Keď ma naštve Sulik, Mihál, Nikolsonová, Blahová či Rajtár, alebo Poliačik alebo Galko, stále mi ostane liberálne a pravicové videnie sveta.  No kto z vás to má?

Som silne presvedčený, že predsedom strany musí byť človek , ktorý dokáže získať pre stranu viac percent hlasov ako ich odradí.  To je to, čo musí cca 160 členov SaS v sebe rozhodnúť.

Nie to, či je Mihál dobrý v odvodoch, daniach a marketingu svojich profesných aktivít. Ani to, či bude Nikolsonová dobrou matkou. Ani to, či je Poliačik dobrý reper. A už vonkoncom nie to, či Galko dokáže podať ruku tým správnym spôsobom. To sú tak nepodstatné veci.

Základom všetkého je matematika.  Vlastnosťou liberálnej strany je, že sa v nej znáša bez problémov mnoho veľmi vyhranených politických prúdov. A to je dôležité, že súčasne tieto prúdy sa navzájom rešpektujú a chcú hľadať v tých druhých to zisk prinášajúce. To je to liberálne videnie sveta.

Tých  cca 160 hlasujúcich aj za nás Priateľov slobody musí zvážiť, či počet odmietačov SaS z dôvodu „lebo Sulík“ je väčší, ako odmietačov SaS z dôvodu „lebo Poliačik“ a vice verza „lebo Galko“, lebo „Nikolsobnová“ a tak ďalej až po koniec zoznamu všetkých členov, ktorí kedy napísali čo i len jednu vetu pod hlavičkou SaS. Teda vrátane mňa.

A aby to nebolo také jednoduché, týchto cca 160 hlasujúcich musí spočítať prínos „lebo Sulík“, „lebo Mihál“…. No čo sa budem opakovať.

Keď si dajú dohromady túto rovnicu,  získajú jasnú predstavu o najlepšom predsedovi. O nič inšie nejde. 

Áno, Sulík dokáže vyrobiť skutočne kvalitný mediálny prúser, teda šlamastiku. Áno, jeho politické prejavy sú sulíkovského typu. No a? Čo to robí s preferenciami strany? To je tá jediná správna otázka pre 160 hlasujúcich o predsedovi.

Aký rozkol, ak sú všetci liberáli?

Pre človeka s liberálne – pravicovým videním sveta nie je dnes na Slovensku inej alternatívy na politický život ako v rámci strany SaS. Tak to proste je a je to tak dobre. Bolo by pre Slovensko absolútne absurdné mať dve liberálne-pravicové strany. Alebo tri alebo 10.

Takže jediná šanca je spolupráca. Ako píšem úplne na začiatku – keď ma naštve…, tak mi ostane môj liberalizmus, moja pravicovosť.  A keď chcem liberálny prístup k utečencom, liberálny zákonník práce, liberálnu rodinnú výchovu, liberálnu zahraničnú politiku , liberálne čokoľvek, tak musím hľadať liberálnu politickú stranu. Lebo len a len liberálna politická strana mi umožní, aby som zrealizoval svoju predstavu o svete.

Nik iný a nikde inde ako pomocou liberálnej strany sa dá presadiť svoj vlastný parciálny kus liberalizmu. 

Keď vo voľbách maskota (predsedu) nevyhrá Sulík, stane sa z neho automaticky ľavicový socialista?  Jožo Miháľ sa po prehratých voľbách predsedu stane pravicový konzervatívec? Bude Poliačik po výhre Sulíka ľavicový slniečkár?

Nie! Všetci stále budú mať v sebe to liberálne a pravicové videnie sveta, ktoré dáva dohromady všetkých pravicových liberálov.

No nebudú na palgáte. No a to je tak asi všetko čo sa pre nich udeje. Stále budú mať svoj liberálny ťah na dane, školstvo, spoločnosť, deti, vojsko, zdravotníctvo…

Alebo očakáva niekto z vás, špičky SaS,  niečo viac ako hlavné miesto na plagáte?

