Dnes si dáme rozprávanie o tom, ako by sme všetci chceli v odbore plnom humanizmu, v zdravotníctve zakazovať zisk.  Toto rozprávanie je plné slov neziskový a milovaná práca.

Začnime od Adama, teda od toho, prečo chodíte do práce. Naozaj sa vážme pýtam. Prečo chodíte do práce? 

Odpoveďou bude zmes zložená z dvoch ingrediencí:

• páči sa mi robiť to čo robím
• sú za to peniaze, ktoré miniem na čo len chcem alebo na čo musím

Pomer týchto dvoch ingrediencí bude závislý od toho, ako radi pracujete podľa pravidiel a koľko stojí živobytie (strecha nad hlavou, jedlo…), teda koľko platíte v podobe nákladov na svoje prežitie.

Niektorí robíme to čo milujeme, to čo nás úplne napĺňa a nepotrebujeme ani korunu navyše na čokoľvek iné. Takže pokojne budeme pracovať len za peniaze potrebné na pokrytie nákladov na prežitie.

Akonáhle ale chcete aj niečo navyše, okrem práce a prežitia, tak musíte tvoriť zisk. Na prežitie nepotrebujete bicykel. Ani na prácu lekárnika ho nepotrebujem. Ale rád, len tak z rozmaru, jazdím na bicykli a kochám sa pri tom krajinou.

Hádam som koncept zisku v neziskovke vysvetlil jasne.

Prečo v neziskovke? No predsa od neziskového sektoru očakávame, že bude milovať to čo robí, bude plne a absolútne sústredený na to čo robí a jediné peniaze, ktoré stroví, sú len a len súčasťou svojej náplne činnosti, sú na prežitie – nájomné, poplatky, nákup pracovných nástrojov…

Ups! Nákup pracovných nástrojov? No jo, ale v práci môžete mať k dispozícii Fábiu alebo Audi A8. Síce vám ostane mene peňazí na napĺňanie toho čo robíte, ale zadok budete mať ponorený v koži, vymasírovaný a klíma vám nespôsobí zápal stredného ucha z prievanu.

Nuž, byť pod nálepkou neziskovka znamená dodržiavať… Čo vlastne?

• páči sa mi robiť to čo robím?
• sú za to peniaze, ktoré miniem na čo len chcem alebo na čo musím?

No? Ktorému z týchto dvoch atribútov máme dať prednosť ako tomu najdôležitejšiemu? 😉

A čo tí, ktorí nemajú v sebe toľko humanizmu, takže očakávajú aj nejaké pohodlie, pridanie k platu, aby mohli vo voľnom čase jazdiť na bicykli, kúpať sa v mori alebo porovnávať chuť 12 a 18 ročnej wisky?  Tí nemajú byť zdravotnými setrami, lekármi, riadiť nemocnice, manažovať zdravotnú poisťovňu?

Koľko je dosť „zisku“, koľko by ste im dopriali?

Toto je tá kľúčová otázka, ktorú si v spoločnosti musíme klásť!  Ten „zisk“ sa totiž schováva za tisíce rôznych foriem:

• vyšší plat
• pohodlnejšie auto, rýchlejší počítač
• zisk pred zdanením
• investície do majetku
• investície do spriatelených súkromných firiem
• nákup nesúvisiacich nehnuteľností pod Slavínom a v Tatrách
• … (a ďalšie formy ulievania peňazí)

Áno, to sú všetko formy „zisku“, ktoré uvidíte všade okolo seba. A keď niekomu prikážete, že nesmie mať zisk, tak prečo mu neprikážete, že nesmie mať prémie k platu?  Prečo mu neprikážete aké má mať počítače, autá?

V prípade vrcholných predstaviteľov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú tieto čiastky známe. A sú vyššie,  ako zárobok slovenského premiéra. Pred médiami ich prezentoval opozičný poslanec Miroslav Beblavý.

Podľa týchto údajov len na odmenách za minulý rok dostali členovia predstavenstva VšZP dohromady 169, 5 tisíc eur. K tomu sa ešte pripočítal ročný plat v rozmedzí od 50 do 60 tisíc eur u každého z nich. Odmenu poberali za to, že sú v predstavenstve, plat za šéfovanie tej ktorej sekcii v poisťovni.

„Spolu tak každý z nich zo Všeobecnej zdravotnej poisťovni získa viac ako 100 tisíc eur za rok,“ hovoril poslanec.

Zdroj: Súkromné zdravotné poisťovne neukážu, ako zarába ich top manažment

Áno, to je tá poisťovňa, ktorá nie je v zisku, ako si praje premiér Fico. Je to dokonalý príklad „neziskovky“. Nie že netvorí zisk – tvorí stratu. To musí byť skvelá správa pre premiéra Fica.

