Na dobrovoľné vzdanie sa funkcie je nutné, aby mal dotyčný aspoň zrnko charakteru a morálnych kvalít. Ak ste presvedčení, že nič také nemá, ťažko sa dočkáme jeho dobrovoľnosti. Ja viem, prajete si to. No občas pomáha, keď sa na chvíľu započúvate aj do svojich slov a argumentov.

Preto je dnešná moja Pikiho rada na piatok smerovaná do vlastných radov: Uplatnite dôkaz sporom občas aj na seba a svoje výroky. 

Otestujete si tak, či náhodu netvrdíte nejaké kraviny alebo či nemáte nereálne očakávania.

Takže aby aj moje deti, inžinieri a zememerači pochopili

Dôkaz sporom je najjednoduchšia overovacia metóda, či má niekto pravdu. Je dobré si ju občas aplikovať aj sám na seba a svoje názory.

Štandardný dôkaz sporom sa robí tak, že svoje presvedčenie, svoj výrok, svoj bytostný názor otočíte. Matematik by povedal – znegujete.

V prvom kroku uznáte že má protivník pravdu. Teda ako by ste znegovali svoje vlastné presvedčenie. Následne túto „na chvíľu uznanú pravdu“  rozvíjate a rozvíjate, až ju dovediete do sporu z nejakou jasnou realitou. Keďže nastal spor znegovaného vášho presvedčenia, ten pôvodný váš názor bude pravdivý.

Skúste rozvíja svoje presvedčenie, svoje názory len tak cvične bez prvotnej negácie. Proste sa ich snažte otestovať, či ich rozvíjaním náhodou nedospejete k sporu  s nejakou jasnou realitou.  Ak sa vám to podarí, ak dospejete do sporu s nejakou jasnou realitou, sú vaše názory chybné.

Dokonca, z princípov dôkazu sporom, vyplýva, že opak vašich názorov a postojov je správny.  Keď si to otestujete doma v tichosti a sami, máte šancu sa zachrániť pred strápnením.

Príklady pomáhajú

Všetci tu tvrdíme, že mu chýba charakter. Že koaličníkom chýba charakter. Súčasne si prajeme, aby sa vzdal respektíve aby odvolali nejakého toho ministra.

Budeme to rozvíjať bez negácie a pozorovať, či sa nedostaneme náhodou do sporu s nejakou zjavnou realitou.

Prvý krok:

Existuje pre odvolanie nejaký zákonný dôvod? Nuž zákonný dôvod by bol, že je políciou vyšetrovaný a súdom usvedčený zo zločinu. On sám je polícia, on sám by mal sám seba vyšetrovať tak, že predloží také dôkazy súdu, aby ho usvedčil.  Na to treba mať charakter – padni komu padni.

Druhý krok:

Hovoríme, že nemá charakter. Na to aby spravil prvý krok sme zistili, že potrebuje charakter – padni komu padni.  A to je spor nášho tvrdenia s realitou.

č.b.t.d. 1

Tretí krok:

Skúsime inú cestu – dobrovoľný odchod. Ak by odstúpil dobrovoľne, už by nemohol kontrolovať svoje vyšetrovanie.  Bez kontroly vlastného vyšetrovania by sa podľa nášho názoru ukázalo jeho konanie, ktoré by mohlo eventuálne skončiť na súde. Súd je rozhodujúca inštancia. Čo súd povie, to sa stáva pravdou.  Nie je v jeho záujme, aby pravda vyšla na povrch – tvrdíme, že na to nemá charakter.

č.b.t.d.2

Krok štvrtý:

Skúsime ešte inú cestu – nahradenie spolustraníkom.  Je to minister – veľa toho vie. Má pod palcom kadejaké vyšetrovania. Súčasťou morálno-vôľových vlastností je opustenie kancelárie bez vytvorenia si nezákonných kópii dokumentov. Tvrdíme, že nie je jediný, kto by mal skončiť na súde. Súčasne hovoríme, že chýba charakter. Takže by sa postupne mohli objavovať dokumenty na kade-koho. To by museli byť poriadne morálno-vôľové vlastnboti v koalícii Smeru podobných, aby mali na padni komu padni charakter. My ale hovoríme, že nemajú charakter.

