákoně, který by měl dát obcím i úřadům šanci, aby se zjevně nesmyslnými a neopodstatněnými žádostmi vůbec nemusely zabývat. Těch podle něj stále přibývá.

…

Agenda související se zákonem o informacích se podle něj neúměrně zvětšuje. „Před pár lety to byla vedlejší činnost jednoho úředníka, dnes je to na krajském úřadu specializovaná činnost, kterou se zabývá několik lidí,“ řekl Mocek.

Zdroj:  Stěžovatel trápí patologickými dotazy malou obec, pomůže jen změna zákona – iDNES.cz.

Pointou infozákona je umožniť dostať sa k informáciám.  Možno by stačilo, aby tie informácie boli voľne k dispozícii a ľudia sa prestanú trápiť s infožiadosťami.  A ak sa niekto opýta na informáciu, ktorá bola dokázateľne v čase podania žiadosti voľne dostupná, tak má úrad právo na takúto žiadosť neodpovedať.

Celý ten prípad z obce so 160 obyvateľmi je podľa mňa dôkazom, že infozákon funguje. Je to zásadný nepriamy tlak na okamžité zverejňovanie.

Že je toho veľa? Tak prečo tak veľa úrad jedná a rozhoduje?

Všetky zápisnice sa píšu na počítačoch. Ako to, že okamžite neputujú na web? Už od počiatku sú v elektronickej podobe.

Pre ČR: Ako to, že úrady nemajú svoje CMS napojené priamo na datové schránky a jedným kliknutím sa vygeneruje A-zamietavá, B-voľne na webe, C-ručná odpoveď priamo zaslaná do datovej schránky občana či do služby Českej pošty na zasielanie papierových dokumentov?

V SR to isté len v bledomodrom. Namiesto toho, aby štátna Slovenská pošta robila servis štátu a obciam pri doručovaní papierových dokumentov, ide podnikať v telekomunikáciách.

Viete, mám takú životnú skúsenosť: Ak niekto tlačí na môj čas, nemyslí to so mnou dobre. To, že niekto informácie zneprístupní a ja strácam svoj čas, aby som sa k nim dostal, je indícia, že na mňa šije habaďúru. Ak niekto zverejní počet prejednaných prípadov ako nekonečný textový súbor, ak uvedie rýchlosť v lakťoch za dekádu, má nejaký cieľ. Cieľ zabaviť ma, zmiasť, potrestať stratou času.

Ja som taký naivný, že si myslím, že úrady sú pre ľudí a nemajú čo pred nami skrývať. My si ich platíme z našich daní. Čím menej agendy, tým menej nákladov na naplnenie infozákona. Ušetríme dvakrát. Na platoch úradníkov plniacich infozákon a na platoch úradníkov, ktorý tvoria predmet infozákona. .

Share Button
«« Rýdze blognutia »»

Život samožer, neúprosný a nespravodlivý

Konečne sa dostanete domov po dvoch rokoch zajatia. A čo povinné poistenie? A čo poplatky za odpad?

Dva roky byly Antonie Chrástecká a Hana Humpálová drženy jako rukojmí ozbrojenci zřejmě přímo z Al-Káidy. Včera večer se podařilo turecké charitativní organizaci IHH vyjednat jejich propuštění a obě dívky už jsou v Česku.

Zdroj:  Tajné služby mlčí. Chovanec ale vyloučil výkupné — Domácí — ČT24 — Česká televize.

Keď sa po dvoch rokoch zrazu objavíte, prvé čo vás privíta, sú penále a ak máte smolu, tak aj exekúcie.

Na Slovensku by ani nemali nárok na poriadnu zdravotnú starostlivosť. Veď neplatili dva roky zdravotné poistenie!

Veď by bolo vrcholne nespravoldivé k dvoj-trojročným občanom, že oni sú už štátu dlžní a títo dospelí nie.

V Česku v současnosti žije kolem 150 tisíc dětských dlužníků. Jejich závazek nezřídka zavinili nezodpovědní rodiče, kteří za své potomky neplatili obci poplatky za svoz komunálního odpadu. Děti se tak o dluhu často dozví až od exekutora po dosažení osmnácti let. Pomoci jim má novela zákona o místních poplatcích.

Zdroj:  Tisíce dětí dluží poplatky za odpad. Když dospějí, končí v exekuci – iDNES.cz.