Socializmus po 40 rokoch skrachoval

Rozumní, poučení z chýb minulosti to nikdy neprikážu. Mali sme tu 40 rokov režim komunistickej strany. Tento režim bol založený práve na tom, že „zisk“ je nemorálny. Že „zisk“ nikto nesmie dosahovať.

Komunistické hospodárstvo skrachovalo.

„Zisk“ je motiváciou. Pracujeme za peniaze. Za plat, za vyššie príjmy, za možnosť si za tieto peniaze nakúpiť pohodlný život.

Jasne, že keď niekto hospodári s peniazmi, ktoré dostal od nás občanov na základe zákona, že my občania máme právo mu tárať do toho, čo by malo byť jeho pohodlie. Teda do toho, aký má mať „zisk“.  Ale naozaj je toto cesta? Je to jediná cesta?

Keď akejkoľvek firme priamo prikážete, že má byť neziskovka, tak z prebytkov automaticky začne vyplácať väčšie palaty. Budete im to zakazovať? Nakúpi lepšie počítače. Budete im to zakazovať? Zainvestuje do externých súkromných firiem. Budete im to zakazovať? Kúpi rekreačný objekt na Donovaloch. Budete im to zakazovať? … Nikdy to neskončí.

Viete kde to musí skončiť? Vráťte sa na začiatok článku! Tam je to napísané:

Nuž, byť pod nálepkou neziskovka znamená dodržiavať… Čo vlastne? 

• páči sa mi robiť to čo robím?

• sú za to peniaze, ktoré miniem na čo len chcem alebo na čo musím?

Viete čo by som urobil je takej rozkysnutej neziskovke? Ja by som sa pozrel na to čo má robiť! Ja by som začal na ten ich „zisk“ útočiť nepriamo. Ja by som začal zvyšovať požiadavky na jej činnosť. 

Nech si tvoria primeraný zisk, keď urobia čo majú robiť

Nie, nezaujímalo by ma, či si ulieva zisk. Ja by som od nej chcel viac výkonov, viac služieb, viac tovaru, viac starostlivosti, viac… Proste viac a viac toho, čo  sa tej „neziskovke“ jej páči robiť.

Pretože v momente, keď budeme požadovať viac jej obľúbenej činnosti, tak sama „neziskovka“ si bude musieť sama sebe siahnuť na „zisk“, teda na platy, na autá, na budovy. Bude si musieť siahnuť na tie preliate investície do sesterských súkromných firiem. Bude to všetko musieť urobiť, aby splnila naše očakávania.

Inak ju zavrieme, odoberiem licencie, neposkytneme podporou, zrušíme posielanie DMS. Načo je nám taká „neziskovka“, ktorá len deklaruje čo by rada robila, ale nerobí to poriadne alebo vôbec?

Nie my, to oni tvrdia, že chcú robiť svoju prácu. Oni si vybrali, že budú slovenkso.digital, zdravotnou poisťovňou, Transparency International, okresnou nemocnicou…

Oni milujú dobrú spoločnosť, dobré IT projekty, manažovanie zdravotnej starostlivosti, hrabanie sa v dátach štátu, liečenie pacientov. Oni si to zvolili, lebo sa im to páči robiť. Tak im to doprajme. Chcime od nich viac a lepšie štátne IT projekty, lepšie manažovanie nákladov zdravotnej starostlivosti, viac analýz štátnych dát, viac vyliečených pacientov.

Potom nám bude úplne jedno, že v „neziskovke“ je plat 8000 euro, že si nakúpili CT prístroj za 1,6 a nie za 0,6 milióna eur. Oni sami si veľmi dobre rozmyslia, či si môžu dovoliť platiť absurdne manažment alebo vyhadzovať von oknom investície do spriatelených súkromných firiem, aby naplnili zvýšené požiadavky, ktoré na ne klademe.

Ak súkromná poisťovňa dosiahla v minulom roku zisk 13 miliónov eur, v roku 2017 musíme od nej chcieť aspoň o 7-10 miliónov euro lepšiu ale hlavne viacej zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov.  A to ani nie my všetci. Musia to chcieť v prvom rade jej poistenci.

Pretože klásť požiadavky môže len ten, kto je v priamom vzťahu.

Pokračovanie nabudúce…

Poznámka pod čiarou: Číslo v nadpise je len ilustračné, niečo som tam napísať potreboval, mohlo tam byť aj 5000 alebo aj 3849€.  Slovensko.digital a Transparency International sú v článku len ako ilustrácia neziskoviek. Pokojne som tam mohol napísať názov našej obľúbenej nadácie či prevádzkovateľa školy.