č.b.t.d.3

Keďže sa nám podarilo náš výrok doviesť do sporu s jasnou realitou, opak je pravdou. Keďže sa nám podarilo naše výroky medzi sebou doviesť do sporu, niektorý z výrokov musí byť chybný.

Sám a z vlastnej vôle neodstúpi. Darmo si to prajeme. Ani ho nikto neodvolá. Darmo si to prajeme.

Sami prinášame ďalšie a ďalšie dôkazy o tom, že chýbajú morálne-vôľové vlastnosti a súčasne si prajeme, aby vykonal činy na ktoré sú práve tieto absentujúce morálno vôľové vlastnosti potrebné. A to je spor.

Na budúci piatok si dáme, ak sa mi bude chcieť, radu o výstavbe únikovej cesty. Hráte šachy, že?

Pod čiarou: Príklad je len ilustračný a nesúvisí so žiadnou živou a ni niekdy v minulosti žijúcou osobou. Podobnosť s nejakým štátom v Európe je čisto náhodná a autorom nezamýšľaná.

Po dva piatky som vo svoje Pikiho rade na piatok vybral tie dve najhrôzostrašnejšie a súčasne sa aj najčastejšie opakujúce figúry diskutérov-deprivantov. Takže už tušíme, že „ad hominem“ sa nerobí a aj „odvedenie pozornosti“ si zaslúži poriadne opovrhnutie. Dnes si ukážeme ako sa také vysporiadanie s komentárovým deprivantom vykonáva.

Sú celkovo tri nástroje:

1. „On mi ten komentár zmazal.“ (komentár obsahujúcu chybnú argumentačnú figúru proste zmažeme)
2. „A čo furt píše – No a? -“ (necháme komentujúceho rozvíjať jeho chybnú argumentačnú figúru ad absurdum)
3. „Svojim čitateľom toho veľa dlhuješ.“ (Čistá ignorácia, nech sa v tých komentároch aj pozabíjajú.)

 

K prvému bodu: Akákoľvek argumentačná figúra z bohatej palety chybných úsudkov akúkoľvek diskusiu končí. Ak niečo diskusiu končí, naozaj nie je dôvod, aby takýto ukončovací komentár vôbec zotrvával pod článkom. Skúsenosť hovorí, že chybné argumentačné figúry majú tendenciu sa špirálovito rozvíjať. Nič neprinášajú, práve preto že sú to komentáre založené na chybe v logickej úvahe.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Argumentačné fauly v komentároch riešime Prvou metódou Indiana Jones. Proste ich bez akejkoľvek veľkej slávy a pompéznosti zmažeme.

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm? Zrovna dnes jsem mu napsal příspěvek kritizující jeho morálku. Bez pravopisných chyb. Bez nadávek. Vyzval jsem ho k férové diskusi. Ať se obhájí! Měl možnost.  Zdroj: Nadutá elita maže komentáře » La Trine

 

K druhému bodu:  Občas je potrebné poodhaliť pravé pohnútky komentujúceho, preto sa snažím podráždiť a vyzvať komentujúceho, aby rozvinul svoju podivnú argumentáciu. Aby bolo vidieť, aké sú skutočné ciele komentátora. Skúsenosť hovorí, že komentujúci často konečne natvrdo ukáže, aký je to vrah, nacista či komunista.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Vyprovokokvanie komentujúceho k rozvinutiu jeho chybnej argumentácie pomôže doviesť ho následne jeho vlastnými slovami do sporu s realitou sveta.  Dobré sú otázky:

• No a čo ďalej?
• Takže ich postrieľame?
• Takže čo s nimi, keď sú na ceste a moknú?
• Takže ich necháme ďalej kradnúť?
• Takže nevolením zvolíš?
• A ako to tvoje  „xxxxx“ súvisí s článkom? – aspoň 3x opakovať

K tretiemu bodu: Nie ste povinný písať články na blog. Blog je čisto subjektívny žáner. Nikto z komentujúcich nie je ani nadriadeným ani si na základe objednávky a predplatného nemôže objednať žiadny text. Nepochopili, čo si chcel v článku napísať? Ich problém. Blogér nie je povinný riešiť bezvýznamné životy každého komentujúceho, čo sa mu urobil názor a vypľul ho do komentárov.