Liberál neznamená, že nesmie nesúhlasiť

Hej vy, čo po prvom nesúhlase nejakého SaSkára so spolupartajníkom hneď šúchate ručičky od radosti z rozkolu v strane!

Nikdy sa nemôžete viac v politike mýliť, ako keď vyžadujete 100% súhlas s líniou strany a predsedu v prostredí liberálnej politickej strany.

Liberáli nie sú komunisti!

Liberál sa znesie s nositeľom iného názoru. Ale neberte nám prosím právo s iným názorom nesúhlasiť. To naozaj nie sú deje totožné.

Preto je absolútne normálne, že liberál v Sulíkovi nesúhlasí s ľavicovejším postojom. Je absolútne normálne, že liberál Mihál nesúhlasí s postojmi a výrokmi predsedu Sulíka. A súčasne s ním dokáže spolupracovať na politických či odborných témach.

Navonok sa bude liberálna strana vždy javiť ako akási bujná názorová riava. Komunisti bachnú po stole a kto na 100% nesúhlasí s líniou strany, tak hupkom šupkom do gulagu.

Liberáli sa s inakosti budú tešiť. Zvyšok sveta bude prekvapený z toho, čo je pre liberála normálka. My liberáli sme si na vás divných konzervatívcov zvykli.

Výber predsedu je pre liberála hnusným výberom jedného

Áno, svet je zlý a od liberálov očakáva občas nejaké jasné zrozumiteľné jednotné stanovisko. Liberáli túto požiadavku, divnú požiadavku, chápu a tak sa stretnú a horko-ťažko dajú dohromady jednotné stanovisko. A keďže každý liberál si uvedomuje ako ťažko sa jednotné stanovisko rodilo, tak potom sa ho drží a nestane sa, že ho spochybní. Veľmi, ale veľmi si váži tú námahu.

Tak to je v prípade stanoviska SaS k prevádzkovému problému EU s ľuďmi známemu ako utečenecká kríza.

A tak to bude aj s výberom predsedu strany. Nebude to ľahké. Bude to miestami aj krvavé. Ale v jeden moment dôjde na hlasovanie. A nikto nebude jeho výsledok spochybňovať.  Bude ho uznávať ako najlepšie možné a jediné.

Asi to predvolebné obdobie naozaj nemá trvať vyše roka, ale aj 25 dní je totálne mimo. (No som liberál, mám názor, budem ho presadzovať, šíriť a hovoriť, že ja by som to dal na 5 mesiacov.)

Aj Mihál aj Sulík aj Galko aj Poliačik aj…, no aj ja, máme jasnú predstavu, kto by mal byť predseda SaS na ďalšie 4 roky.  Predseda – maskot – konečný arbiter – môže byť len jeden.  Pravicovým liberálom môže byť každý. Bez ohľadu na predsedu.

Keď ma naserie predseda, to neznamená, že by som prišiel o svoje pravicové liberálne videnie sveta. Prečo aj?

Mám jasnú predstavu, ako by malo vyzerať zdravotníctvo. Keď presvedčím nenávideného predsedu, aby sa za moju predstavu postavil, bude potom už s prstom v nose presvedčiť ostatný svet.

Názorov kopa, len v jednej strane

Priatelia kolo SaS – držme sa princípov pravicového liberalizmu aby dobre bolo.  Slovensko potrebuje jednu dobrú liberálnu pravicovú stranu. Pokiaľ bude kandidát na predsedu SaS hľadať podporu pre pravicový liberalizmus, bude všetko v najlepšom poriadku.

Som presvedčený, že každý z prvej 20. kandidátky na poslanca NR SR  a ja máme v sebe pravicovo-liberálne videnie sveta. Spomedzi takýchto kandidátov na predsedu a mňa je úplne jedno, kto bude predsedom SaS.  Rovnako dobrým pravicovým liberálom som  aj ja aj Sulík aj Mihál aj Poliačik.

Ide naozaj len o matematickú rovnicu „lebo xxx“.  A tam jasne vedie…

(Pokračovanie nabudúce)