Diktátor v nás – Toby sa im malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť. Hodiace sa zakrúžkujte.
V ČR, krajne hospůdek, v krajine Hrabala, Havla, Kafku, tak v tej krajine sa rozhodli pre páchanie dobra. I prikázali si sami sebe skrze svojich vlastných volených zástupcov, že sa v krčmách nesmie fajčiť. Ale že naozaj nesmie, ale že úplne v každej krčme.
Za jednu prvú piatkovú noc mala pražská mestská polícia len v jednej oblasti viac ako 100 podaní na rušeniu nočného kľudu. Ľudia totiž z krčiem, kde sa nesmie v uzavretom priestore fajčiť, vyšli na ulicu, na chodník pred krčmu a tam postávali s krígľom v ruke a klábosili.
Vzápätí chcelo byť policajtami spáchané ďalšie dobro, akurát dvaja policajti na plnú ulicu podgurážených už nebolo to pravé chmelové a orechové.
Chceli prikázať dobro, a skončilo to ako vždy. Chujovo, ale stabilne.
Niekto chcel aby tí ostatní, aby oni, aby tam tie hovädá, robili niečo, čo by sa jemu strašne páčilo.
A tak akcia pokračuje. Navrhujú sa riešenie ako napríklad, obmedzenie podávania alkoholu. Alebo zákaz prevádzky krčiem po 22:00 hodine…
A je vysoko pravdepodobné, že páchanie všeobecného dobra bude na postupe. Lebo tí, čo ho páchajú si myslia, že správnou cestou je riadiť ostatných, aby robili len to, čo sa vám páčiť, aby nerobili, čo sa vám nepáčiť.
Ale takto inštitúcia Štát nedokáže fungovať. Z jedného prozaického dôvodu. Leda by ste sa odhodlali ich pozabíjať, keď nerobia to čo chcete.
Keď máte firmu, tak tam čo urobíte s človekom, ktorý robí veci, ktoré nechcete aby robil, ktorý nerobí to čo mu prikážete? No vyhodíte ho a on sa zamestná niekde inde.
Ale v štáte? V obci? Na ulici? S tými ľuďmi sa musíte dokázať dohodnúť. Proste musíte nájsť spoločnú reč.
V štáte si spolu musíte sadnúť za stôl, diskutovať a diskutovať, aby ste pochopili toho druhého. Aby ste našli spoločnú reč.
Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.
Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.
Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!
(Voľne podľa filmu Americký prezident.)
Skúste porozmýšľať nad tým, že nikto vám nezaručí, že práve vy nie ste náhodou na tej druhej strane a vám sa niekto snaží niečo… Toby sa VÁM malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť. Hodiace sa zakrúžkujte.
Žít Prahu pyčo! Mě pod oknem ložnice stojí asi třicet lidí, co hulí před prázdnou hospodou. A ne …není to létem, ta hospoda bez zahrádky je tam druhou dekádu a vždycky všichni hulili vevnitř ….fakt díky debilové …
Mimochodem, krásně to dokazuje, jak se organizované dobro nedokáže obejít bez ozbrojenců. Zdroj: FB
Priatelia, skúste porozmýšľať, takto s krvou plnou chylomikrónov po dobrom nedeľnom obede, koľko ľudí by s vami nesúhlasilo len ohľadne toho, čo ste mali na stole.
Tento článok je súčasťou mojich Zamyslení na nedeľu, ktoré nemajú prinášať odpovede. Naopak, majú podnietiť nad uvažovaním, klásť otázky, ukazovať, že je treba hľadať odpovede.
Mne je naozaj jedno, či sa niekto vo svojej vlastnej krčme rozhodne postaviť na stôl popolník, alebo vykáže rodinny s deťmi. A rovnako očakávam, že fajčiari sa pred zapálením si poobzerajú okolo seba a požiadajú nefajčiarov okolo seba o dovolenie. Že rodiny s deťmi budú vychovávať deti k dodržiavaniu osobného priestoru ostatných ľudí. Že poskytnem svoje koleno ako oporu tomu cudziemu batoľaťu, keď sa pri mne rozhodlo postaviť sa na potulkách svetom stoličiek.
O nejaký čas ma čaká oprava fasády na dome. Samozrejme, že sa pôjdem opýtať horného suseda, ktorý sa denno-denne z okna pozerá na stenu môjho domu, či mu plánovaná farba nebude vadiť, prípadne, či by sme sa zhodli na nejakej jeho obľúbenej na tú jednu stenu. Lebo to budú JEHO, nie moje oči, ktoré sa budú denno-denne na MOJU stenu pozerať.
Nie, nie je to jednouché, dvojnásobne pre moju introvertnú povahu, ale asi mi dostatočne dobre vtĺkali do hlavy, že cesty k dobrému životu nie sú hladké a rovné.
Naozaj považujete prácu vloženú do dobrého spolužitia za veľkú až nemožnú námahu? Ešte sa mi čudujete, že, keď som katolík, nefajčiar, všežravec, lekárnik, optimista, že som popri tom všetkom a ešte ďalšom liberál, pravičiar? Ak by som bol socialista, tak tu máme kopu mŕtvych vegánov, kalvínov, huličov a literárnych vedcov. Ale takto ma nevychovali! Môj otec a to je veľký syn svojho národa, mi je veľkým príkladom a tak aj učiteľom tolerancie a dohody.
Skúste sa sami seba opýtať ako vás to vlastne vychovali?
S krvou plnou chylomikrónov a s láskou si pripomínam rok 850 n.l. Na celom európskom kontinente bolo asi približne okolo pár miliónov ľudí. Na druhej strane, nedokázali sme zmerať gravitačné vlny. Nič nie je dokonalé a v každom čase sa dá dobre žiť. Len sa nesmieme pozabíjať.
Smrť a život nejdú dohromady. A ja žijem rád, márnosť šedivá, ako ja žijem rád.
Text je inšpirovaným FB statusmi a článkami:
- Žít Prahu píčo!
- Stát nemí firma! Víte proč?
- Mám radost, že se základy slušného chování dostávají z islámského světa i do pražských prodejen.
- O nedělích bude v Novém Boru klid, vyhláška zakáže klepání řízků i vrtání