Aby aj moje deti pochopili: Záležať má človeku na názoroch ľudí, ktorých si váži. Nie je dôležité počúvať, čítať, či pozerať čokoľvek čo existuje. Nie je povinnosť mať na blogoch komentáre.

Dnešný diel bol inšpirovaný:

První zásada při setkání s Trvale Udržitelnou Krávou zní: Na komentáře, v nichž rozpoznáte některý z logických podrazů nebo nějakou nečistou polemickou figuru, nemusíte odpovídat vůbec,natož věcně. Je jasné, že jeho autor je pitomec, lexikálně postižený nebo se vás snaží vyprovokovat, takže je zcela přijatelné podobný komentář nechat bez povšimnutí, smazat jej nebo dotyčného krátce a úderně slovem „plesknout“. Nemá smysl argumentovat; pokud protistrana použije logického lapsu nebo polemické figury, je každé argumentování odsouzeno k rozpliznutí v argumentam ad nauseam. Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Misantropův zápisník

Teraz si dáme v oblasti argumentačných faulov trochu prestávku. Veď koniec-koncov, v texte je odkaz na text, ktorý je pre mňa inšpiráciou  a teda môžete pokračovať v samoštúdiu tam.

Vyhodnotenie komentárov k minulému článku

1.

Derivanti nesklamali a dokončili svoje útoky „ad hominem“. Dokonalé! Fascinujem ma, že títo komentujúci si nezaložia svoje vlastné blogy. Ich komentáre sú rozsiahle, plné odkazov kade tade, argumentov, ktoré sú v kontexte článku totálne mimo, no ak by to bol samostatný článok na blogu, tak by sa to dokonca aj čítať dalo.

2.

GINGER 18. OKTÓBER 2015 17:03:  PRP: Označovať každého, kto je v rozpore s názormi autora článku, za nacistu, sa v článkoch nerobí.

Ginger z mne známej IP adresy je môj totálne neobľúbený komentátor. Píše somariny vycucané z prstu pomocou totálne chybných argumentačných figúr. Som presvedčený, že na rozdiel od mnohých iných, on si dokonca aj uvedomuje, že jeho logika je bezchybne zlá. Bez ohľadu na obsah, na čisto mojom blogu by jeho komentáre odfiltroval spam filter podľa metódy Indiana Jones.  Možno zas prejdem od riešení 2 a 3 k jednotke.

3.

xxxx xxxxxx xxx (nie autor, ale slová článku, autor = „ad hominem“) xxxxx. xxxxxxxx xxx Viac už nenapíšem, aby som sa vyhol obvineniam „ad hominem“ alebo „odvedením pozornosti“. Ale predsa ešte niečo. Článok (nie autor – dôvod viď vyššie) opäť jednoznačne vylučuje iný názor – kto s ním nesúhlasí, je NACISTA!

Je príjemné vidieť je, že sa tieto rady niekomu hodili. Dokáže identifikovať niečo zlé sa snaží sa toho vyvarovať. Zabúda však, že tých argimentačných faulov a logických chýb v úsudku je niekoľko desiatok. Nie len dve. Jednou z nich je… Ale o tej zas niekedy nabudúce.

To, že správne zareagujte na argumentačný faul z vás samozrejme nerobí nacistu. Dokonca ani to, že máte svoje vlastné pevné názory z vás nerobí nacistu. Dokonca ani to, ak vylučujte správnosť iného názoru z vás nerobí nacistu. Tohoto som si vedomí, takže ťažko môže byť pre mňa niekto, kto so mnou nesúhlasí nacista.

Áno, nasista je u mňa ten, kto sa schválne pozerá na druhú stranu ulice, keď nacisti odvádzajú do koncentrákov, keď sa niekto schválne pozeral na druhú stranu ulice, keď vojaci „Srbskej krajiny“ odvádzali obyvateľov Srebrenice. Nacista je ten, ktorý sa pozerá schválne na druhú stranu, keď na Srbsko-Chorvátskej hranici ľudia moknú v blate, zime, bez jedla. Toto tvrdé a ultimatívne označenie som začal používať, keď sa v našom okolí začali objavovať udalosti, ktoré nám história pripomína. Tá samozná sa môže aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Tak jej treba občas pomôcť. Môžno toto ultimatívne označenie niekoho bachne do nosa a zamyslí sa.