Ešte môže dúfať, že že nemala ani jedna z nich auto a nevypršala mu technická a emisná kontrola. O povinnej poistke sa nebudem zmieňovať. To je pokuta istá. Rovnako za televízor a rádio.

Nie, naozaj nechcem aby ma pokutoval robot.

Priatelia, štát je tu pre nás. Je to náš štát a zákonodarný zbor sú naši zástupcovia. Takto super sa k sebe správame.

 

Share Button
Škola praktického života

Zamneď: Šípim šípim… ešte som sa nerozhodol či komunizmus alebo nacizmus

Je taký vysnívaný svet. Média sú závislé na predplatiteľoch, politici zastupujú občanov pri tvorbe prostredia pre občanov, podnikatelia napĺňajú ekonomiku nápadmi  a pracujúci predávajú svoju pracovnú silu za plat podnikateľom. Za ten plat  si kupujú noviny, čím si sami financujú dozor nad svojimi politikmi-zástupcami a informovanie o dianí v ekonomike.

Tým vzniká vzájomná spätná väzba a situácia osciluje okolo rovnovážneho stavu. Pričom rovnovážny stav popisuje kvalitu a kvantitu vyhovujúcu požiadavkám väčšiny.

Navŕtajte sa do toho systému a systém prestane vyhovovať väčšine.  Ja nie som vôbec náročný a už vôbec nie som puntičkár. Mne bohate stačí, keď sa budeme  k dobrému svetu len limitne blížiť a to „epsilon kladné“ nemusí byť ani ktovie ako malé.

Kým si neuvedomíme, že média, občania, podnikatelia sú nesúmiestne a nesúčastné entity, tak dobre nebude.

  1. Veď kto by nechcel byť sám sebe dozorcom? To je stav v ČR, kde jedno je média+politik+podnikateľ.
  2. Veď kto by nechcel byť sám sebe tvorcom legislatívy? To je stav v SR, kde politik+podnikateľ  a čerstvo aj +médiá jedno je.

Preto tieto dva štáty ako inštitúcie prestali fungovať. Zamyslite sa, takto v nedeľu s plným bruchom po obede, koho podporujete. Či podporujete niekoho, kto chce byť len a len politik, len a len podnikateľ či len a len pracujúci (to platí napríklad aj pre odborárov). Alebo si volíte milovníkov kumulovaných funkcii či kumulovaných stavov.

Všimli ste si, ako sa kumulom pritrafilo, že už vôbec nevnímajú ako absurdné, že sa kumulujú politik s podnikateľom?

Odložím si tunák taký malý citátik.

Mezi komunikační agendu ministra financí Andreje Babiše naopak vůbec nepatří zhoršení ukazatelů vývoje státního rozpočtu a špatný výběr daní. A média to respektují a ministra financí těmito tématy neobtěžují. A kdo by na to přesto upozornil, tak je třeba mu vlepit pohlavek s tím, že je nejspíš posedlý Andrejem Babišem.

…

Když ve sněmovně položili opoziční poslanci Andreji Babišovi otázku na zhoršující se trendy ve vývoji státního rozpočtu, tak odpověděl podle oficiálního stenografického zápisu takto:

„Takže já říkám: My určitě rozpočet nezhoršujeme, naopak držíme ten trend, kdy jsme spustili tu spotřebu. Já jsem nikdy neřekl, že bude rozpočet 2017 na nule. Já jsem řekl, že bych si to přál. Ono to jsou vždycky ty mediální… A to závisí samozřejmě na tom, jestli se nám povedou ty karusely (výbuch smíchu napravo). Nevím, co je na tom směšné tedy.“

V médiích se ale žádný výbuch smíchu nekoná. Novináři se naučili dělat, že realita není reálná. Nechat si vzít svobodu od někoho tak komického totiž není vůbec legrace.

Zdroj:  PAVEL ŠAFR: Babiš nebo svoboda a když už realita není reálná | Reflex.cz.

Už sa mi v nedávnych článkoch dralo z mozgovne do klávesnice nejaké tušenie. Stále je to len taký ciťák, že sa tu v Prahe deje taková nepěkná véc. 

Možno len počujem trávu rásť, možno len vidím hrable kvitnúť. Choďte si tie svoje skontrolovať, možno už pučia. Šípim, že tie české už veru puky majú.

Share Button